Georeliéf

Georeliéf alebo reliéf Zeme je súbor tvarov zemského povrchu. Súčasne je plošným rozhraním medzi pevnou litosférou, alebo pedosférou na jednej strane a plynnou atmosférou alebo kvapalnou hydrosférou na strane druhej. Je to azda najdôležitejšie rozhranie krajinnej sféry. Geomorfologické procesy sú procesy, ktoré utvárajú georeliéf. Výsledkom rôznych geomorfologických procesov sú povrchové tvary – formy georeliéfu (Svahy, doliny, pohoria, atď.). Vznik, vývoj i charakter týchto foriem a geomorfologické procesy študuje osobitná veda -geomorfológia.

Základné vlastnosti georeliéfu
Okrem základnej charakteristiky - nadmorskej výšky –má georeliéf ďalšie dôležité vlastnosti Sklon georeliéfu určuje množstvo gravitačnej energie, ktorú môže geomorfologický proces na danom mieste využiť. Sklon sa meria v smere spádnice (krivka kolmá na vrstevnice), teda v smere, kde je sklon najväčší. Orientácia georeliéfu voči svetovým stranám vyjadruje, na ktorú svetovú stranu je uklonený povrch v danom bode. Dôležité je to z hľadiska príjmu slnečného žiarenia, množstva zrážok, či pôsobenia vetra. Na procesy v krajine majú veľký vplyv geometrické formy reliéfu. Formy vypuklé v smere spádnice zrýchľujú tok hmoty a vyduté formy ho spomaľujú. V smere vrstevnice vypuklé formy rozptyľujú tok a vyduté formy v tomto smere ho sústreďujú. Čiara, od ktorej sa tok na obe strany rozptyľuje a spája najvyššie strany chrbtov, sa nazýva chrbátnica. Údolnica je naopak čiara, na ktorej sa sústreďuje tento tok(často na nej vznikajú vodné toky)a spája najnižšie časti údolí. Spôsob využitia zemského povrchu je ovplyvnený jeho rozčlenením na vhĺbené a vyvýšené formy. Výškový rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom istého územia určuje hodnotu výškovej (vertikálnej) členitosti georeliéfu. Georeliéf je zložitá plocha. Menšie formy sú súčasťou väčších(súčasťou kontinentu je pohorie, súčasťou pohoria je dolina, súčasťou doliny j e niva, súčasťou nivy je koryto toku). Utvára sa tak hierarchia foriem georeliéfu.

Činitele a podmienky vzniku foriem georeliéfu
V každom geomorfologickom procese sa spotrebúva energia. Prvotná energia pochádzajúca zo Slnka a vnútra Zeme sa rôznym spôsobom mení (na energiu riek, vetra, vĺn, magmy, na polohovú energiu hornín, na energiu ľudskej techniky a pod.). Tieto bezprostredné zdroje energie geomorfologických procesov sa nazývajú geomorfologické činitele. Činitele vznikajúce v hlbokých častiach litosféry vytvárajú vnútorné(endogénne) procesy a formy, činitele vznikajúce pri zemskom povrchu vytvárajú vonkajšie(exogénne) procesy a formy. Geomorfologické činitele vznikajú a pôsobia v rôznom krajinnom prostredí, ktoré ovplyvňuje priebeh geomorfologických procesov, a tým aj výzor vznikajúcich foriem georeliéfu. Vlastnosti krajiny, ktoré takto vplývajú na geomorfologické činitele, procesy a formy sú geomorfologické podmienky. Celková odolnosť hornín voči geomorfologickým procesom na danom mieste takto určuje geomorfologickú hodnotu hornín.

Geomorfologické procesy a formy georeliéfu
Vnútorné geomorfologické procesy(zemetrasenia, vulkanizmus, zlomové a príkrovové procesy) utvárajú základné hrubé črty georeliéfu. Ich vplyvom sa utvárajú morfoštruktúry- obrovské kontinenty, oceánske panvy, pásmové a epiplatmorfové pohoria, oceánske chrbty, oceánske priekopy, chrbty a doliny na vrásach, sopky, lávové prúdy, a ďalšie formy, Vonkajšie geomorflogické procesy rozrušujú povrch utvorený vnútornými procesmi, pričom sa tvoria menšie formy georeliéfu- morfoskulptúry. Väčšina vonkajších procesov pozostáva z troch častí: 1. oddeľovanie častíc hornín a pôdy (najčastejšie je to erózia- vodná, veterná, ľadovcová) 2. prenos oddeleného materiálu 3.usadenie materiálu. Najmä na rýchlosť oddeľovania častíc má veľký vplyv zvetrávanie hornín. Odnos materiálu súborom procesov sa nazýva denudácia. Dlhodobé pôsobenie denudácie zarovnáva morfoštruktúry a utvára ploché zarovnané povrchy.

