Poľnohospodárstvo, v ktorom je zamestnaná menej než 1/5 pracujúcich, hospodári na zavlažovaných plochách v údolí Eufratu a Tigridu a je pomerne produktívna. V dôsledku hospodárskeho embarga sa Irák stal sebestačným vo výrobe potravín. Najdôležitejšie plodiny predstavujú ďatle, zelenina (rajčiny, melóny, uhorky) a ovocie. Pestuje sa i pšenica, jačmeň, ryža a bavlník. Pastviny na necelých 10% plochy krajiny poskytujú obživu najmä ovciam. Rybolov ani ťažba dreva nestačí kryť spotrebu.
Vedľa ropy sa ťažia fosfáty, používané k výrobe umelých hnojív a síry. Veľkú väčšinu elektriny poskytujú elektrárne spalujúce ropu. Jadrový reaktor bol zničený v roku 1981 Izraelom. A po vojne v perskom zálive sa svet snaží zastaviť irácky jadrový program. V priemysle dominuje petrochémia, nasledovaná potravinárstvom, výrobou textilu, obuvi a tabaku. Vojna spôsobila veľké škody v dopravnej sieti. Väčšina ciest má však spevnený povrch. Najmä na západe je povrch púšte dostatočne pevný, aby uniesol i ťažké autá. Železnica vedia z Bagdadu do prístavu Basry na juhovýchode a na severozápad do Turecka a Sýrie. Po Tigride sa plavia lode až do Bagdádu, využíva sa i menej vodnatý Eufrat. Bagdát i Basra majú medzinárodné letisko, prevoz je ale zastavený. Irácka tlač, rozhlas a televízia sú baasistickým režimom prísne kontrolované.
Vojnové škody a obeti spôsobili problémy už tak preťaženému zdravotníctvu. Mimo väčšieho mesta pracuje málo školeného lekárskeho personálu a veľa infekčných chorôb sa do teraz nepodarilo dostať pod kontrolu. Sociálne zaopatrenie zahrňuje dôchodok a dávky v nemoci i v nezamestnanosti. Existuje povinná a bezplatná šesť ročná školská dochádzka, avšak veľa dedinských oblastí postráda potrebné zariadenie. Negramotnosť preto dosahuje 40%. Obmedzené je bezplatné stredné vzdelanie.