Európa je druhým najmenším svetadielom. Tvorí západný výbežok rozľahlej eurázijskej pevniny. V severnej a západnej časť Európy sa rozprestierajú staré horské masívy, z ktorých najväčšie výšky dosahujú južné situované Alpy. Veľká časť obyvateľov žije na husto osídlenej Severoeurópskej nížine, ktorá zasahuje od južného Anglicka cez Francúzsko a Nemecko až do Ruska.

Obyvateľstvo:
V Európe žije vyše 700 miliónov ľudí, z toho veľká časť v mestách. V Belgicku a Holandsku tvorí mestské obyvateľstvo takmer 90%. V južnej a východnej časti Európy žije väčšina obyvateľstva na vidieku. Krajiny severnej Európy majú najmenej obyvateľov, pretože v niektorých oblastiach je príliš chladno na život.

Politika:
V 18. a 19. storočí, v období priemyselnej revolúcie, počet obyvateľov Európy rýchlo rástol. V 20. storočí Európu postihli vojny, ktoré zmenili jej politickú mapu. V rokoch 1989-1991 krajiny za „železnou oponou“ poznačila vlna politických reforiem: v krajinách východnej Európy a bývalého Sovietskeho zväzu padli komunistické vlády. V západnej Európe krajiny európskej únie diskutuje o užších politických a hospodárskych vzťahoch.

Životná úroveň:
Životná úroveň v krajinách východnej Európy je vo všeobecnosti oveľa nižšia ako v krajinách západnej Európy. Aj najprosperujúcejšie krajiny však majú problém s bezdomovcami a nezamestnanosťou.

Priemysel:
V západnej Európe sa nachádzajú niektoré z najvyspelejších krajín sveta. V krajinách s tradíciou priemyslu, napríklad vo výrobe železa a ocele, ku ktorým patrí Francúzsko, Nemecko a Veľká Británia, hutníctvo teraz nachádza ľahký priemysel, napríklad výroba počítačov a služby, ako je bankovníctvo a poisťovníctvo. V krajinách východnej Európy priemysel desaťročia dotoval štát. Mnohé z tamojších tovární sú zastarané a potrebujú investície na modernizáciu svojich zariadení a výrobných technológií.

Poľnohospodárstvo:
Najvýznamnejšou poľnohospodárskou oblasťou Európy je severoeurópska nížina, kde je úrodná pôda a výdatné zrážky umožňujú pestovať rozličné druhy plodín. Z obilnín je najrozšírenejšia pšenica, pestuje sa aj široká škála ovocia a zeleniny. V celej Európe je rozšírený chov hovädzieho dobytka na mlieko a mäso. V južných oblastiach pri Stredozemnom mori sú vhodné podmienky na pestovanie citrusových plodín a olív. Severnú Škandináviu pokrývajú lesy, vo vrchoch na Britských ostrovoch je rozšírený chov oviec.

Zdroje nerastných surovín:
V Európe je iba niekoľko väčších ložísk nerastov s obsahom kovov. Väčšina z nich bola vyťažená v 19. storočí pre potreby priemyslu. Sú tu veľké ložiská ropy, zemného plynu a uhlia – plyn v Severnom mori a ropa vo Volžskej panve. Zásoby uhlia sa neustále zmenšujú.

Podnebie:
Európa má mierne podnebie s niekoľkými klimatickými extrémami. Celkom na severe európsky kontinent presahuje severný polárny kruh. V tejto oblasti je podnebie teplé a vlhké v dôsledku pôsobenia teplého morského prúdu (Golfský prúd). Krajiny na pobreží Stredozemného mora, ako napríklad Taliansko a Španielsko, sa vyznačujú dlhým horúcim letom a malým množstvom zrážok, čo niekedy spôsobuje nepríjemné suchá.

Povrch:
Povrch Európy je tvarovo i výškovo rozmanitý. Má zo všetkých pevnín najnižšiu priemernú nadmorskú výšku 290m. V poslednej ľadovej dobe ľadovce vyhladili severozápadnú časť Európy. Alpy sú mladšie a rozoklanejšie – vyvrásnili sa, keď sa Afrika zrazila s Európou. Severoeurópska nížina je pokrytá hrubou vrstvou úrodnej pôdy, ktorá umožňuje pestovanie rozličných poľnohospodárskych plodín.