Vodou podmienené procesy a formy
Voda je najvýznamnejší vonkajší geomorfologický činiteľ. V hĺbkach morí a oceánov pôsobia kalové(turbiditné)prúdy (tvorí ich vodná suspenzia drobných minerálnych častíc), ktoré formujú podmorské kaňony. Človek intenzívne využíva morské pobrežie a tak majú pre neho veľký význam pobrežné geomorfologické procesy a formy. Činnosťou príbrežných prúdov, vĺn a príboja vzniká mnoho pobrežných odnosových i akumulačných foriem georeliéfu . Na svahoch nedostatočne chránených vegetáciou vzniká počas prívalových zrážok vodná erózia pôdy. Nesústredená, voľne odtekajúca voda utvára plošnú eróziu. Sústredením vody do drobných kanálikov (stružiek) vzniká stružková erózia, ktorá sa prehlbovaním stružiek mení na výmoľovú eróziu. Plošná a stružková erózia odnáša predovšetkým jemné častice pôdy a humus, čím sa znižuje úrodnosť pôdy. Výmoľová erózia utvára niekoľko metro hlboké ryhy- výmoľe- ničiace polia a nespevnené cesty. Výdatné dažde, či náhle topenie snehu môžu presýtiť vodou sypké sedimenty na svahoch, alebo na dne horských dolín. Dochádza k ich nebezpečne rýchlemu tečeniu vo forme bahenného, alebo kamenitého bahenno-blokového prúdu.

Mimo púští a zaľadnených oblastí má v krajine mimoriadny význam činnosť vodných tokov- riečne (fluiálne) procesy. Veľkosť a rýchlosť toku určujú jeho pohybovú energiu, ktorú tok využíva na riečnu eróziu a prenášanie materiálu. Rieky prenášajú väčší štrkový materiál(splaveniny) vlečením po dne, jemný materiál (plaveniny) sa vo vode vznáša. Ak stačí energia toku práve na prenos materiálu v ňom, je tok v rovnovážnom stave. Ak je energia väčšia, dochádza k erózii, ktorou sa zmenšuje sklon koryta a rýchlosť toku. Tok sa približuje k rovnovážnemu stavu. Takto vzniká množstvo riečnych (fluviálnych) foriem goreliéfu. Najvýznamnejšie sú korytá riek, nivy, terasy, kužele, delty. Tieto formy sú súčasťou riečnych dolín, ktoré sa tvoria spolupôsobením rieky a ďalších geomorfologikých procesov. Zvláštne tvary vznikajú rozpúšťaním hornín vodou- krasovým procesom. Najmä na dobre rozpustných popukaných vápencoch vznikajú krasové formy: krasové jamy (závrty) – niekoľko metrov hlboké a široké lievikovité zníženiny, škrapy – drobné žliabky a výčnelky na povrchu horniny, tiesňavy a kaňony - hlboké doliny so strmými svahmi. Najznámejšie podpovrchové krasové formy sú jaskyne často s pestrou kvapľovou výzdobou tvorenou vápencom.
Mrazom podmienené (kryogénne) procesy

V chladných oblastiach Zeme výrazne formuje georeliéf zamrznutá voda(sneh ľad). Najznámejšie snehové (nivačné) procesy sú snehové lavíny. Lavíny spôsobujú značné škody. Ak je sneh ťažký a mokrý, lavíny vplývajú aj na georeliéf, prehlbujú lavínové ryhy a ukladajú lavínové kužele. V polárnych a horských oblastiach nad snežnou čiarou formujú georeliéf hlavne ľadovcové (glaciálne) procesy. Ľadovec pri pomalom kĺzaní a plastickom tečení pretvára riečnu dolinu (tróg) s priečnym pofilom tvaru U a v jej závere (v mieste vzniku ľadovca) sa tvorí ľadovcový kotol (kar). Materiál nesený na povrchu, vnútri i na podloží ľadovca je pri jeho topení ukladaný a tvorí rôzne druhy morén. Príkladom ľadovcami formovaného pohoria sú dnes už nezaľadnené Vysoké Tatry i dodnes čiastočne zaľadnené alpy. Zvláštne procesy vznikajú v dlhodobo zamrznutej pôde a horninách (permafroste). Pokrývajú v súčasnosti takmer 25 % povrchu súše a v ľadových dobách zasahovali aj na naše územie. V lete sa topí ich vrchná časť a vniká kašovitá pôdna hmota. Pomalé tečenie tejto hmoty sa volá pôdotok (soliflukcia). Hlavne jej vplyvom vzniklo aj u nás v nížinách i pohoriach veľké množstvo suchých, plytkých dolinkám podobných zníženín úvalín.

