Ázia

Ázia – socio-ekonomická charakteristika (porovnanie náboženských, etických a jazykových rozdielov v jednotlivých regiónoch)

Ázia je kontinent tvoriaci súčasť väčšej Eurázie. Keďže hranice Ázie nie sú presne určené, všeobecne sa ako hranica udáva Ural na západe, potom ďalej smerom na juh Kaspické more, pohorie Kaukaz, Čierne more, Marmarské more, Dardanely a Suezský priplav. Všetko smerom na východ od tejto pomyselnej hranice sa považuje za ázijský subkontinent.
Zoznam štátov patriacich do Ázie:

Afganistan Mongolsko
Arménsko Maynmar (predtým Barma)
Azerbajdžan Nepál
Bahrajn Omán
Bangladéš Pakistan
Bhútán Rusko
Brunej Saudská Arábia
Čína Severná Kórea
Filipíny Singapur
Gruzínsko Spojené arabské emiráty
India Srí Lanka

Indonézia Sýria
Irak Tadžikistan
Irán Thajsko
Izrael Turecko
Japonsko Turkmenstan
Jemen Uzbekistan
Južná Kórea Vietnam
Jordánsko Východný Timor
Kambodža
Katar
Kazachstan
Kuvajt
Kyrgystan
Laos
Libanon
Malajzia
Maledivy
Ázia je najväčší, najhornatejší a najľudnatejší kontinent na svete. Zaberá plochu 44 579 000 km². A počet obyvateľov je viac ako 3 493 585 000. Najvyšší vrch Ázie a teda aj celého sveta je Mount Everest s výškou 8 848 m.n.m.

Obyvateľstvo: Populácia Ázie už prekročila hranicu troch miliónov obyvateľov. Rozloženie obyvateľstva je veľmi nerovnomerné až extrémne. Ľudia žijú prakticky skoro vo všetkých oblastiach, od veľmi mokrých miest v Číne až po pustatiny v Saudskej Arábií. Mimo miest a veľkomiest sa populácia zvyšuje najmä vo významných poľnohospodárskych oblastiach. Vysoká koncentrácia sa nachádza zväčša v monzúnových oblastiach ako India, Bangladéš a Indonézia. Č sa týka rozdelenia obyvateľstva podľa náboženstva, je nasledovné: V západnej časti tvorí najväčšiu časť Arabi (teda moslimovia), na východe sú to Číňania, Japonci a Indovia a teda hinduisti, budhisti a šintoisti (i keď len v samotnej Indii je zaznamenaných okolo sedem hlavných náboženstiev), v strednej časti Ázie sú to najmä belosi, čiže kresťania, v oblasti stredného západu je populácia tak nízka že nie sú ani uvedené údaje ohľadom náboženstva, či prípadného zaľudnenia.

Náboženské rozdiely:
1.ETNICKY HOMOGÉNNE, NÁBOŽENSKY ROZDIELNE ŠTÁTY

EGYPT
-žijú tu Arabi
-moslimovia, kresťania
náboženstvo- vnútro náboženský fenomén
-vonkajší náboženský fenomén
-v rámci kresťanstva – Kopti (asi 10% Egypťanov), sústredení sú v strednom toku Nílu, aj v hlavnom meste Káhire
-vzťahy medzi K a M sú rôzne, spory hlavne v strednom Egypte

SÝRIA
-Arabi, malé množstvo Kurdov
-20% šíti, ktorí sú politicky pri moci (Aleviti)
-Damask- centrum sunnitov
-Kresťania- katolícka c., pravoslávna, maroniti, protestanti

LIBANON
-veľká časť sa hlási ku maronickej cirkvi v kresťanstve
-sunniti 1/3 obyvateľstva
SAUDSKÁ ARÁBIA
-Arabi
-na východe provincie žije šítska menšina
2.ETNICKY HOMOGÉNNE, NÁBOŽENSKY NEHOMOGÉNNE KRAJINY

IRÁN
-názov od r. 1935, dovtedy Perzia
-domácim jazykom je perzština- fársí (úradným jazykom)

