Prírodné pomery. Celá pevninová Ázia leží na severnej pologuli, len ostrovy Indonézie zasahujú aj na južnú pologuľu. Priemerná výška Ázie je 960 m, čo je najviac zo všetkých obývaných kontinentov. Pohoria vyššie ako 2000 m zaberajú 14% rozlohy, na nížiny do
200 m pripadá 26% územia.
Z mnohých problémov životného prostredia Ázie možno uviesť aspoň rozsiahle odlesňovanie horských oblastí vrátane Himalají, zvyšujúcu sa silnú eróziu, nedostatok zdravotne nezávadnej pitnej vody, spôsobujúci časté epidémie najmä na indickom subkontinente, alebo ničenie tajgy a dažďových lesov necitlivou ťažbou dreva a nerastov.

Vertikálna členitosť. Áziu môžeme rozdeliť na tri veľké fyzicko-geografické regióny:
Suchá západná Ázia. Patria k nej západoázijské štáty od Turecka až po Afganistan a stredoázijské republiky ZSSR. Majú prevažne stredohorský charakter reliéfu. Veľké nížiny (Turanská, nížiny na západe perzského zálivu) pokrýva väčšinou púšť a život v nich sa koncentruje okolo vodných zdrojov. Hlavné horské pásma sa ťahajú z Malej Ázie cez náhorné plošiny iránskeho vnútrozemia a vrcholia na východe Hindúkušom (7960 m).
Severný kontinentálny región. Tvoria ho Sibír, Ďaleký východ ZSSR a Mongolsko. Veľké nížiny (Západosibírska, Kolymská) sú prevažne močaristé. Pohoria na východe (Verchojanský chrbát, Čerského chrbát) dosahujú výšky 2000 až 3000 m, v hornatom mongolsku sa Altaj dvíha až do výšok 4500 m.
Monzúnová Ázia. Je ohraničená na západe Pakistanom, na východe Japonskom, na severe Čínou a na juhu Indonéziou. V regióne sa striedajú vysoké pohoria a náhorné plošiny s rozsiahlymi aluviálnymi nížinami. Predná a Zadná India, južná a severovýchodná Čína a všetky ostrovy majú pahorkatinný až stredohorský charakter s nížinami popri pobreží a riekach. Tibetská náhorná plošina má priemernú výšku 4500 m. V pohoriach na jej južnom okraji (Himaláje, Karakóram) sa týči všetkých 15 vrcholov vyšších ako 8000 m. Indogangská nížina je najväčšia súvislá aluviálna nížina na svete.

Horizontálna členitosť.