Piešťany

Prírodná časť

Už praveký človek prihliadal na to, aby v blízkosti jeho stálych a prechodných sídlisk boli zdroje vody. Tieto poskytovali pre život potrebnú tekutinu, slúžili na regeneráciu síl, hygienu a v neposlednom rade mali aj kultovú funkciu. Zároveň to boli napájadlá pre zvieratá, a preto sa stali vhodným miestom pre lov. Tečúce rieka a riečky spĺňali tiež ďalšiu funkciu – komunikačnú. V ich blízkosti viedli orientačné trasy, ktorými sa uberali lovci za zverinou, neskôr prví roľníci a obchodníci. Zrak človeka v praveku sa však musel viac ako na obyčajnú vodu upierať na vody termálne, nezamŕzajúce ani v dobách glaciálov a v čase interštadiálnych výkyvov teplôt.

Na liečebné účely využívali termálne vody už Gréci a Rimania, pričom dobu rímsku by sme mohli nazvať obdobím rozkvetu kúpeľníctva. Z toho obdobia pochádza aj najstaršia informácia z diel Plínia a Galena o využití bahna ako liečebného prostriedku. Na tradície Grékov a Rimanov nadviazal včasný stredovek s ďalšou koncentráciou osídlenia v blízkosti termálnych a minerálnych prameňov.
Kým vzdelanci sa starali o rozšírenie znalostí o pôde, zložení a možnostiach využitia minerálnych a termálnych vôd, majitelia panstiev sa starali o úpravu najvýznamnejších prameňov a o výstavbu kúpeľných zariadení, zatiaľ pospolitý ľud sa k týmto darom prírody utekal s nádejou na uzdravenie alebo aspoň na uľahčenie pri rôznych chorobách či neduhoch. Podľa kvalít či iných vlastností sa nazývali tieto pramene rôznymi názvami, z ktorých viaceré sa zovšeobecňovali a dostali sa aj do najstarších písomných pamiatok.

Jedna z takýchto písomných pamiatok v ktorej sa objavuje takýto názov, je darovacia listina Zoborského kláštora z roku 1193. V nej sa uvádza názov obce Piešťany v tvare „ PESCAN “.
Piešťany ležia na juhozápadnom Slovensku v severnej časti najzápadnejšieho výbežku rozľahlej, slnečnej a teplej Podunajskej nížiny, ktorý sa pozdĺž rieky Váh vklinil medzi horské masívy Malých Karpát a Považského Inovca až po Trenčiansku kotlinu. Mesto i kúpele ležia na aluviálnych náplavoch Váhu pod západným úpätím Považského Inovca v nadmorskej výške 162 metrov.

Mestská časť Piešťan s priemyselnou a bytovou výstavbou, obchodnou a servisnou vybavenosťou, hotelmi, reštauráciami, viacerými kúpeľnými liečebnými domami, niektorými rekreačnými, kultúrnymi a spoločenskými zariadeniami, rozľahlým mestským parkom, športovými ihriskami, aako i celou mestskou infraštruktúrou sa rozkladá na pravom brehu rieky Váh. Na ľavom brehu je kúpeľná časť, lokalizovaná na Kúpeľnom ostrove ohraničenom na severnej strane hlavným tokom Váhu a na juhu jeho bočným obtokovým ramenom. Kúpeľný ostrov má rozlohu asi 60 ha a tiahne sa zhruba od severu na juh. V najjužnejšej časti Kúpeľného ostrova vyvierajú výdatné pramene termálnych vôd. V príjemnom a kultivovanom prostredí parkov Kúpeľného ostrova sú kúpeľné liečebné zariadenia a liečebné domy Slovenských liečebných kúpeľov Piešťany, kúpeľné Spoločenské centrum s doplnkovými službami, parkové promenády a termálne kúpaliská.
Piešťany sa nachádzajú na 48° 35´s.z.š. a 18°v.z.d..

Obidve časti mesta spájajú dva mosty. Architektonicky zaujímavý Kolonádny most obnovený v roku 1958, slúži pre chodcov. Poniže neho, v miestach, kde sa Váh rozlieva do rozľahlej vodnej nádrže Sĺňava, sa klenie Krajinsky most, slúžiaci pre automobilovú a nákladnú dopravu.

