Irák

Úvodná charakteristika:
Irák leží v strategickej polohe v strede Blízkeho východu a má aj krátky prístup k Perskému zálivu. Hraničí s Kuvajtom a Saudskou Arábiou na juhu, Jordánskom na západe, Sýriou na severozápade, Tureckom na severe a Iránom na východe. Irák má rozlohu 438 317 km2. Hlavné mesto je Bagdad a počet obyvateľov v krajine je 20 150 000. Irák je republika s viacerými stranami a jednokomorovým parlamentom (de facto vojenský režim s vládou jednej strany)

Prírodné pomery:
Územie iráku tvoria dve veľké geografické oblasti. Centrálnu a juhovýchodnú časť vyplňuje úrodná mezopotámska nížina ktorou pretekajú životodárne rieky Eufrat a Tigrit, ktorej sútok Šatt al-Arab pred ústim do Perského zálivu lemujú rozsiahle bažiny. Pozdĺž tokov vznikla rada veľkých vodných nádrží. Takmer polovicu územia na juhozápade a západe vyplňujú Arabská a Sýrska tabuľa, pokryté najmä na juhu veľkou časťou púští. Do Kurdistánu na severovýchode zasahujú horské pásma Arménskej a Iránskej vysočiny lemované nižšími hrebeňami vysočiny Hamrín a pohorie Sindžár. Podnebie je subtropické vnútrozemské s teplým letom bez zrážok a vlhkou zimou. Zrážku padajú v období od októbra do mája a klesajú od severných hôr k juhu. Väčšina územia ich dostáva 150-300 mm., juh len 50 mm. Priemerné teploty prekračujú 30°C, max. 50°C. Prevláda stepná vegetácia s pryšcami a sukulentami, ktorá v Mezopotámii prechádza v riedke porasty tŕnitých tamariškov a na juhu a západe slanomilné polopúštne rastlinstvo. Vŕby a topole lemujú riečne toky, ostriciam a rákosiu sa darí v mokrinách u Eufratu a Tigridu. Zvieratá zastupujú gazely, šakaly a hieny, v horách rysi, vlky a medvedi. V zime sa na bažinách a veľkých jazerách zhromažďujú sťahovavé vtáky.

História:
Mezopotámia, úrodná krajina medzi Tigridom a Eufratom, bola kolískou najstarších civilizácií. Prvé začiatky mestských štátov sa zakladajú do obdobia už 3450 pr. n. l. Akatský panovník Sargón spojením mestských štátov vytvoril prvú veľkú ríšu v tejto oblasti. Babylon ktorý v roku 612 pr. n. l. porazil svojho tisícročného rivala asírie, dobili zase roku 538 pr. n. l. Peržania. Peržanov potom porazil Alexander veľký a Mezopotámia sa súčasťou gréckej Seleukovskej ríše. Nasledovala rímska, neskôr opäť perská okupácia než oblasť ovládli v polovici 7. stor. n. l. muslimskí arabovia. Za bagdáckeho chalifátu prišlo veľkému rozkvetu a Bagdát sa stal najväčším kultúrnym a obchodným centrom muslimského sveta. Vpád mongolov v roku 1258 krajinu spustošil.

