Pedosféra je samostatný prírodný útvar vzniknutý premenou vrchnej časti litosféry (zvetraných hornín) pôsobením organizmov, slnečnej radiácie, vzduchu a vody.
Pôda je ľubovoľný trojrozmerný výrez z pedosféry od jejk povrchu až po podložnú materskú horninu (substrát).
Na pôdu pôsobia vplyvy (faktory). Sú to: horniny, klimatické podmienky, georeliéf, rastliné a živočíšne organizmy, podzemné a povodňové vody, vplyv človeka.
Pôdna hodnota sa skladá z neživej a živej zložky (rastlinné a živočíšne organizmy- edafón). Neživá zložka sa delí na anorganickú a organickú (humus). Anorganická časť sa člení na pevný, kvapalný a plynový podiel.

Pevný podiel reprezentujú minerálne a horninové častice. Kvapalný podiel tvorí pôdna voda. Plynový podiel predstavuje pôdny vzduch.
Pevný minerálny podiel pôdy je zmes minerálnych a horninových častíc (zŕn) rôznych veľkostí od mikroskopických častíc až po veľké kamene. Tieto častice sa podľa veľkosti združujúdo skupín, do zrnitostných kategórií. Častice väčšie ako 2 mm tvoria skelet, častic s priemerom 2 mm menším utvárajú jemnozem.
Zrnitosť pôd určuje pôdne druhy. V praxi sa rozlišujú tri základné pôdne druhy: Pôdy ťažké- ílovité, stredne ťažké- hlinité a ľahké- piesočnaté.
V pôde je popri jemnozemi aj skelet, preto sa pôdy rozdeľujú na slabo, stredne a silne skeletnaté.
Reakcia pôdy je chemická vlastnosť pôdy, určuje ju aktivita voľných iónov a hydroxidov v roztoku. Reakcia pôdy môže byť neutrálna, kyslá a zásaditá.
Humus je organický neživý podiel pôdy, tvrí ho zložitý súbor organických látok.
Najcennejšia vlastnosť pôdy je jej úrodnosť. Je to schopnosť pôdy poskytovať rastlinám také životné podmienky, ktoré môžu uspokojiť ich požiadavky na vodu, živiny a pôdny vzduch počas celého vegetačného obdobia.