HLAVNÉ ÚDAJE
Zriadenie: Pluralitná demokracia
Rozloha: 268 676 km²
Počet obyvateľov: 3 542 000
Hlavné mesto: Wellington
Úradný jazyk: angličtina
Mena: novozélandský dolár
Hustota obyvateľa na km²: 13

Priemerná dĺžka života: 76 rokov
Urbanizácia: 84%
Najvyšší vrch: Mt. Cook-3 764m.n.m.
Najväčšia rieka: Waikato-425km
Gramotnosť: muži 99%, ženy 99%
Cena tuctu vajec: 1,32 USD
Počet TV prímačov na 1000 obyvateľov: 442
Počet obyvateľov na 1 lekára: 373
Trest smrti: Nie
Priemerný denný kalorický príjem: 3 362

Poloha a povrch: Nový Zéland je ostrovný štát, ktorý sa nachádza v južnej časti Tichého oceána. Je to asi 2000 km od Austrálie, ktorá je jeho najbližším susedom. Skladá sa z dvoch veľkých ostrovov a to zo Severného a z Južného, ktorých západné pobrežia obmýva Tasmanovo more, juhovýchod Tichý oceán, dookola množstvo zálivov a Foveauxou a Cookov prieliv. Okrem týchto ostrovov patria k Novému Zélandu aj menšie ostrovy ako sú: Stewartov ostrov (hornatý ostrov, ktorého najvyšší bod leží vo výške 980 metrov nad morom), Tokelau (zámorské územie, ktoré sa skladá z koralových atolov Atafu, Fakaofo, a Nukunonu), Niue a Cookove ostrovy (spolu 15 vulkanických a koralových ostrovov pomenovaných podľa Jamesa Cooka). Na Severnom ostrove sa nachádza Severný a Južny mys na Južnom zase Juhozápadný. Rozsiahle pohorie je na Južnom ostrove a to Južné Alpy, ktorých najväčší vrch je Mt. Cook (3 764 m.n.m.) a Severný ostrov je pokrytý množstvom sopiek.
Rieky: Waikato (425km), Rakaia, Hurunui a Wairau-Južný ostrov.
Jazerá: Taupo a Tekepo
Vodopády: Sutherland(579 m -7.miesto na svete ako najvyšší vodopád)
Cleve-Garth(450 m -20. miesto na svete ako najvyšší vodopád)

Obyvateľstvo: Väčšina obyvateľstva pochádza z Európy. Asi desatinu tvoria Maorovia a necelé štyri percentá predstavujú Polynézania. Zastúpenie tu však majú aj prisťahovalci z iných krajín. Nábožensky je obyvateľstvo Nového Zélandu skutočne rôznorodé. Veľké zastúpenie tu má anglikánske, presbyteriánske a rímsko katolícke náboženstvo. 88% obyvateľstva tvoria európsky prisťahovalci hlavne s Veľkej Británie, 9% Maroi, 2%polynézania a 1% iní.
Hospodárstvo:Základom ekonomiky Nového Zélandu je vyspelé poľnohospodárstvo orientované na zahraničné trhy. Značnú pozíciu v národnom hospodárstve má zahraničný, predovšetkým britský a severoamerický kapitál. Nerastné bohatstvo je pomerne značné, využívajú sa však len niektoré náleziská zemného plynu, čierneho a hnedého uhlia, železnej rudy, titánu a zlata. V menšom množstve sa tu nachádza aj striebro, wolfrám, mangán, meď, magnezit, cín, ortuť a niektoré ďalšie nerasty. Vedúcim odvetvím priemyslu je potravinársky priemysle spracúvajúci poľnohospodárske produkty na export. V minulých rokoch sa začal postupne rozvíjať i priemysle strojársky, chemický a drevospracujúci /výroba celulózy, papiera a produkcia stavebného dreva/ a hutníctvo. Ďalej sú tu tiež textilné závody a pomerne vyspelá polygrafia. Poľnohospodárstvo je zamerané na úzko špecializovanú živočíšnu výrobu a pracuje prevažne pre vývoz. Dominantné postavenie má chov oviec a hovädzieho dobytka. Nový Zéland patrí k popredným svetovým producentom masla, ovčej vlny a mäsa. Rastlinná výroba má len okrajový význam. V novozélandskom vývoze prevládajú potravinárske produkty /mliečne výrobky, maslo, ovčia vlna, koža, kožušiny, ovocie a zelenina/, dovážajú sa predovšetkým stroje, spotrebný tovar, umelé hnojivá a krmivá a potraviny. Najdôležitejšími obchodnými partnermi sú Veľká Británia, Austrália, Japonsko, USA a štáty západnej Európy.

Historický vývoj a politický prehľad:
Za objaviteľa Nového Zélandu je považovaný holandský moreplavec Abel Tasman, ktorý priplával v decembri 1642 k západným brehom Južného ostrova a neskôr dorazil i k Severnému ostrovu. Podrobnejšie však súostrovie preskúmal až v roku 1769 anglický moreplavec James Cook. Prví európski usadlíci /predovšetkým Briti/ sa tu začínajú usídľovať v prvej polovici 19. storočia a zaberajú pôdu pôvodných obyvateľov-Maorijov. V roku 1840 bola vo Waitangi uzavretá zmluva medzi Londýnom a maorskými náčelníkmi, na základe ktorej sa Nový Zéland stal britskou kolóniou. V roku 1852 získal vnútornú samosprávu, o 4 roky neskôr bol v krajine vytvorený parlament a ustanovená vláda. V roku 1907 bol Novému Zélandu udelený status domínia. Za prvej svetovej vojny bojoval Nový Zéland po boku Veľkej Británie proti cisárskemu Nemecku a jeho vojská obsadili časť nemeckých kolónií v Oceánii /napr. ostrov Nauru a Západnú Samou/.
Na základe uznesenia konferencie Britského impéria z roku 1926 dostal Nový Zéland právo na úplnú samostatnosť. V období druhej svetovej vojny bojovali novozélandské jednotky po boku britských, austrálskych a amerických vojakov proti fašistickému Japonsku. V povojnovom období - napriek tomu, že krajina zostala dodnes členom britského Spoločenstva – dochádza k postupnému oslabovaniu britského vplyvu.
Nový Zéland je konštitučnou monarchiou. Hlavou štátu je britská kráľovná, ktorú v krajine zastupuje generálny guvernér. Zákonodarnú moc má jednokomorová Poslanecká snemovňa, v ktorej zasadá 93 poslancov volených obyvateľstvom na 3 roky. Výkonnú moc má vláda.

