Púšte

Púšte pokrývajú takmer tretinu súše na Zemi. Na niektorých miestach vystúpi počas dňa teplota nad 48 °C a sú také suché, že tam živé organizmy môžu len ťažko prežiť. Iné púšte môžu byť chladné: denná teplota počas zimy v púšti Gobi môže klesnúť na – 20 °C. Vo väčšine púští sa každoročne vyskytuje niekoľko silných dažďov. Púšť Gobi v Ázii leží tisícky kilometrov od mora, takže sa tam nikdy nedostane vlhký vzduch. Iné ležia blízko vysokých pohorí a väčšina vlhkosti pri prechode pohorím spadne ako dážď. Preto sú púšte také suché. Zaujímavosť je, že v púšti Atacama na západnom pobreží Južnej Ameriky sú miesta, kde nepršalo najmenej 400 rokov. Ale aj v najsuchšej púšti sa hlboko v podzemí nachádza voda. Oáza je miesto, kde je povrch zeme blízko hladiny spodnej vody, ktorá sa tak môže dostať na povrch. Pretože sa v oázach nachádza voda, sú oázy dôležitým miestom pre púštne živočíchy. V najteplejšej časti roka vydržia ťavy týždeň bez vody, pretože sa môžu naraz napiť až 50 litrov, aj keď je to slaná voda. Niektoré púštne živočíchy, ako tarbíkomyš nepijú vôbec. Všetku vodu, ktorú potrebujú, získavajú z potravy.

1.Ako vznikajú púšte.
Klesajúci vzduch sa postupne ohrieva a absorbuje vlhko. Tak vznikajú suché oblasti ako Sahara, kde je cez celý rok vysoký tlak vzduchu. Vetry z týchto oblastí fúkajú preč a vysoký tlak vzduchu bráni vlhkým vetrom od oceánov preniknúť až do púšte. Ďalší typ púšti vzniká v oblastiach zrážkového tieňa, ktoré sú zakryté horskými hrebeňmi alebo rozsiahlými zemskými pásmi pred mrakmi, prinášajúce vlahu. Tretí typ púšte vzniká neďaleko pobrežia, kde sú vetry ochladzované studeným oceánskym prúdením. Vetry prídu o väčšinu svojej vlahy nad morom, a keď sa dostanú na pevninu, vzduch sa ohrieva a odoberá vlhkosť.

2.Rastlinstvo.
Rastlinstvo púšte obmedzené zrážkami. Sekulentné rastliny napr. kaktusy, majú hrubé listy, z týchto sa tak rýchlo neoparuje voda. Niektoré rastliny majú namiesto listov tŕne, a majú veľmi dlhé korene. Zvláštne sú aj semená niektorých púštnych rastlín, pretože dokážu čakať na dážď v zemi aj niekoľko rokov, potom v priebehu niekoľkých dni vyklíčia zakvitnú a zvädnú. V oázach rastú hlavne datľové palmy - datle obživa pre človeka i zvieratá, listy na laná, pokrytie strechy aj palivo, kmeň stavebný materiál.

3. Živočíšstvo.
S podnebím súvisí aj život zvierat na púšti. Sú to viac nočné zvieratá, ktoré sa tak vyhnú vysokým denným teplotám, prípadne sú stavbou tela prispôsobené životu v púští. Typické sú hady, a drobné hlodavce. Štrkáč rožkatý , púštna líška, jež ušatý, púštny potkan - veľké uši. Mungovia cicavce žijúce v severnej časti púšte Gobi znášajú aj zimný pokles teploty na - 50 °C. Zviera púšte ťava, široké stupaje brania ťave zabárať sa do piesku, podkožný tuk uložený v hrbe, dlhé mihalnice chránia oči pred pieskom a tiež aj čiastočné zatvorenie nozdier, hustá srsť chráni pred horúcimi lúčmi.

4.Vznik a podnebie púští.
Smerom od rovníka na sever a na juh pokles zrážok. Je tam veľmi teplo, ale chýba vlaha, vejú tam vetry - pasáty - ešte viac vysušujú územia.
Na púšťach je veľký rozdiel medzi dennými a nočnými teplotami. Cez deň vyše 4O °C,
v noci aj mraz , pre nedostatok vlahy nie je rastlinstvo, ktoré by tepelne ochraňovalo povrch
púšte. Povrch púšte tvoria piesok, štrk, kamene, nebezpečné sú piesočné búrky, ktoré vytvárajú pieskové presypy - duny, čím menia vzhľad krajiny.

5.Obyvateľstvo.
Púšte sú veľmi riedko zaľudnené. Život sa sústreďuje do oáz, chovatelia dobytka sú kočovníci - nomádi. Tuáregovia obyvatelia púšte majú svoje obydlia vybudované v zemi.

6.Pôdy.
Povrch púšte tvorí piesok, štrk a kamenie, ktoré nepokrýva humus, výnimkou sú oázy.