Pre vznik piešťanských termálnych prameňov a chemické zloženie ich minerálnych vôd má rozhodujúci význam geologická stavba juhozápadných svahov Považského Inovca, ktoré tvoria infiltračnú oblasť týchto liečivých žriediel. Vo vodopise Piešťan dominuje Váh, ktorého regulované brehy sa dotýkajú ich mestskej i kúpeľnej časti. Súbežne s korytom Váhu po jeho pravobežnej strane sa tiahne kanál z vodných elektrární v Novom Meste nad Váhom a v Hornej Strede. Jedna z priehrad, ktoré sa vybudovali na Váhu, je poniže Piešťan pri Maduniciach, čim sa vytvorila rozľahlá 6,4 km dlhá vodná nádrž Sĺňava, ktorá siaha až ku Krajinskému mostu. Zo západných svahov Považského Inovca stekajú dolinami do Váhu čisté horské potoky.

Vegetácia na okolí Piešťan je pestrá a zaujímavá. Stretávajú sa tu totiž dva typy vegetácie – teplomilný panónsky, ktorý migroval od juhu, a karpatský typ, ktorý sa šíril od severu. Južné úbočia pokrývajú sucholesy s riedkym porastom a pestrou kvetenou. Severné svahy horstiev a doliny na okolí sú zarastené bučinami a ostrovčekmi ihličnanov. Zo živočíšnej ríše je na okolí Piešťan bohato zastúpená stepná a lesostepná fauna. Žije tu veľa vtáctva, vo vodách Váhu a Sĺňavi lovia rybári množstvo rýb.
Klimatické pomery Piešťan sú vďaka ich polohe veľmi priaznivé. Piešťany patria medzi najteplejšie oblasti Slovenska. Ich klíma je typicky nížinná, mierne suchá, ale aj mierne veterná. Priemerná ročná teplota vzduchu 9,4°C je pomerne vysoká ( v januári –2,2°C, v júli 19,7°C ) a svedčí o teplom ráze podnebia. Vlhkosť vzduchu zodpovedá nížinnej polohe. V letných mesiacoch je relatívna vlhkosť vzduchu priemerne pod 75%, v zimných mesiacoch dosahuje hodnoty priemerne nad 80%. Piešťany pri svojej nížinnej a mierne veternej polohe majú pomerne malú oblačnosť, a preto je tu slnečný svit veľmi dobrý. Ročný priemer je 2084 hodín, z toho až 9 hodín pripadá na každý deň v letnom období. Iba 75 dní do roka je bez slnečného svitu. S malou oblačnosťou súvisia aj zrážkové pomery. Ich ročný priemerný úhrn je 611 mm.

V zmysle platných noriem sú piešťanské prírodné minerálne vody, prírodné, liečivé, termálne
- s teplotou vody 87 až 69°C ( slabo mineralizovaná – s obsahom okolo 1340 mg minerálnych látok v litri vody, síranovo-hydrogen-uhličitanové, vápenato-sodikové, sírovodíkové, hypotonické s obsahom voľných plynov, najmä sírovodíka – okolo 5 mg H2S na liter,
- malého množstva CO2 a čiastočne aj rádiovej emanácie.

Prírodný mechanizmus tvorby piešťanských teriem je založený na princípe tzv. termálneho sifónu ( termosifónu ), ktorý si predstavujeme takto :
Infiltračnú oblasť žriediel tvoria juhozápadné svahy vrchov Považského Inovca. Piešťanské termy sa tvoria z vadóznej vody, ktorá v podobe atmosférických zrážok - dažďa a snehu – vsakuje dobre priepustnými vápencovo – dolomitickými súvrstviami tohto horstva, zvažujúcimi sa smerom na severozápad, až do hĺbok okolo 2100 m. Hydrostatický tlak zostupnej vetvy vytláča už termálnu vodu výstupnými cestami na tektonických zlomoch až k vrstvám najmladších priepustných naplavenín ( vzostupná vetva termálneho sifónu ). V hĺbkach 11 až 80 m je termálna voda odborne zachytená vrtmi a zavedená do studní prameňov Trajan, Cmunt, Hynie, Beethoven, Torkoš, Scherer a Crato.
V oblasti mestskej časti kúpeľov a plánovanou výstavbou balneoterapie v tejto časti mesta sa uskutočnili hĺbkové vrty, ktorými sa získali štyri nové výdatné zdroje termálnej minerálnej vody – Slovan, Slovien, Sláv a Slovák – bez toho aby sa zasiahlo do režimu termálnych vôd na kúpeľnom ostrove.

Ak máte viac času a lepšiu výdrž, modrá značka Vás zavedie k Čertovej Peci. Podľa nálezov bola tato jaskyňa obývaná už v dobe kamennej. Ktosi predvídavý hneď vedľa postavil pekný výletný hostinec, známi svojou dobrou kuchyňou.
Pekné lesné scenérie a výhľady Vám dá výlet po zelenej značke cez Moravany na najvyšší vrch Marhát. Odtiaľ už nie je ďaleko na najkrajšie miesto Považského Inovca Bezovec. Je to čarovný, lesnatý vrch s rozsiahlymi lúkami, s prekrásnymi výhľadmi a dostatkom ubytovania.
Osobitne chcem upozorniť na jednu cyklotúru. Nazýva sa Vážska cyklomagistrála a umožní Vám spoznať na nenáročnej trase veľa porozuhodností. Upozorňujem na mohutný hrad Beckov a obec rovnakého mena, ale vytrvalejší môžu dojsť až do Trenčína, ktorý sám stojí za celodenný výlet.

