Ľudia a dejiny

Historická Palestína má veľký význam nielen pre Židov na celom svete, ale tiež pre kresťanov a moslimov. Jeruzalem je svätým mestom pre veriacich všetkých troch náboženstiev.
Súčasný Izrael zaujíma asi 3/4 územia pôvodnej Palestíny. Starý zákon (židovská tóra) opisuje, ako sa nomádski Izraeliti vymanili z egyptského zajatia a v 13. stor. pred n. l. sa usadili na území semitských Kananejcov (od ktorých odvodzujú svoj pôvod dnešní palestínski Arabi). Na prelome 11. a 10. storočia p. n. l. vzniklo Judsko-izraelské kráľovstvo, ktoré sa neskôr rozpadlo a bolo ovládnuté Asýrčanmi a Babylončanmi. Okolo roku 400 p. n. l. sa celá Palestína dostala pod nadvládu Ríma. V roku 70 n. l. Židia dobyli Jeruzalem, ale už od 2. storočia dochádzalo k ich rozptýleniu po Blízkom východe, Stredomorí a Európe (diaspora). V 7. storočí, keď Palestínu dobyli moslimskí Arabi, tvorili Židia drobnú komunitu uprostred väčšinou kresťanského obyvateľstva. Roku 1516 sa oblasti zmocnili osmanskí Turci, ktorí tu vládli nasledujúcich 400 rokov.
Až v priebehu 19. storočia dochádza k obnoveniu požiadaviek Židov na území Palestíny. V roku 1917 deklarovali Briti, ktorí obsadili Palestínu za 1. svetovej vojny podporu vytvoreniu židovského štátu.
Prenasledovanie európskych Židov nacistickým Nemeckom v rokoch 1933 až 1945 urýchlilo napriek odporu arabského obyvateľstva židovskú migráciu do Palestíny. Roku 1947 Spojené národy Palestínu rozdelili a nasledujúci rok bol vyhlásený židovský štát Izrael. Od vtedy trvá takmer nepretržitý boj medzi Izraelom a jeho arabskými susedmi. Niekoľko vojen (1948, 1967 a 1973) skončilo pre Izrael ziskom pásma Gazy, západného brehu Jordánu (vrátane východného Jeruzalema) a Golanských výšin na sýrskych hraniciach. Až roku 1993 dochádza k úspešným mierovým rokovaniam Izraelčanov s Palestínčanmi a roku 1994 sú pod palestínsku správu prevedené prvé územia - Gaza a Jericho. V rámci mierového procesu bol začiatkom roku 1995 oficiálne ukončený dlhoročný vojnový stav s Jordánskom.
Hlavou republiky je prezident volený poslancami parlamentu na 5 rokov. Izraelský zákonodarný zbor (Knesset, 120 členov) je volený na štyri roky systémom pomerného zastúpenia a funguje bez ústavy. Výkonnú a politickú moc má vláda, tvorená väčšinou krehkými koalíciami.
Židia tvoria väčšinu obyvateľstva a viac než polovica sa ich narodila v Izraeli. V krajine sa prejavuje etnický rozdiel medzi aškenázskymi Židmi pochádzajúcimi zo strednej a východnej Európy a sefardskými Židmi z Ázie a Sterdomoria.