Podnebie
Územie Slovenska leží v miernom klimatickom pásme s pravidelným striedaním štyroch ročných období, čo je typickým znakom stredných zemepisných šírok.
Poloha v strede Európy spôsobuje, že nad naše územie sa dostávajú oceánske vzduchové hmoty zo západu a kontinentálne vzduchové hmoty z východu. Oceánske vzduchové hmoty prinášajú vlahu a zmierňujú teploty; kontinentálne vzduchové hmoty sprevádza sucho, v lete vysoké teploty a v zime silné mrazy. Vzhľadom na predĺžený tvar územia v rovnobežkovom smere majú na západe Slovenska o niečo väčší vplyv oceánske a na východe kontinentálne vzduchové hmoty.
Oveľa viac ako zemepisná šírka a dĺžka ovplyvňujú počasie nadmorská výška a členitosť terénu.

Počasie
V našich geografických šírkach sa vyznačuje premenlivosťou. Pomerne rýchlo sa striedajú obdobia s teplým a chladným, suchým či daždivým počasím. Spôsobuje to poloha Slovenska neďaleko rozhrania medzi chladnejšími polárnymi vzduchovými hmotami na severe a teplejšími subtropickými vzduchovými hmotami na juhu. Toto rozhranie sa nazýva polárny front, v ktorom sa mieša chladný a teplý vzduch, pričom vznikajú oblaky a zrážky.
Pozdĺž polárneho frontu putujú cez naše územie od západu na východ cyklóny a anticyklóny.
Pri cyklonálnej situácii je počasie oblačné s výdatnými dažďami v lete a snežením v zime. V lete prinášajú cyklóny ochladenie, v zime oteplenie a odmäk. Cyklonálny ráz prevažuje u nás v zime a na jar, potom v júni a začiatkom júla.
Pri anticyklonálnej situácii býva jasné slnečné počasie, v lete s vysokými teplotami a v zime so silnými mrazmi. Najčastejšie sa tento typ počasia u nás vyskytuje začiatkom jesene.
Vplyv na počasie majú aj stacionárne cyklóny a anticyklóny. Sú to predovšetkým islandská tlaková níž a azorská tlaková výš. V zime sa prejavujú účinky sibírskej tlakovej výše a v lete iránskej tlakovej níže.

Teplota vzduchu
Teplota vzduchu patrí k hlavným klimatickým činiteľom a podmieňuje ju najmä nadmorská výška. Na každých 100 m nadmorskej výšky klesá od 0,3°C do 0,7°C.
V zime sa miestami vyskytujú teplotné inverzie .Studený vzduch vtedy stečie do kotlín a dolín, kde je zamračené a chladno, kým na slnkom vyhriatych vrcholoch hôr je teplota vyššia. Náš mrazový rekord (-41°C) nebol nameraný v najvyšších polohách, ale za inverznej situácie vo Vígľaši – Pstruši 11.2.1929. Najvyššiu okamžitú teplotu namerali v Komárne 5.7. 1950.
Podľa priemerov je najteplejší mesiac júl, menej často august a zriedkavo jún , a najchladnejší január, hoci to môže byť aj február alebo december.
Pomocou extrémnych teplôt môžeme bližšie charakterizovať teplotné pomery našej oblasti.
Počet letných dní (keď maximálna teplota dosiahla 25°C a viac) sa vyskytuje v našich južných oblastiach každoročne, v priemere nad 50 dní zhruba do nadmorskej výšky 350m, v Podunajskej nížine je ich cca 70. Vo výškach nad 1000m sa letný deň v priemere už nevyskytuje.
Výskyt mrazov, charakterizovaný mrazovými dňami (keď teplota poklesne pod 0°C), je tak isto v našej oblasti veľmi rozdielny. V okolí Bratislavy je takýchto dní okolo 90, Podunajskej nížine do 100, vo Východoslovenskej nad 110, v kotlinách pod Tatrami nad 160 a na Lomnickom štíte 285.

Zrážky
Zrážky pokladáme za druhý najdôležitejší klimatický činiteľ. Patria k najpremenlivejším meteorologickým prvkom ako priestorovo, tak aj časovo.
Výdatnosť zrážok závisí od nadmorskej výšky a na náveternej polohe miest voči dažďonosným vetrom, t.j. keďže zrážky prinášajúce vzduchové hmoty prevažne do západu, západné náveterné strany pohorí potom sú vlhšie a za horskými prekážkami následne vzduch klesá, otepľuje a vysušuje sa.
Najmenej zrážok spadne za rok na Podunajskej nížine (cca 500 mm) a najviac v najvyšších polohách (cca 2000 mm). Okolo 600 mm zrážok majú ostatné slovenské nížiny a dokonca aj spišské kotliny, ktoré ležia v zrážkovom tieni Tatier a iných pohorí.
Najdaždivejší mesiac býva jún a júl a najmenej zrážok spadne v januári a februári.
V zime padá veľká časť zrážok vo forme snehu. Sneženie sa v nížinách vyskytuje od októbra do apríla, vo vysokých pohoriach sa môže vyskytovať po celý rok.
Snehová prikrývka trvá na Podunajskej nížine menej ako 40 dní, na Východoslovenskej nížine menej ako 50 dní, v polohách nad 1000m 100 dní a v najvyšších polohách viac ako 200 dní. S nadmorskou výškou sa počet dní so snehovou prikrývkou zvyšuje o cca 9 na každých 100m.
V nížinách sneh. prikrývka dosahuje max. hrúbku 20 až 40cm, v najvyšších pohoriach aj 200cm.

Veterné pomery
Smer prúdenia značne ovplyvňuje smer dolín a kotlín. JV vietor nad SZ prevláda na Záhorí, na Podunajskej nížine je to naopak. Severné prúdenie prevláda na strednom Považí, Ponitrí a východnom SVK.
Najveternejšími sú Podunajská a Východoslovenská nížina. Mimoriadne silné prúdenie je aj na vrcholoch našich hôr.
V ročnom priemere najsilnejší vietor je vo februári a marci, ale aj v novembri. September je v priemere najmenej veterný.
Rýchlosť vetra má výrazný denný chod. Najsilnejší vietor je v priemere medzi 14. až 16. hodinou v lete a medzi 12. až 14. hodinou v zime.