2. časť
Priemysel v Piešťanoch je elektrotechnický a potravinársky. Vyrábajú sa tu elektrické a optické prístroje a súčiastky.
Poľnohospodárstvo je tu živočíšne rastlinné.
Živočíšna výroba je chov kráv a výkrmných ošípaných.
Rastlinné poľnohospodárstvo: zemiaky, kukurica, ovos, pšenica, raž a repka olejná.
Väčšina z nich je súkromná.

Lesné hospodárstvo tu síce je , ale neprevláda tu ako v stredoslovenskom regióne. Sú tu sucholesy s riedkym porastom s pestrou kvetenou. Prevládajú tu bukové, dubové, hrabové a jedľové stromové spoločenstvá. Pôdy sú tu rendziny, nivné a lužné pôdy.
Vodné hospodárstvo je tu tiež. Nachádzame sa v povodí VÁHU ( 10 247 km ). Po jeho pravobežnej strane sa tiahne kanál z vodných elektrárni
v Novom Meste nad Váhom a v Hornej Strede. Jedna z priehrad, ktoré sa vybudovali na Váhu, je poniže Piešťan pri Maduniciach, čím sa vytvorila rozľahlá 6,4 km dlhá vodná nádrž SĹŇAVA, ktorá siaha až ku Krajinskému mostu.
Pred 7 rokmi ( 1997 ) tu bola povodeň, ktorá bola najväčšia minimálne za posledných 20 rokov. Obyvatelia a kúpeľný hostia boli evakuovaný. Zaplavenej pôdy a škôd nebolo veľa. Dá sa teda povedať, že sa zvládla bezchybne.
Doprava je tu cestná, železničná a letecká.

Cestná – diaľničný úsek Bratislava – Horná Streda ( D 61, E 75 )
Železničná a potrubná – elektrifikovaná trasa Bratislava – Žilina,
plynovody a ropovody prechádzajú poniže Piešťan v okolí
Hlohovca
Letecká – letisko Piešťany – teraz využívané na prílet kúpeľných hostí,
preteky ťahačov ( TRUCK- COUNTRY),
a buduje sa tam letecké múzeum
Dopravné organizácie sú: SAD, ŽSR, a letisko Ľ. Wintera. Smer dopravných ťahov je do všetkých susedných krajín a odtiaľ potom do celej Európy.
Životné prostredie je tu narušené !!!
Chránené územia:
chránená krajinná oblasť: Malé Karpaty 5500 ha
chránený areál: Sĺňava 399 ha
prírodné rezervácie: Lančársky Dubník 27,024 ha
Čerenec 1,50 ha
Orlie skaly 31,23 ha
Málová 16,10 ha
Chrib 15,89 ha
Pod holým vrchom 12,94 ha
prírodná pamiatka: Jaskyňa Veľká Pec – 20,35 ha
Malá Pec – 14,06 ha
Veľký jarok – 0,8506 ha
Visiace skaly – 0,96 ha
Bytové hospodárstvo – v súčasnosti sa budujú nové bytové komplexy , ale je tu aj veľký nárast výstavby rodinných domov. Rozdeľujú sa na mestské- nájomné, štátne byty a byty v osobnom vlastníctve.
Obchody – medzi najnavštevovanejšie obchody patrí: TESCO, KAUFLAND,
BILLA, PT-UNIVERZAL a obchodné domy PRIOR, KOCKA a DOMOSS.
Môžete v nich nájsť tovar aký len chcete.( textil, obuv, elektrotechnika, športové potreby, hračkárstva, potraviny, novinové stánky, ... )
Zdravotníctvo – keďže sú Piešťany kúpeľne mesto, zdravotníctvo je tu dosť na vysokej úrovni. Nachádza sa tu Nemocnica s P, Poliklinika, liečebné domy a kúpeľné hotely. Máme tu kvalitných a vzdelaných lekárov z celého Slovenska.
Školstvo – v Piešťanoch sa nachádzajú základné a stredné školy a učilištia.
Je tu 8 základných a 6 stredných škôl a 2 odborné učilištia.

