Indonézia

Štátne zriadenia: pluraritná republika s dvojkomorovým parlamentom
Hlavné mesto: Jakarta
Iné mestá: Surabaya, Bandung, Medan
Rozloha: 1 904 569km2
Vegetačné pásma: tropický dažďový prales a savana
Pologule: severná, južná a východná
Najvyšší bod: Puncak Jaya (5 030m.n.m.)
Susediace štáty: Malajzia a Papua Nová Guinea
Počet obyvateľov: 199 700 000
Jazyk: indonésky
Náboženstvo: moslimovia87,5%, kresťania9,5%, hinduisti2%, budhisti1%
Mena: 1 indonézka rupia=100senov

Poloha: Indonézia sa rozprestiera v juhovýchodnej Ázii. Má 13677 ostrovov(z toho asi 6 000 obývaných), ktoré sa ťahajú v dĺžke 5100 km od ostrova Sumatra na západe až po Novú Guineu na východe. Celkovo sú rosiate na ploche 8mil.km2. Indonéziu obmýva Jávske more, Florenské more, Banské more, Celebské more, Timorské more, Arafurské more, Molucké more, Seramské more, Sulaweské more.
O dva najväčšie ostrovy sa Indonézia delí s inými štátmi. Východná časť Novej Guineje tvorí hlavnú časť Papua-Nová Guinea a severná prímorská časť Bornea patrí Malajzii.

Povrch a vodstvo: Indonézia má dostatočne členitý povrch. Pohoria ako Barisan na Sumatre, Müllerove vrchy a Schwanerove vrchy na Borneu či Maoke na Novej Guinei, tomu svečia. V Müllerových vrchoch pramení najdlhšia rieka tohto ostrovného štátu Kapaus, ktorá je dlhá 1 400 km. Taktiež tam pramení aj Barito. Známe sú aj Digul na Novej Guinei, Kayan a Mendwai na Borneu. Na ostrove Sumatra sa nachádza najväčšie jazero Indonézie Toba ktoré má 2050 km² a v rebríčku najväčších jazier sveta je na stom mieste.

Obyvateľstvo: V Indonézii žije asi 140 etnických skupín, ktoré hovoria takmer 250 jazykmi. Väčšina je malajsko-polynézskeho pôvodu. Výnimku však tvoria Papuánci na Novej Guineji, ktorí sú austroloidného pôvodu. Svoj jazyk má väčšina ostrovov a len na Sumatre sa rozpráva minimálne 15 jazykmi. Aj keď dominajúcou etnickou skupinou sú Jávanci, úradný jazyk, indonézština, vychádza z malajzštiny, ktorou sa hovorí na východnej Sumatre a ktorá sa rozšírila aj v pobrežných oblastiach Bornea ako aj v Malajzii. Väčšina vzdelaných ľudí hovorí indonézštinou ako druhým jazykom. Väčšina veriacich sú moslimovia. Islam však veľmi ovplyvňuje hinduizmus a budhismus. V Jogjarte, kultúrnom centre Jávy a na ostrove Bali je najsilnejší hinduizmus. Indonézske ostrovy sú zaľudnené veľmi nerovnomerne. Jáva, ktorá má viac než 100 miliónom obyvateľov má priemernú hustotu zaľudnenia takmer 800 obyv./km² a patrí k najviac zaľudneným oblastiam sveta. Naproti tomu veľké oblasti Západného Irianu majú menej ako 5 obyv./km². Viac než 2/3 populácie ešte stále žije na vidieku, ale Jakarta sa už zaraďuje medzi najväčšie mestá sveta.
Podnebie:Súostrovie má rovníkové tropické a monzúnové podnebie. Priemerná ročná teplota je priemerne 25 a 27°C, ktoré sú ovplyvňované nadmorskou výškou. Na Sumatre a na Sulawesi sa vyskytujú miesta s chladnejšou klímou. Najvyššie hory v Západnom Iriane pokrýva aj sneh. Väčšia časť má 2 000mm zrážok, ale existujú aj rozdiely ovplyvnené polohou voči monzúnovému prúdeniu. Od septembra do februára fúka v Indonézii severozápadný monzún, od júna do augusta prevládajú juhozápadné a južné vetry. Najväčšie zrážky mávajú juhozápadné svahy až 4 000-6 000 mm. Vzdialenejšie ostrovy Malé Sundy mávajú aj menej ako 1 000 mm zrážok.

