miesto v produkcii palmového oleja), káva, kakao, čaj, orechy a korenie. Živočíšna výroba je slabo rozvinutá. Významný je ale morský i sladkovodný rybolov.
Obrovská je ťažba dreva, ktoré je dôležitým vývozným artiklom. Rozsiahle odlesňovanie – 1 milión ha ročne v období 1950-81 – prinútilo na nátlak medzinárodných organizácii vládu k zákazu exportu surového dreva. Ten nahradil vývoz výrobkov, najmä preglejky. Krajina tiež zaujíma 2. miesto na svete v produkcii prírodného kaučuku. Indonézia je pomerne bohatá na kovy cínu, medi, striebra, niklu a bauxitu. Rozhodujúcu časť exportných príjmov, ale zabezpečuje ťažba ropy a zemného plynu na Sumatre, Borneu a v Jávskom mori. Na Sumatre sa tiež ťaží uhlie. Spaľovanie palív zabezpečuje 80% vyrobenej elektriny. Najdôležitejšie priemyslové odvetvia predstavujú popri potravinárstve petrochémia, výroba cínu a hliníku, umelých hnojív, automobilov a pneumatík, papieru, textilu a tiež elektronických komponentov.
Doprava a spoje
Doprava v indonézskych podmienkach hrá mimoriadnu úlohu. Najdôležitejšia je lodná doprava (najväčšie prístavy sú Jakarta, Surabaja a Medan). Len Jáva má odpovedajúcu železničnú a cestnú sieť. V prevádzke je asi 125 letísk.
Rozhlas a televízia sú pod kontrolou vlády, ale existujú tiež nezávislé stanice. Telefónne spojenie na ostrovoch zaisťujú satelity.
Zdravotníctvo a školstvo
V Indonézii je väčšina nákazlivých chorôb pod kontrolou. Vo veľkých mestách sa vyskytujú zdravotné problémy spojené s podvýživou a bývaním.
Povinná školská dochádzka trvá šesť rokov, a veľa detí pokračuje ďalších šesť rokov na strednej škole. V každej provincii je verejná univerzita a mnoho súkromných inštitúcii vyššieho vzdelania. Takmer 20% dospelých je negramotných. .