Zemepisná poloha

Turecko leží na Maloázijskom polostrove a na juhovýchodnej časti Balkánskeho polostrova. Prevažná časť krajiny patrí k Ázii a menšia k Európe. Oddeľuje ich prieliv Bospor a Dardanely a Marmarské more. Turecké brehy obmýva niekoľko morí. Na severe je to Čierne more, na západe Egejské a Marmarské a na juhu Stredozemné more. Turecko susedí s viacerými krajinami. V európskej časti susedí s Bulharskom a Gréckom. V ázijskej časti má spoločné hranice s Gruzínskom, Arménskom,
Azerbajdžanom, Iránom, Irakom a Sýriou.

Členenie

Turecko je pomerne hornatá krajina. Nížiny sa nachádzajú iba v európskej časti. V ázijskej časti je veľká časť územia rozložená na náhornej plošine, obklopenej pohorím Pontus a Taurus. Obidve pohoria dosahujú výšku medzi 3 až 4 tisíc metrov nad morom. Najvyšší vrch Turecka Veľký Ararat sa nachádza v Arménskej vysočine. Jeho nadmorská výška je až 5.165 m. Pobrežie Turecka je tvorené väčšinou strmými zrázmi a je výrazne členité. Príjemné pláže sa vyskytujú hlavne na pobreží Egejského mora a v južnom Turecku pri Stredozemnom mori. Politicky sa Turecko člení na provincie a tie sa ďalej delia na kraje.

Rozloha - 779.452 kilometrov štvorcových
Počet obyvateľov - 65 mil. obyvateľov


Zloženie obyvateľstva - Obyvateľstvo sa skladá prevažne z Turkov a národnostných menšín, z ktorých najväčšie zastúpenie majú Kurdi. Ostatné menšiny tvoria Arabi, Čerkesi, Gruzínci, Gréci, Bulhari a ďalšie národnosti. Prevažná časť obyvateľstva sa hlási k islamu, ale časť vyznáva kresťanstvo a židovské náboženstvo.

Hlavné mesto - Ankara
Mena - TRL - Turecká líra


História

Prvé zmienky o osídlení Turecka sa datujú od 7. tisícročia pred n.l. Okolo r. 2000 pred n.l. prichádzajú na územie Turecka Chetiti, ktorí sa zaslúžia o materiálny rozkvet celej oblasti. Kultúrne sa Turecko rozvíja aj vďaka krétskej a mykénskej kultúre z neďalekého Grécka. Bohužiaľ ďalšie prenikanie kultúry zastavila trójska vojna. O ďalšie konflikty sa postarali obyvatelia Perzie z dôvodu veľkej rozpínavosti. Do zápasu o územie Turecka sa pridali aj Rimania, ktorí tu budovali svoje provincie. Významnú premenu zaznamenala Byzancia za vlády cisára Konštantína Veľkého, ktorý vybudoval Konštantinopol. V tomto meste dodnes stojí nádherný chrám Hagia Sofia zo 6. storočia n. l. 11., 12. a 13. storočie je poznačené križiackymi výpravami. V 15. storočí sa Konštantinopol premenoval na Istanbul a stal sa hlavným mestom osmanskej ríše na najbližších päť storočí. Posledným sultánom osmanskej ríše bol Mehmed VI. V r. 1923 vznikla Turecká republika a hlavným mestom sa stala Ankara. Novodobé dejiny poznačilo obsadenie severnej časti Cypru a niekoľko výnimočných stavov. Dnes sa Turecko snaží o demokratický vývoj. Odráža sa to aj na podpore cestovného ruchu a budovaní turistických centier na Tureckej riviére.

Jazyk - Úradným jazykom je turecký jazyk. Veľká časť obyvateľstva používa kurdský jazyk.


Počasie a podnebie 

Turecko leží v subtropickom pásme. Príjemné podmienky sú na pobreží Stredozemného mora. V lete sa teploty blížia k 40 stupňom Celzia. Príjemné počasie je na južnom pobreží i v zime, aj keď trocha daždivé. Vo vnútrozemí sa však podnebie blíži ku kontinentálnemu typu. Letá tu bývajú horúce a zimy studené. V Arménskej vysočine bývajú tuhé mrazy a teploty klesajú až na mínus 20 stupňov Celzia. V Istanbule sa priemerné teploty pohybujú od plus 5,6 stupňa C v januári až po 23,1 stupňa C v júli. V hlavnom meste Ankare je priemerná teplota v zime výrazne nižšia (mínus 0,7 stupňa C) v porovnaní s Istanbulom. Letné teploty sú tu približne rovnaké. Ročné zrážky sa v Turecku pohybujú priemerne na úrovni 400 až 700 mm. Výnimku tvorí pobrežie Čierneho mora, kde naprší až 2.500 mm.

Pamiatky a atrakcie

* Antalya - Hadriánova brána z r. 130, Flautový minaret z 13. storočia, Hradby z 3. storočia, Veža Hidirlik Kule
* Efez - Antické vykopávky, Chrám bohyne Artemis - jeden zo 7 divov sveta, Celziova knihovňa, Hadriánov chrám z r. 130, Bazilika sv. Jana,