Pohyb pevnín a oceánskeho dna
Litosféra sa skladá z obrovských litosférických platní ktoré sa pomali pohybujú po astenosfére a akoby unasali jednotlive pevniny a oceanske dna. Príčinou pohybu je prúdenie roztavených hmôt v hlbšej časti zemského plášťa dosky sa môžu vzdialovať, približovať, podsúvať, alebo sunúť vedľa seba. Oblasti sa vyznačujú sopečnou a zemetrasnou činnosťou.Rozpinanie oceanskeho dna a tektonika litosferickych dosiek vysvetluju pohyby zemskeho povrchu a mechanizmus putovania (driftu) kontinentov.Vplyvom konvencnych prudov vo vnutri země litosfericke dosky,nesuce kontinenty,plavaju na astenosfere,viskoznej vrstve vrchneho plasta.Rychlost pohybu litosferickych dosiek je od 1 az 18 cm za rok.Pohyby litosferickych dosiek:vzdalovanie,priblizovanie,nasuvanie a podsuvanie.
.Rozhranie medzi litosférickými doskami tvoria:
Pevninové rifty
Rifty v strede oceánskych chrbtov
Oceánske priekopy
Pásmové pohoria a posuny
Transformne zlomy
Pevninove rifty vznikaju rozlamanim pevninovej litosfery.Tvoria zarodky oceanov.

Oblasti,kde vznika a zanika zemska litosfera,sa vyznacuju intenzivnou sopecnou a zametrasnou cinnostou.
Súčasné pohyby:
Škandinávsky poloostrov, S a J Amerika
Riftové zóny – kontaktné miesta litosf. dosiek. Sú to 1. pásmové pohoria (Kordillery - Andy), 2. oceánske chrbty (Stredoatlantický chrbát), 3. zlomy (San Andreas), 4. hlbokomorské priekopy.

Vnútorné procesy: - endogénne
Ich zdrojom je tepelna energia uvolnovana při radioaktivnom rozpade a gravitacnom rozroznovani latok vo vnutri země.
a)Tektonické pohyby sú mechanické pohyby vrchnej časti litosféry(vyvolane tlakom , tahom alebo gravitaciou) pri ktorej vzniká horotvorná činnosť.Patria k nim aj horotvorne pohyby.
Vrásové poruchy - vznikajú tlakom hornín ktoré sa prehýbajú do vĺn - vzniká vrásové pohorie. Príkrovy - sú masy hornín ktoré sa presúvali na veľké vzdialenosti. - vzniká príkrové pohorie
Zlomové poruch - vznikajú keď pevné horniny sa lámu pozdĺž zlomov vzniká pohyb - vzniká kryhové pohorie.Vrasy-Antiklinala a synklinala.

b) Magmatizmus – subor procesov súvisiacich s prienikom magmy na zemský povrch
Vulkanizmus – prenikanie lávy na povrch(vznik povrchovych telies)
Tvar povrchovych telies ovplyvnuje obsah SiO2 v lave.Kysle lavy s vyssim obsahom SiO2 sa pomaly pohybuju a tuhnu ako vytlacene kopy,homole a ihly.
Bazicke lavy maju menej plynov,vodnych par i SiO2 . Su pohyblivejsie a tvoria lavove prudy,pokrovy a ploche stitove sopky.
Sopecne erupcie patria medzi najpozoruhodnejsie prirodne javy,ktore mozeme pozorovat.Svedsia o procesoch vo vnutri země.Od utvorenia nasej planety sopecna cinnost prispievala k vyvoju a vzniku zivota na Zemi uvolnovanim plynov,vodnej pary a prinosom latok pochadzajucich z hlbok.

Sopky sa delia na:
lávové (produkujú len lávu).Island a Havaj
nasypané(explozivne) - (produkujú sypký materiál).Fudzisan
stratovulkány - ( tvorené lávou aj sopečnym materiálom,popolom a pieskovymi bombami),su
najcastejsie)
c) Zemetrasenie(kratkodobe otrasy a pohyby kory) - vzniká náhlym uvolnením napätia pod zemským povrchom delí sa na:
tektonické 90% na okrajoch litosférických dosiek
vulkanické - spôsobuje pohyb magmy a napätie plynov(vybuch sopky)
závalové - prepadnutie stropov jaskýň

Na Slovensku sa seizmicka aktivita prejavuje v okoli komarna ,Ziliny ,Bratislavy a na vychodnom Slovensku.
Zemetrasenia sa prejavuju najma vo vulkanickych oblastiach a v blizkosti mladych horskych pasem na okrajoch litosferickych dosiek .Počet zemetraseni za rok sa odhaduje na milion,no z nich pocitujeme len 5%,intenzita ostatnych je velmi slaba .
Zemetrasenia sú prirodzené alebo umelo vyvolané (explózie). Podľa vzniku sú zemetrasenia rútivé vyvolané prepadávaním stropov podzemných dutín v krasových oblastiach alebo v baniach; sopečné zemetrasenia vznikajú pri výbuchoch sopiek a sú obyčajne obmedzené na ich bezprostredné okolie; z tektonického pôvodu majú zlomový charakter a patria k ním všetky katastrofálne otrasy zemského povrchu. Doteraz nie je všeobecne prijatá teória, ktorá by uspokojivo vysvetlila príčiny a fyzikálny mechanizmus vzniku všetkých tektonických zemetrasení. V globálnom meradle ich vznik pomerne dobre vysvetľuje teória tektoniky litosferických blokov (zemetrasenia zväčša vznikajú na ich okrajoch). Interakcia blokov vyvoláva v ich okrajových častiach napätia, ktoré sa uvoľňujú sčasti pomalým postupným pohybom (creep), sčasti náhlym pohybom (slip), ktoré generuje zemetrasenie.
Sopecna cinnost a zemetrasienie su oblasti vzniku a zaniku litosfery.