MESTÁ
Auckland: známe ako mesto plachetníc, je najväčšie mesto prístav krajiny s viac než milión obyvateľov. Tretinu obyvateľstva tvoria Polynézania a Maori. Nachádza sa na severnom ostrove a je komerčným centrom krajiny. V meste sa sústreďuje vývoz výrobkov novozélandského mliekarenského priemyslu. Mesto má čo ponúknuť pre každého návštevníka - pestrú prírodnú scenériu s malebnými plážami na surfovanie, koncerty svetových hviezd, športové zápasy, ale nájdete tu aj množstvo múzeí a známa je umelecká galéria. Nezabudnuteľný výhľad zažijete pri návšteve budovy Sky Tower. Táto dominanta mesta je najvyššiou budovou na južnej pologuli. Priemerné teploty v Aucklande sú v zime 14 až 20 °C a v lete okolo 28 °C.
Doprava:( Auckland) letisko je vzdialené 23 km južne od mesta. Autobus Shuttle Link Vás dopraví do mesta za 40 minút za prijateľnú cenu 15 dolárov, cesta taxíkom Vás bude stáť okolo 40 dolárov. V rámci mesta je najlepším dopravným prostriedkom autobus. Počas týždňa chodia každých 10-20 minút, cez víkend dvakrát do hodiny. Mesto je rozdelené na tri zóny. Jedna cesta v rámci zóny 1 stojí 1,2 NZD. Pre pravidelné cestovanie z ubytovania do školy a po meste je výhodný celomesačný lístok tzv. Flexi Pass za 115 NZD.
Christchurch: Najväčšie priemyselné mesto Južného ostrova. Sú tu sústredené mnohé odvetvia premyslu, napr: nábytkársky a textilný. V meste sa nachádza najstaršia univerzita Nového Zélandu Canteburrská Univerzita.
Hamilton: Najväčšie vnútrozemské mesto krajin. Leží v blíykosti jazera Hamilton na Severnom ostrove. Nachádza sa tu množstvo bánk a univerzita Waikato.
Wellington: Hlavné mesto sa rozkladá okolo veľkej prírodnej zátoky s veľkým prístvom.

Zaujímavosti:
V Novom Zélande sa nachádza Milfordský záliv, ktorý je najvyšší morský útes. Brehy vystupujú do výšky 1 584m nad hladinu a pod ňou klesajú ešte do hĺbky 400 m. milfordský záliv na Južnom ostrove, je fjord vymodelovaný ľadovcom zasahuje až 20 km do vnútrozemia. Je to bizarná krajina s množstvom vodopádov, vysokých útesov a zelených lesov. Časté dažde v tejto oblasti vytvárajú vodopád Sutherland. Slnečné lúče zasa často vykúzľujú dúhové farby.
Nový Zéland sa taktiež môže pochváliť najmohutnejším gejzírom Waimangu (maorsky Čierna voda). Vznikol v roku 1900 a existoval štyri roky. Pri jeho poslednom neočakávanom prejave 1.apríla 1917 zahynuli štyria ľudia. Dnes sa na jeho mieste rozprestiera rovnomerné jazero.
Kivi, národný vták Nového Zélandu, je jeden z mála vtákov, ktorý má dobrý čuch. Zacíti aj červy v pôde. Nozdry má umiestnené na končeku jeho dlhého nosa. Je to nelietavý vták.
Po prvý raz sa hral známy šport rugby na Novom Zélande v roku 1870. Národné mužstvo All Blacks je svetoznáme. Vypožičalo si niektoré maorské tradície. Aby sa dostalo do správnej bojovej nálady, používajú starý maorský bojový nápev, ktorý sa nazýva haka.
Na Novom Zélande sa natáčala filmová triológia Pán Prsteňov.
Vďaka vysokému počtu oviec na Novom Zélande majú ovce na cestách prednosť. Keďže nad obyvateľstvom prevažujú v počte 16:1. najprv sa ovce chovali len na vlnu, no teraz máje Nový Zéland v ich produkcii druhé miesto na svete po Austrálii.
Národné parky:
Tongariro National Park (Severný ostrov) - najstarší národný park na Novom Zélande bol založený v r. 1887. Názov NP je odvodený od stále aktívneho vulkánu Mount Tongariro s nadmorskou výškou 1935 metrov. V národnom parku sú ešte ďalšie dve činné sopky, a to: Mount Ngauruhoe (2292 m) a Mount Ruapehu (2797 m). NP je v zozname UNESCO.
Egmont National Park (Severný ostrov) - druhý najstarší NP na Novom Zélande. Jeho atrakciou je sopka Mount Taranaki, ktorej hlavný kráter dosahuje nadmorskú výšku 2518 metrov.
Westland National Park (Južný ostrov)