Úpadok ešte prehĺbilo pripojenie k Osmanskej ríši 1534. Koncom 19 stor. nastáva Britská a nemecká expanzia. Po porážke Turecka po 1 svetovej vojne vzniká v roku 1921 kráľovstvo pod britským protektorátom. V roku 1930 za kráľa Fajsala I. bola vyhlásená formálna nezávislosť. Nemecká aktivita za 1 svetovej vojny viedla k opakovanej krátkej britskej okupácii. V roku 1958 bola monarchia zvrhnutá. V roku 1967 sa Irák zúčastnil Arabsko-izraelskej vojny. V nasledujúcom roku sa chopila moci socialisticky orientovaná strana Baas a v roku 1979 sa stal jej vodcom Saddám Husajn prezidentom. Po dlhodobých sporoch o kontrolu hraničnej vodnej cesty Šat Al Aráb napadol Irák v roku 1980 Irán. Cez počiatočné úspechy sa vojna pretiahla až do roku 1988 a pre Irák znamenala len ťažké straty a veľký vojenský dlh. V auguste 1990 Sadám Husajn vpadol do Kuvajtu, aby dostal pod kontrolu jeho bohaté ropné polia. Na základe rozhodnutia OSN bol Irák vo februári 1991 koalíciou vojsk vedených USA drtivo porazený a s Kuvajtu vytlačený. Pritom bola do značnej miery zničená i jeho infraštruktúra. Pre neustále Sadámove represie búriacich sa Kurdov na severovýchde i Šítou na juhovýchode uvalila OSN na Irák prísne hospodárske enbargo a zriadila pre prenasledovaných chránené zóny. Koncom roku 1998 bobmardovali americké a britské lietadlá irácke ciele, potom čo Irák vojenským pozorovateľom USA neumožnil kontrolu svojich ochranných i útočných prostriedkov.
Podľa provizórnej Iráckej ústavy z roku 1968 je najvyšším orgánom štátnej moci 9-členná rada revolučného vedenia, ktorého predseda je prezidentom krajiny. Zákonodarnú moc má rada a volený parlament. Po voľbách roku 1989 začala prebiehať diskusia o novej ústave. Obyvateľstvo:
Väčšinu obyvateľstva tvoria Arabovia. Najväčšiu menšinu tvoria Kurdovia-polokočovný národ obývajúci hornaté územie na severovýchode a hovoriacim jazykom príbuzným perštine. Viac než 95% obyvateľstva krajiny sú Muslimovia. Shitovia nad Summitmi prevládajú ale aj tak majú stále rozhodujúcu politickú moc. Kresťanskú komunitu predstavujú predovšetkým sýrsky hovoriaci asýrania na severovýchode krajiny.
Naprostá väčšina obyvateľstva je koncentrovaná pozdĺž oboch hlavných riek, kde hustota zaľudnenia predstavuje 200 ob. na km2. Viac než 70% populácie žije v mestách. Štátne náboženstvo je islám a úradný jazyk arabština.

Hospodárstvo:
Až do vyhlásenia embarga zaisťovala ropa 90 % exportných príjmov.

Poľnohospodárstvo, v ktorom je zamestnaná menej než 1/5 pracujúcich, hospodári na zavlažovaných plochách v údolí Eufratu a Tigridu a je pomerne produktívna. V dôsledku hospodárskeho embarga sa Irák stal sebestačným vo výrobe potravín. Najdôležitejšie plodiny predstavujú ďatle, zelenina (rajčiny, melóny, uhorky) a ovocie. Pestuje sa i pšenica, jačmeň, ryža a bavlník. Pastviny na necelých 10% plochy krajiny poskytujú obživu najmä ovciam. Rybolov ani ťažba dreva nestačí kryť spotrebu.
Vedľa ropy sa ťažia fosfáty, používané k výrobe umelých hnojív a síry. Veľkú väčšinu elektriny poskytujú elektrárne spalujúce ropu. Jadrový reaktor bol zničený v roku 1981 Izraelom. A po vojne v perskom zálive sa svet snaží zastaviť irácky jadrový program. V priemysle dominuje petrochémia, nasledovaná potravinárstvom, výrobou textilu, obuvi a tabaku. Vojna spôsobila veľké škody v dopravnej sieti. Väčšina ciest má však spevnený povrch. Najmä na západe je povrch púšte dostatočne pevný, aby uniesol i ťažké autá. Železnica vedia z Bagdadu do prístavu Basry na juhovýchode a na severozápad do Turecka a Sýrie. Po Tigride sa plavia lode až do Bagdádu, využíva sa i menej vodnatý Eufrat. Bagdát i Basra majú medzinárodné letisko, prevoz je ale zastavený. Irácka tlač, rozhlas a televízia sú baasistickým režimom prísne kontrolované.
Vojnové škody a obeti spôsobili problémy už tak preťaženému zdravotníctvu. Mimo väčšieho mesta pracuje málo školeného lekárskeho personálu a veľa infekčných chorôb sa do teraz nepodarilo dostať pod kontrolu. Sociálne zaopatrenie zahrňuje dôchodok a dávky v nemoci i v nezamestnanosti. Existuje povinná a bezplatná šesť ročná školská dochádzka, avšak veľa dedinských oblastí postráda potrebné zariadenie. Negramotnosť preto dosahuje 40%. Obmedzené je bezplatné stredné vzdelanie.