Gravitačné, veterné a kozmogénne procesy a formy

Ak gravitačná sila G prekročí pevnosť horniny, nastáva samovoľný pohyb materiálu po svahu. Takéto gravitačné geomorfologické procesy sú opadávanie úlomkov hornín zo skalných stien (pod stenami sa tvoria rozsiahle úsypiskové kužele), rútenie - náhly pád časti skalnej steny, zliezanie zvetralín - plazivý pohyb zvetralín súvisiaci s ich objemovými zmenami, či hĺbkové zliezanie - veľmi pomalý plazivý pohyb celých blokov hornín. Najvýznamnejší gravitačný proces je zosúvanie hornín pozdĺž šmykovej plochy, ktorá utvára zosuvy. Vetrom podmienené (eoitické) geomorfologické procesy sa výrazne uplatňujú len na miestach nechránených rastlinstvom. V suchých oblastiach vznikajú kamenité púšte vyviatím jemnejšieho materiálu, ktorý sa ukladá ako piesočné presypy (duny) v piesočných púšťach (ergoch). Duny sa však tvoria i na pobrežiach, alebo v chladných oblastiach. Z doby ľadovej pochádzajú aj duny v Záhorskej, či Východoslovenskej nížiny. Eolitického pôvodu sú i hlinité spraše, hojne sa vyskytujúce i na Slovensku. Súčasná veterná erózia na obrábaných pôdach spôsobuje značné ekonomické straty. Najznámejšie kozmogénne formy georeliéfu sú meteorické krátery, ktoré vznikajú pri dopade meteoritov. Tvoria osobitú skupinu, ktorá na Zemi nie je síce veľmi rozšírená, ale prevláda na menších telesách Slnečnej sústavy.

Biogénne a antropogénne procesy a formy

Činnosťou rastlín a živočíchov (biogénnymi procesmi) sa tvoria menšie formy ako rašeliniská, termitiská, nory, ale aj rozsiahle koralové útesy a koralové ostrovy - atoly. Činnosť človeka v súčasnosti patrí k najvýznamnejším geomorfologickým procesom. Ľudskou činnosťou vznikajú lomy, štrkoviská, cesty, sídla a ich ruiny, kanály, zákopy, mohyly a. i. Človek vplýva na georeliéf aj tým, že ovplyvňuje prírodné procesy.

Typy georeliéfu

Tyo georeliéfu je taká časť georeliéfu, ktorú tvoria formy s istým prevládajúcim pôvodom alebo vzhľadom. Na základe vertikálnej členitosti georeliéfu sa rozlišujú morfografické typy georeliéfu: roviny(s rozdielmi výšok do 30m), pahorkatiny(31-100m), vrchoviny(101-310m), hornatiny(311-610m),
veľhornatiny(nad 610m). Roviny s pahorkatinami ležiace prevažne do výšky 200-300m.n.m. tvoria nížiny, vyššie územia sú vysočiny.
Rôzna geomorfologická hodnota hornín sa prejavuje nerovnakou rýchlosťou odnosu(denudácie). Vplyvom rôznej rýchlosti odnosu vznikajú na styku rôzne odolných hornín štruktúrne formy georeliéfu. Utvárajú ich síce vonkajšie procesy, ale ich výsledný vzhľad určujú predovšetkým vlastnosti hornín. Sú to príkrovové dosky, bradlá, a ďalšie formy. V rôznych geologických podmienkach sa tak tvoria odlišné súbory štruktúrnych foriem a morfoštruktúr. Tieto tvoria štruktúrne typy georeliéfu. Pri prevládajúcom pôsobení niektorého vonkajšieho činiteľa sa utvárajú skulptúrne typy georeliéfu.