Hlavné mesto-Jakarta:Jakarta (do roku 1 954 Batavia potom Djakarta) je hlavné a najväčšie mesto Indonézie, leží na plochej nánosovej nížine na severozápade ostrova Jáva pri ústi rieky Ciliwung na pobreží Jávskeho mora. Má rozlohu 509 km². Obchodné, politické a kultúrne stredisko, založené v roku 1619 moreplavcom Janom Pieterszonom Coenom ako centrum Holandskej Východnej Indie. Sústreďuje v sebe potravinársky, lodiarsky, strojársky, kovospracujúci, obuvnícky a kaučukársky priemysel. Slúži ako hlavný železničný a cestný uzol Jávy a letecký uzol (2 letiská), hlavný obchodný prístav Indonézie (časť Tanjungpriok- asi 10 km od centra mesta) slúžiaci exportu kaučuku, čaju a kávy, ale aj ako prekladisko ropy. Centrum vedy a vysokého školstva (vyše 100 univerzít, vysokých škôl a vedeckých ústavov), vyniká najmä Universitas Indonesia (založená v roku 1950).

Poľnohospodárstvo:Od roku 1985 je Indonézia v jej produkcii( 3. miesto na svete) úplne sebestačná. Indonézia vyniká v pestovaní kokosových orechov (1.miesto), ryže( ktorá zaisťuje 70% príjmu obyvateľov na vidieku), kopra( 2. miesto), palmový olej( 2. miesto na svete), sója, cukrová trstina, kasava, kukurica, káva, kaučuk, kakao, čaj, orechy a korenie. Živočíšna výroba je slabo rozvinutá ale významný je morský a sladkovodný rybolov.

Priemysel:Najdôležitejšie priemyslové odvetia predstavujú popri potravinárstve petrochémia, výroba cínu a hliníku, umelých hnojív, automobilov a pneumatík, papieru, textilu a tiež elektronických komponentov.
Obrovská je ťažba dreva, ktoré je dôležitým vývozným artiklom. Krajina je tiež zaujímavá vo vývoze prírodného kaučuku (2. miesto na svete). Indonézia je pomerne bohatá na kovy cínu, medi, striebro, niklu a bauxitu. Rozhodujúcu časť exportných príjmov, ale zabezpečuje ťažba ropy a zemného plynu na Sumatre. Na Sumatra sa tiež ťaží aj uhlie. Spaľovanie palív zabespečuje 80% vyrobenej elektriny.

Doprava:Doprava v indonézskych podmienkach hrá mimoriadnu úlohu. Najdôležitejšia je lodaná doprava( najväčšie prístavy sú Jakarta, Surabaya a Medan). Len Jáva má odpovedajúcu železničnú a cestnú sieť. V prevádzke je asi 125 letísk.

Zdravotníctvo a školstvo:V Indonézii je väčšina nákazlivých chorôb pod kontrolou.Vo veľkých mestáchsa vyskytujú zdravotné problémy spojené s podvýživou a bývaním.
Povinná školská dochádzka trvá 6 rokov. Veľa detí však pokračuje ešte 6 rokov na strednej škole. V každej provincii
Je verejná univerzita a mnoho súkromných inštitúcii vyššieho vzdelania. Takmer 20% dospelých je negramotných.

Zaujímavosti:
Na ostrovčeku Komodo žije najväčší mäsožravý jašter na svete varan komodský.Indonézia je jedinou krajinou, kde ešte voľne žije orangutan. Posledné jedince tejto veľkej opice, ktorej meno znamená „divoký muž“, sa vyskytujú v rovníkových džungliach Sumatry a v indonézskej časti Bornea. Stále sa zvyšuje množstvo útokov pirátskych lodí na rušnej námornej trase vedúcej cez Singapurský prieliv. Piráti útočia najmä v noci. 26. augusta 1883 bol najväčší sopečný výbuch. Malý sopečný ostrov Krakatu, ležiaci v Saudskom prielive medzi ostrovmi Sumatra a Jáva, je 813 m vysoký a má len 15 km². Sopka, ktorá sa na ostrovenachádza, od roku 1 680 spala. Jej výbuch zničil 2/3 ostrova. Balvany boli vyvrchovené do výšky 55 km a popol padal ešte o 10 dní neskôr vo vzdialenostiach 5 330 km. Explóziu bolo počuť v okruhu 5 000 km ako dunenie ťažkých diel. Počuteľná bola na 1/13 povrchu Zeme.