Peržania 45-50%, žijú v strednej časti- Iránska náhorná plošina
Azerovia- na severozápade- Tablíž je strediskom, tu ich žije polovica (15 mil.), významní z hľadiska remesiel, obchodu, turkický (altajský) jazyk
Turkméni a Azerovia- 2 najvýznamnejšie turkické etniká na území Iránu
Kurdi- (indo iránsky j.) západ, severozápad , jazyk a kultúra príbuzná s Peržanmi
Arabi (semitské j.) juhozápadná, nížinná oblasť, ropná provincia
Ďalšie etniká:
Balúdžovia- juhovýchod
Kaškavci- v horských oblastiach Zagrosu žijú ich kmeňové populácie
-Irán spája šítske vierovyznanie všetkých etník, opozíciou sú sunnitské etniká

ALŽÍRSKO, MAROKO
-nábožensky jednoliate severoafrické krajiny
-sunnitské krajiny, etnicky nehomogénne
Arabi, Berberi- Semiti- arabčina- oficiálnym jazykom
-na Alžírskej Sahare- Tuaregovia, Kabilci- na severe
-od Východu na Západ- v severnom páse Afriky- väčšie percento berberskej populácie
Alžírsko- 30-40% Berberov
Maroko- viac Berberov- 60-70%, viac ako Arabov, najviac stelesnený názov Mahriba
3.KRAJINY ETNICKY, NÁBOŹENSKY NEHOMOGÉNNE

IRAK
-šíti väčšia polovica od Bagdadu na juh po Basru
-sunniti- zvyšok na sever od Bagdadu
-Arabi väčšie etnikum
-Kurdi- menšina
-z hľadiska politického vývoja vládnu sunnitskí Arabi, 1 rodinný klan z mesta Tikrit

SUDÁN (krajina čiernych, súd čiernych)
-etnicky nehomogénny, hlavne na juhu, kde sú negroidné populácie aj iné rodiny, na severe a v strede- Arabi
-kresťanstvo- na juhu,
-animizmus

TURECKO
-etnická väčšina Turkov 80 %
-Kurdi- na juhovýchod krajiny, 15 mil.
náboženstvo:
-väčšina sunnitskí moslimovia 80%- Turci aj Kurdi
-menšina šíti- Aleviti(extrémna odnož u Kurdov)

-žili tu aj Gréci a Arméni, z dnešného Turecka sa odsťahovali grécki ortodoxní veriaci, presídľovanie sa udialo na základe zmlúv, podľa príslušnosti k náboženstvu

-južná časť Arabského polostrova sa líši od strednej časti tu žijú Semiti a Arabi
-Omán a Jemen bol ovplyvnený Perziou
-Arabi kolonizovali africké pobrežie (Tanzánia, Zanzibar), viac orientované na oceán
Ekonomická sféra:

Dalo by sa povedať, že Ázia je krajina obrovských protikladov. Preto možno vidieť veľké rozdiely vo všetkých sférach. Azda najbadateľnejšie sú rozdiely v oblasti hospodársko-ekonomickej. Ekonomickým zázrakom sú rýchlo sa vzmáhajúce časti Ázie, ktorí svojou ekonomickou a hospodárskou silu presahujú hranice kontinentu. Takouto krajinou Ázie je napríklad Japonsko. V roku 1993 bolo U.S.A. jedinou krajinou, ktorá mala väčší HDP než Japonsko. Hospodárstvo dosahuje obrovské pokroky aj v krajinách ako Hong Kong, Singapur, Taiwan a Južná Kórea. V týchto oblastiach je to celkom predvídateľní, väčším prekvapením je už rapídny ekonomický pokrok v oblastiach Thajska, Indonézie a Malaysie. Na druhej strane je treba povedať, že sa stále veľká väčšina Ázie zaoberá poľnohospodárstvom. V sedemdesiatych rokoch krajiny v blízkosti Perzského zálivu ťažili najmä zo svojho ropného bohatstva, keď cena ropy dosiahla nové cenové hranice. Začiatkom osemdesiatych rokov však cena ropy rapídne klesla, a tým sa skončila aj táto významná ťažba.