Významné veci pre domácich a aj pre kúpeľných hostí:
Telovýchovné a športové zariadenia – medzi najvýznamnejšie patrí –
Športový klub vodných športov ( Lodenica a Ratnovská zátoka ),
Tenisový klub Piešťany, Sqoschové centrum, Zimný štadión ( ľadový hokej a ľadové korčuľovanie ), Futbalový klub Piešťany a CVČ- Ahoj.
Kultúrne inštitúcie – najhlavnejší je DOM UMENIA a potom hudobný pavilón „MUŠLA“ v parku a HARMONY na kúpeľnom ostrove, zrekonštruované
KINO FONTÁNA ( bývalé kino MOSKVA ) a už polofunkčné MsKS Ivana Krasku.
Významné kultúrne podujatia – najvýznamnejším Piešťanským kult. podujatím je
Otvorenie Letnej Kúpeľnej Sezóny, a potom nemenej zaujímavé podujatia ako napr. TRUK COUNTRY, COUNTRY LODENICA, HOKEJOVÉ LETO, MEDZINÁRODNÝ FUTBALOVÝ TURNAJ 17 ROČNÝCH, PIEŠŤANSKÉ HRY a ROCK NIGHT pri jazerách pri Hornej Strede.
Kultúrnohistorické pamiatky – Národná kultúrna pamiatka Ducové, renesančný Moravanský kaštieľ, Napoleonské kúpele 1, 2, 3 ( klasicistické – 1813, 1821, 1850 ), Thermia Palace, Irma, Kolonádový most, Krajinský most, Hotel SLOVAN (Royal), Pro Patria a Farský kostol.

Cestovný ruch – Piešťany sú mestské stredisko a cestovný ruch sa sústreďuje hlavne na kúpeľnú časť. Kvôli cestovnému ruch sa stali Piešťany 4. najdrahším mestom Slovenska.
Možností na ubytovanie a stravovanie – je tu veľmi veľa. Hotely alebo penzióny na ubytovanie nájdete v celých Piešťanoch okolo 100. Reštaurácie a rýchle občerstvenia sú tiež roztrúsené po celom meste a skoro všetko je na vysokej úrovni.
Význam cestovného ruchu je pre Piešťany veľmi veľký bez neho by sme boli malé a nevýznamné mestečko ako Vrbové.
Známi rodáci z Piešťan – rodina Winterová, ktorá sa zaslúžili o rozvoj a rozmach Piešťan, Ivan Krasko, ktorý tu býval a tvoril, svetová plavkyňa najlepších kvalít Martina Moravcová.

Podniky – Tesla, Chirana a Mlyny- pekárne všetky tieto podniky sú vykrachované alebo pomaly krachujú.
Mosty – nachádzajú sa tu mosty: Kolonádový most, ktorý spája mestskú časť s kúpeľnou a je určený pre chodcov, Krajinský most, ten takisto spája tieto dve časti, ale slúži pre automobilovú dopravu, „Húpací“ most, ktorým sa dostanete na Lido a slúži pre chodcov, Pažitský most a ešte jeden most, ale ten nemá meno a dostanete sa nim na Lido a slúži pre automobilovú dopravu
Zaujímavosti – počet aktívnych obyvateľov v Piešťanoch je 19 079,
z toho je 9 562 mužov a 9 517 žien, nezamestnaných je 3 404 obyvateľov (je to okolo 10%)

Povesť o Piešťanoch
Bol raz jeden gróf a so ženou mali dve deti – chlapca a dievča. Žili na hrade. (o hrade sa doteraz hovorí, ale nemôžu ho nájsť nachádza sa niekde na Banke) Matka ťažko ochorela a náhle zomrela. Gróf si zobral za ženu jednu peknú, ale necitlivú paniu. Keď gróf odcestoval na poľovačku, a deti nahnevali ich macochu, ona premenila chlapca na páva a vyhodila ho von oknom. Chlapec si pri páde zlomil si chodidlo. A ako sa tak túlal po močariskách a cupkal si po blate noha sa mu uzdravila. Po roku túlania sa po svete sa chcel vrátiť domov, ale spomenul si na zlú a krutú macochu. Medzi tým sa z jeho sestričky stalo smutné dievčatko a žialilo za svojim bratom. Chlapec sa dozvedel ako môže premôcť macochu a tak sa rozhodol vrátiť sa domov. Vrátil sa domov v noci a išiel za sestričkou a vyrozprával jej jeho plán. Ráno keď sa zobudili prichystali sa na macochu. Dievčatko priviedlo macochu do svojej izby a tam na ňu chlapec hodil trochu soli a s macochy sa stala ropucha a chlapec sa premenil naspäť na chlapca. Išli za otcom do jeho spálne a všetko mu vysvetlili. A žili spolu šťastne aj bez ich milovanej mamičky.