Vodstvo. Štyri pätiny územia Európy patria k úmoriu Atlantického oceánu a jeho okrajových morí. Nevysoké rozvodia umožňujú vybudovanie siete prieplavo. Európske jazerá sa koncentrujú na miestach posledného zaľadnenia, na jazerných plošinách. Vo vysokých pohoriach (Alpy, Tatry) sú jazerá tektonicko-ľadovcového a ľadovcového pôvodu.

Bioklimatické pásma. Na území Európy sa rozlišujú štyri geobotanické oblasti: arktická, eurosibírska, iránsko-turanská a stredomorská.
Arktická oblasť: leží najsevernejšie. Je bezlaesná, rastú v nej bylinné spoločenstvá tráv, krov a machov.
Eurosibírska oblasť: rozprestiera sa od severnej hranice lesov po stredomorskú a iránsko-turanskú oblasť. Rozlišuje sa v nej provincia boreálnej tajgy, stredoeurópska, atlantická a pontsko-panónska provincia.

1. provincia boreálnej tajgy: rozprestiera sa približne po 55° severnej šírky medzi Škandináviou a uralom. Rastú tu borovice, sosny, smreky, brezy.
2. stredoeurópska provincia: charakteristická zmiešanými a listnatými lesmi s dubmi, hrabmi, lipami, borovicami, jedľami, smrekmi.
3. atlantická provincia: leží v pásme mierneho a subtropického podnebia. Rastie tu množstvo vždy zelených rastlín, dubové a dubovo-borové lesy.
4. pontsko-panónska provincia: rozprestiera sa v juhovýchodnej Európe a južnej časti Východoeurópskej nížiny. Charakteristické sú pre ňu dúbravy a stepi.
Iránsko-turanská oblasť: zaberá Kaspickú nížinu s púšťami a polopúšťami, slanými jazerami a močiarmi.
Stredomorská oblasť: rozprestiera sa na pobreží Stredozemného mora. Chrakteristické pre ňu sú vždy zelené lesy s korkovým a ostrolistým dubom a alpskou borovicou sosnou.