Aj napriek mohutnej závislosti Japonska na importovanej nafty zo Spojených Štátov, netrvalo dlho a Japonsko prekonalo U.S. v produkcii automobilov, ba aj v produkcii nafty. Zatiaľ čo Čína, so skoro desaťkrát vyššou populáciou než Japonsko dokázalo vytiahnuť výšku svojho hrubého domáceho produktu len na jednu šestinu z toho japonského. Čína má na druhej strane dostačujúce zásoby uhlia, ropy a hydro energie na to aby podporila v tomto smere celé územie, a tým značne prispela k rozvíjaniu krajiny.

Etické rozdiely:

Etické rozdiely z prevažnej časti vyplývajú z náboženskej príslušnosti a taktiež od stupňa vývinu spoločnosti. Preto pokiaľ poznáme aspoň základnú psychológiu toho, ktorého náboženstva mali by sme si aj logicky vyvodiť rozdiely etické. Keďže väčšina náboženstiev má pôvod v Ázii, je treba najprv vymenovať aspoň tie najzákladnejšie, sú to:
Islam
Kresťanstvo
Hinduizmus
Budhizmus
Konfucizmus
Taoizmus
Bahajské náboženstvo
Judaizmus
Šintoizmus
Džinizmus
Sikhizmus
Je to jedenásť náboženstiev, ktoré v jednotlivých krajinách dosiahli aspoň 20%.
ISLAM
Islamské krajiny v Ázii: Afganistan, Bahrajn, Bangladéš, Brunej, Indonózia, Irak, Irán, Jemen, Jordánsko, Kazachstan, Katar, Kuvajt, Kyrgyzstan, Maledivy, Omán, Saudská Arábia, SAE, Turecko, Sýria, Tadžikistan, Turkmenistan a Uzbekistan. Tieto štáty majú nad 85% moslimského obyvateľstva. No moslimovia sú v menšinovom postavení i v Barme, Indii, Izraeli, Kambodži a Libanone.
Islam je najmladšie svetové náboženstvo. Najvyššou cnosťou je poslušnosť Alahovi. Moslimovia veria, že Mohamed bol posledným prorokom a jeho slová ich budú sprevádzať až po posledný súd. Šaháda je kľúčovým verbálnym vyjadrením pohľadu na svet, príslušnosti k islamu, odovzdanie sa do vôle božej. Ktokoľvek prednesie šahádu, stáva sa formálne moslimom, aj keď to vytiekol neúprimne. Presné znenie šahády: „ Lá iláha illálláh va Muhammadun rasú-lu´lláh.“ Každý, kto po smrti vysloví šahádu, sa nazýva šahíd ( vyznávač ) a je spôsobilý na cestu do raja. Neskôr sa výrazu šahíd prepožičal nový význam - mučeník, padlý za svätú vec. MODLITBU musia vykonať veriaci päť krát denne. Okrem toho musia vykonať rituálnu očistu, bez ktorej je modlitba neplatná. Jej zanedbanie sa hodnotí ako odklon od islamu. Modlitba je v islame chápaná ako čisto kultový prejav zbožnosti bez akejkoľvek snahy niečo si od Alaha vyprosiť. Je prejavom pokory, vďakyvzdania, odovzdanosti do vôle Alahovej. Je to vlastne jediná pravidelná bohoslužba, pretože samotný islam nemá bohoslužby v kresťanskom slova zmysle. Veriaci smie vstúpiť do stavu komunikácie s bohom ( hálat al – ihrám ) najskôr po splnení piatich podmienok:

Z čistota tela
Z čistota miesta a šiat
Z náležité oblečenie zakrývajúce nahotu
Z smer modlitby k Mekke
Z dodržanie modlitebného času.
Medzi ďalšie špecifiká tohto náboženstva patrí zákaz pitia alkoholu, zákaz jedenia bravčového mäsa, úžerníctva.... V praxi fundamentalistov ostali príkazy:
Z aby ženy boli zahalené do čadry
Z mužovým vyhlásením ( zahnaním ) môže byť uskutočnený rozvod aj bez súhlasu ženy
Z trest pre ženy sa mimomanželskú súlož ( ale mužov sa to netýka )
Z ženská obriezka

HINDUIZMUS
S hinduizmom ako s hlavným náboženstvom by sme sa mohli stretnúť v Indii a Nepále. Početné skupiny hinduistov žijú aj v Bangladéši, Bhútáne, Pakistane a v Srí Lanke.
Je to asi najmierumilovnejšie náboženstvo na svete, čo možno vidieť napríklad pri až prehnanej úcte k zvieratám. Taktiež ich strava je výlučne vegetariánska. Zaujímavosťou je, že dodnes rozlišujú triedenie spoločnosti na 5 kást: kňazi
bojovníci
remeselníci
roľníci a sluhovia
nedotknuteľní (príslušníci kmeňov, ktorí sa ešte neasimilovali, alebo vykonávači takzvaných nečistých prác, ako napríklad zametači ulíc)

Hlavné zásady budhizmu sú
[ asketizmus,
[ zdržanlivosť od svetských rozkoší,
[ prekonávanie trpení,
[ znášanlivosť,
[ ochrana živých tvorov ( Nezabiješ! ),
[ konanie dobra,
[ prevteľovanie sa až k dosiahnutiu cieľa – nirvány.
Centrom budhistov je Tibet.
Pri tomto náboženstve môžeme teda jednoznačne zaradiť každého vyznavača do určitej kasty a tým predpokladať jeho etické zásady.
KONFUCIANIZMUS
Konfucianizmus je čínske náboženstvo, ktoré preniklo i do oblastí, ktoré si Čína podmanila ( napr. Japonsko ).
Je to náboženstvo, ktoré kladie hlavný dôraz na morálku a snahu vniesť do každodenného života čo najviac pravdy.

TAOIZMUS
Taoizmus vnikol podobne ako konfucionizmus v Číne. V súčasnosti sú vyznávači tohto náboženstva vo väčšej miere v Číne, Japonsku a Singapure. Je to náboženstvo veľmi úzko späté s prírodou. Jeho hlavnou myšlienkou je to, že dokonalý človek by sa mal utiahnuť zo spoločnosti, aby našiel v mlčaní a jednoduchom živote znovu harmonický pokoj.

JUDAIZMUS
Judaizmus, alebo židovské náboženstvo, vzniklo pôvodne v Ázii, ale dnes sú príslušníci tohoto náboženstva iba v Izraeli. Je to vlastne náboženstvo, ktoré položilo základy kresťanstvu, ktoré je nám asi najbližšie.
ŠINTOIZMUS
Šintoizmus je prastaré japonské náboženstvo, ktoré vzniklo už v rannom období rodového zriadenia. Pre šintoizmus je charakteristické uctievanie prírodných javov, ku ktorému sa neskôr pripojil kult predkov. Šintoizmus nie je učenie, ale len mytológia a zvyky.

SIKHIZMUS
Sikhizmus symbolizujú tri meče a kruh. V čase svojho vzniku predstavoval pokus o syntézu dvoch dominantných náboženstiev Indie – hinduizmu a islamu. Sikhský vojaci nosili svojich päť symbolov
~ dlhé vlasy a fúzy ( kéš )
~ hrebeň vo vlasoch ( kanghá )
~ krátke spodné nohavice ( kačchá )
~ železný náramok ( kara )
~ zbraň – meč alebo dýku ( kripán )
Tieto symboly zostali dodnes a spolu s turbanom sú ľahko rozpoznateľnou súčasťou sikhského odevu.

Je vidieť, že Ázia by sa dala inak pomenovať ako „jednota v rozmanitosti“ a to sa týka tak etiky, ako náboženstiev či priemyselnej sféry.