Zemské teleso sa skladá zo zemskej kôry, plášťa a jadra. Zemská kôra je tenký obal zložený z pevných hornín rôzneho pôvodu a veku. Litosféru tvorí zemská kôra s najtvrdším plašťom. Objekt štúdia geológie. Zemskú kôru študuje litogeografia, ktorá sa zameriava na priestorové rozloženie, vzťahy k ostatným zložkám krajiny a význam hornín.Hrúbka zem. Kôry je na morskom dne 5km, na pevnine 30 - 70km. Pevninová litosfera. Hrubá 150 až 250 km. Tvorí základ pevnín. Je staršia ako oceánska, ma zložitú stavbu. Pod usadenými horninami sa nachádza žulová čadičová a peridotitová vrstva.
Oceanska je tensia ,chyba zulova vrstva.Zem vznikla pred 4,5 mld.rokov, pred 3 mld.rokov existoval jeden kontinent Pangea. Tá sa časom rozdelila na Lauráziu a Gondwanu.Hlavne litosfericke dosky:americka,euroazijska africka,indoaustralska,pacificka antarkticka,Nazca.(vek do 200 mil. Rokov)
Zloženie litosféry väčšinou obsahuje vyvreté horniny: žula, čadič.

Austrálsky geofyzik K.E. Bullun (1906-1976) rozdelil zemské teleso na sedem častí. Na základe rýchlosti pohybu zemetrasných vĺn vymedzili jednotlivé časti, tzv. Bullenové zóny, ktoré sa líšia teplotou, tlakom a hustotou. Týchto sedem zón tvoria tri základné jednotky - zemská kôra, zemský plášť a zemské jadro.

1) ZEMSKÁ KORA (vrchná časť litosféry) je tvorená jednou Bullenovou zónou. Zemská kôra je oddelená od zemského plášťa tzv. Mohorovičičivou plochou diskontinuity, ktorá bola nazvaná podľa chorvátskeho geofyzika Andrija Mohorovičiča (1857-1936). Na ploche diskontinuity (nespojitosti) dochádza k výraznej zmene rýchlosti šírenia zemetrasných vĺn, čo je spôsobené odlišnou hustotouzemskej kôry a zemského plášťa. Hrúbka zemskej kôry je premenlivá (6km v hlbinách oceánu, na kontinentoch 30-40km, v Himalájach až 80km). V porovnaní s polomerom Zeme prenikli ľudia len do nepatrných hĺbok postredníctvom ťažbových vrtov. Najhlbší vrt na svete (na polostrove Kola v Rusku) dosiahol hĺbku 12 000m. Priemerná hrúbka zemskej kôry je 35km.
Zemská kôra má hustotu 2,7g.cm kubických až 2,9g kubický. Najviac sú tu zastúpené tieto prvky: kyslík (46%), kremík (28%) a hliník(8%). Hlavné nerasty sú oxidy a kremičitany. Zemská kôra predstavuje len 1,5% hmoty Zeme.

2) ZEMSKÝ PLÁŠŤ pozostáva z troch Bullenových zón (vrchný, stredný a spodný plášť). Vrchný plášť sa rozprestiera od Mohorovičičovej plochy diskontinuity do hĺbky 300-400km. Tvorí ho spodná časť litosféry a plastická astenosféra. Stredbý plášť siaha do hĺbky 1000km a spodný plášť siaha po hranicu zemského jadra, t.j. do hĺbky 2900km. Zemský plášť tvorí obal zemského jadra, rozprestiera sa v priemere od hĺbky 35km do 2900km. V zemskom plášti sú zastúpené najmä tieto nerasty: kremičitany, oxidy železa a horčíka, sulfidy železa aďaľších kovov. Hustota zemského plášťa sa zvyšuje s hĺbkou od 3,3g.cm kubický do 9,4g.cm kubický. Zemský plášť predstavuje 67,5% Zeme.

3) ZEMSKÉ JADRO sa rozprestiera od hĺbky 2900km do stredu Zeme, ktorý je v hĺbke 6378km. Skladá sa z troch zón. Vonkajšie jadro, ktoré zasahuje do hĺbky 4900km, je polotekuté. Prechodná zóna medzi vonkajším a vnútorným jadrom zasahuje do hĺbky 5120km a vnútorné jadro je pravdepodobne tvorené pevným materiálom. Predpokladá sa, že zemské jadro sa skladá zo železa s prímesou niklu. Hustota jadra sa zvyšuje s hĺbkou od 11,3g/cm kubického do 17,3g/cm kubického. Zemské jadro predstavuje 31% hmoty Zeme.