Úvodná charakteristika:
Irák leží v strategickej polohe v strede Blízkeho východu a má aj krátky prístup k Perskému zálivu. Hraničí s Kuvajtom a Saudskou Arábiou na juhu, Jordánskom na západe, Sýriou na severozápade, Tureckom na severe a Iránom na východe. Irák má rozlohu 438 317 km2. Hlavné mesto je Bagdad a počet obyvateľov v krajine je 20 150 000. Irák je republika s viacerými stranami a jednokomorovým parlamentom (de facto vojenský režim s vládou jednej strany)

Prírodné pomery:
Územie iráku tvoria dve veľké geografické oblasti. Centrálnu a juhovýchodnú časť vyplňuje úrodná mezopotámska nížina ktorou pretekajú životodárne rieky Eufrat a Tigrit, ktorej sútok Šatt al-Arab pred ústim do Perského zálivu lemujú rozsiahle bažiny. Pozdĺž tokov vznikla rada veľkých vodných nádrží. Takmer polovicu územia na juhozápade a západe vyplňujú Arabská a Sýrska tabuľa, pokryté najmä na juhu veľkou časťou púští. Do Kurdistánu na severovýchode zasahujú horské pásma Arménskej a Iránskej vysočiny lemované nižšími hrebeňami vysočiny Hamrín a pohorie Sindžár. Podnebie je subtropické vnútrozemské s teplým letom bez zrážok a vlhkou zimou. Zrážku padajú v období od októbra do mája a klesajú od severných hôr k juhu. Väčšina územia ich dostáva 150-300 mm., juh len 50 mm. Priemerné teploty prekračujú 30°C, max. 50°C. Prevláda stepná vegetácia s pryšcami a sukulentami, ktorá v Mezopotámii prechádza v riedke porasty tŕnitých tamariškov a na juhu a západe slanomilné polopúštne rastlinstvo. Vŕby a topole lemujú riečne toky, ostriciam a rákosiu sa darí v mokrinách u Eufratu a Tigridu. Zvieratá zastupujú gazely, šakaly a hieny, v horách rysi, vlky a medvedi. V zime sa na bažinách a veľkých jazerách zhromažďujú sťahovavé vtáky.

História:
Mezopotámia, úrodná krajina medzi Tigridom a Eufratom, bola kolískou najstarších civilizácií. Prvé začiatky mestských štátov sa zakladajú do obdobia už 3450 pr. n. l. Akatský panovník Sargón spojením mestských štátov vytvoril prvú veľkú ríšu v tejto oblasti. Babylon ktorý v roku 612 pr. n. l. porazil svojho tisícročného rivala asírie, dobili zase roku 538 pr. n. l. Peržania. Peržanov potom porazil Alexander veľký a Mezopotámia sa súčasťou gréckej Seleukovskej ríše. Nasledovala rímska, neskôr opäť perská okupácia než oblasť ovládli v polovici 7. stor. n. l. muslimskí arabovia. Za bagdáckeho chalifátu prišlo veľkému rozkvetu a Bagdát sa stal najväčším kultúrnym a obchodným centrom muslimského sveta. Vpád mongolov v roku 1258 krajinu spustošil.