7.Vodstvo.
Dážď veľmi zriedkavý. V niektorých častiach púšte Atacama nepršalo aj storočie. Po prudkých dažďov sa vytvorili korytá občasných riek - vádí. Na miestach, kde sú studne vznikli
oázy - kvitnúce záhrady púšte.
Púšte v Severnej Amerike:
SONORA:

Časť púšte Sonora prechádza cez USA ( Arizonu a Kaliforniu ) a časť leží v Mexiku. Rastie na nej množstvo kaktusov a ďalších rastlín, odolných proti suchu. Kaktus saguaro, ktorému sa darí len na Sorone, je symbolom púšte. Môže obsahovať až 800 litrov vody a bez vlahy vydrží dva roky. Po jarných lejakoch sa na púšti vynoria kvety a rozvinú sa do záhonov hýriacich farbami. Púšť oplýva rozmanitou faunou: žijú tu kojoty, hlodavce, hady, vtáky atď. V oblasti Sonory bývajú chladné zimy a horúce letá, takže tu existujú veľké teplotné rozdiely.

ÚDOLIE SMRTI:

Údolie smrti je najsuchšia a najnehostinnejšia americká púšť. Na jej území sa nachádza najnižšie položené miesto na kontinente, a to 86 m pod hladinou mora. Dno údolia, ktoré nesie stopy niekdajšieho jazera, je pokryté vrstvou soli. V lete tu teploty dosahujú až 57 °C.

MOHAVSKÁ PÚŠŤ:

Mohavská púšť sa nachádza na západe USA, v nadmorskej výške 600 až 1800 m. Bývajú tu tuhé zimy a horúce letá. Ak šťastnou náhodou zaprší, vyprahnutá krajina sa zmení na prekrásny kvetinový koberec.

Púšte v Južnej Amerike:

PÚŠŤ ATACAMA:

Púšť Atacama leží v severnej časti Chile a tiahne sa popri Ticom oceáne v dĺžke 3700 km. Je to najvyprahnutejšia púšť na svete. Tvoria ju rozsiahle štrkové pláne, masívy vymodelované eróziou a soľné jazerá.

V niektorých častiach nezaprší aj 20 rokov! Vďaka suchému podnebiu sa na púšti zachovali archeologické klenoty – múmie, ktoré sú staršie ako rovnaké nálezy pochádzajúce z egyptských púští.

PÚŠTE V ÁZII ( Púštne rekordy )

PÚŠŤ GOBI sa rozprestiera na ploche vyše 1 000000 km/ 2 a prechádza územím Číny a Mongolska. Na tejto nekonečnej plošine, kde sa strieda zemina s piesočnými dunami a trávnatými stepami, sa preháňajú silné vetry. Miesta, ktoré sú v lete horúce ( 47°) , v zime zamŕzajú ( -30°). KARAKUM, ktorá pokrýva väčšiu časť Turkménska, má kamenistý a piesočnatý povrch. Je to najmrazivejšia púšť. TAKLAMAKAN, ktorej sa hovorí aj ,, púšť, z ktorej niet návratu", je najväčšou púšťou v Číne ( zaberá dvakrát väčšiu plochu ako Francúzsko). V zime tu teplota môže klesnúť na –15 °a v lete až na 48°C. Do nedoziernych diaľav sa tiahnu piesočnaté presypy. PÚŠŤ DACHT – E – LUT v Iráne patrí k najsuchším na svete.

Púšte v Afrike
Najrozľahlejšia púšť na svete je africká SAHARA. Pokrýva plochu viac ako 8 000000 km/ 2 a prechádza cez 10 krajín. Najstaršia púšť na svete je NAMIB a rozprestiera sa na Atlantickom pobreží.

Uluru(Ayers Rock) – Je to obrovský skalný blok z červeného pieskovca, nachádzajúci sa takmer v strede Austrálie. Je to najväčšia osamotene stojaca skala na svete – jej obvod meria 9,4 km a dosahuje výšku 867 m. Tvorí vrchol pieskovcového vrchu, ponoreného do piesku okolitej púšte. Simpsonova púšť – Táto púšť pokrýva územie s rozlohou asi 130 000 km/2. Tvoria ju dlhé paralelné pieskové duny s roztrúsenými slanými vodnými nádržami a jazerami, ktoré zostali po vyparení riek. Napájajú ich sezónne dažde. Murray – Rieka Murray s prítokmi tvorí najvýznamnejší riečny systém Austrálie. Na svojom toku od Veľkých predelových vrchov sa skrúca na západ a 2500 km od prameňa sa vlieva do Indického oceánu. Napája ju sneh z vrchov na juhozápade. Veľké predelové vrchy – Tento horský masív oddeľuje púštne oblasti od úrodných nížin na východe. Rieky a bystriny v nich vyerodovali hlboké údolia a rokliny.

Púšte každý rok pohltia celkove 120 000km/2 pevniny čo je oblasť veľkosti Čiech, Moravy a Slovenska. Rozširovanie púští je čiastočne prirodzené, ale tiež je spôsobené nadmernou pastvou zvierat a preľudnením. Keď stáda zvierat spasú vegetáciu, ktorá spevňuje piesočnú pôdu, pôda sa uvoľní a vietor ju odfúkne. Sústavný vietor vytvára piesočné duny, ktoré migrujú dozadu i dopredu. Piesočné duny sa delia do troch základných kategórií, sú to barchány v tvare polmesiacov, seify sú dlhé štíhle duny s ostrými hrebeňmi a hviezdicové duny ,ktoré vznikajú zoskupením barchánových dún. Keď sa monzún – sezónna dažďová búrka stretne zo suchými vzdušnými prúdmi víriacimi nad ním, vzniká púštna veterná búrka.