Afganistan sa rozprestiera v srdci Ázie pod pohorím Hindukúš a je rodiskom mnohých kultúr a civilizácií. Najstarší názov Afganistanu pochádzajúci z rokov 1500 až 900 pred Kristom je Ariana“. Po získaní nezávislosti od Arabského impéria dostal v 7. storočí meno Churásan (Khurasan), pod ktorým bol známy až do roku
1747. V tomto roku nastúpil na trón kráľ Ahmad Shah Abdalí a krajina zmenila názov na Afganistan.

Afganistan je vnútrozemský štát, ktorý leží v juhozápadnej časti strednej Ázie. Má rozlohu približne 652 000 km2 a spoločné hranice s Tadžikistanom, Uzbekistanom, Turkmenistanom, Čínou, Kašmírom, Iránom a Pakistanom. Nemá priamy prístup k moru, od Indického oceánu je vzdialený 450 km. Hlavným mestom Afganistanu je Kábul, ktorý má v súčasnosti len okolo 985 tisíc obyvateľov v porovnaní s 1,67 milióna v roku 1991. Úradnými jazykmi sú dari a pašto, 97percent obyvateľov je islamského vierovyznania, pričom väčšina z nich patrí k sunitským muslimom (Sunni), menšina k šítskym muslimom (Shi´a) a iným skupinám.

OBYVATELIA AFGANISTANU
V Afganistane žije približne 25,3 milióna obyvateľov, čím sa krajina zaradila na 34. miesto na svete. Z 21 etnických skupín, kam patriamedzi inými aj Turkméni, Baluchovia, Uzbeci či Hendovia, sú najdôležitejší a aj najpočetnejší Paštúni, Tadžikovia a Hazari.

Paštúni sú najväčšou národnosťou Afganistanu - približne 8,5 milióna, žijú najmä na juhu a východe krajiny. Ich jazykom je Pašto indoeurópskeho pôvodu, sú suniti. V hierarchií administratívnej politickej moci Paštúni v posledných storočiach prevažovali a až na pár výnimiek boli všetci novodobí vládcovia Afganistanu paštúnskej
národnosti. Veľmi dôležitou súčasťou paštúnskej kmeňovej kultúry je tzv. Pushtunwali - zásady správania sa, ktoré sú tvorené zmesou kmeňových zvyklostí cti a miestnym výkladom islamského práva. Hnutie Taliban je najmä paštúnskym hnutím. Edikty Talibanu, ako napríklad zákaz vzdelávania pre ženy a obmedzenie ich zamestnania a pohybu sa zdajú byť podložené spojením Pushtunwali a práva Shari´a, spolu s miestnymi politickými záujmami.

Tadžikovia boli najpočetnejšou skupinou medzi prvými obyvateľmi dnešného územia Afganistanu. V súčasnosti sú druhým najväčším etnikom s približne 5,6 miliónmi. Ich jazykom je Dari, ktorý je príbuzný s perzštinou, koncentrujú sa najmä v mestských oblastiach. Tadžikovia sú tiež suniti. V poslednom storočí sa len dvakrát stal vládcom Afganistanu príslušník Tadžikov. Prvým bol Habibullah Kalakani v roku 1929 a druhým Burhanuddin Rabbani, ktorý bol prezidentom od roku 1992
do roku 1996, kedy bol vyhnaný z hlavného mesta Talibanom. V posledných rokoch veľa Tadžikov ušlo zo severných častí Afganistanu pred bojmi medzi Talibanom a proti-talibanskými silami o kontrolu nad územím.

Hazari sú treťou najväčšou etnickou skupinou, s počtom asi 4,2 milióna. Ich jazykom je variant Dari a žijú najmä v centrálnej náhornej plošine Hazarajat ale tiež v Kábule a Mazar-e Sharife. Väčšina Hazarov sú šíti.