CHORVÁTSKO


Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 20 ŽÚP (ŽUPANIJA) A ZÁHREB
Rozloha: 56 610 km štvorc.
Počet obyvateľov: 4 500 000 (1999)
Hustota zaľudnenia: 79 obyv./km štvorc.
Hlavné mesto: Zagreb/Záhreb 727 000 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Split, Rijeka, Osijek
Najvyšší bod: Trogla, 1913 m
Najvýznamnejšie rieky: Dunaj, Dráva, Sáva, Kupa, Una, Neretva
Úradný jazyk: chorvátčina
Mena: kuna (1 kuna = 100 lipa)
Štátny sviatok: 30. máj (Deň samostatnosti)
Rasové a národnostné zloženie: Chorváti (82 %), Srbi (10 %), Bosnianski Srbi (1 %), Maďari (1 %), iné (6 %)
Náboženstvo: rímsko-katolícke (80 %), protestantské (9%), pravoslávne (10 %), islamské (1 %) 
 

ÚVOD

Štát ležiaci na rozhraní Strednej Európy a Balkánskeho polostrova. Na severe a východe krajiny sa rozkladajú nížiny medzi riekami Drávou a Sávou a medzi Sávou a Kupou. Tieto sú rozčlenené drobnejšími pohoriami (Papuk, Psunj), pripájajú sa k Veľkej uhorskej nížine. V západnej a južnej časti Chorvátska v severozápadno-juhovýchodnom smere tiahnu skrasovatelé hrebene Dinárov. Časťami tohto pohoria sú aj ostrovy, ktoré lemujú pobrežie (Krk, Cres, Brač, Hvar a i.).

Chorvátsko je mladou krajinou. Svoju nezávislosť vyhlásilo v r. 1991 pri rozdelení Juhoslávie a v r. 1992 ho štáty EÚ uznali za nezávislý štát. Aj keď sa zdá, že Chorvátsko je mladý štát, jeho skutočná história siaha až do rímskych čias. Chorvátsko je krajina tisícročnej histórie a kultúry, ktorej brehy sú obmývané priezračnými vodami Jadranu – najčistejšieho mora na svete. Východné pobrežie Jadranského mora je už dávno známe ako raj na kúpanie a jachting. Za svoju rozmanitosť vďačí pobrežie mnohým pomerne hlboko do vnútrozemia sa zarezávajúcim zálivom a nespočetným ostrovom, ktoré vzdialené od pobrežia,
vytŕčajú z blankytného mora ako špendlíkové hlavičky. Veľkou prednosťou chorvátskych prímorských letovísk sú nádherné štrkovo – piesočnaté pláže, ktorých krása je znásobená panorámou pohorí, pyšne sa vypínajúcich nad malebnými mestečkami na pobreží. Typickú atmosféru krajiny dotvára aj vôňa borovíc a dubových či olivových hájov. Z prírodných krás sa najväčší záujem sústreďuje na národné parky na jadranskom pobreží /Kornatské ostrovy, Plitvické jazerá, rieka Krka, pohorie Biokovo nad Makarskou a iné/

Najvýznamnejšou nerastnou surovinou krajiny je bauxit na Istrijskom polostrove, na báze ktorého vyrástli hlinikárne. Pre chorvátsky priemysel sú v prvom rade charakteristické odvetvia s veľkými nárokmi na množstvo pracovných síl (elektronika, spracovanie kovov), ale najmä na pobreží a v prístavoch zohráva v hospodárskom živote krajiny významnú úlohu spracovanie
ropy a výstavba lodí. Na pobreží s mediteránnym podnebím pestujú olivy, hrozno, figy, mandle a cytrusové ovocie. V Slavónii (územie medzi riekami Dráva a Sáva), kde prevláda kontinentálne podnebie sa pestuje pšenica, cukrová repa, kukurica, slnečnica)

Medzi najznámejšie dovolenkové strediská v Chorvátsku patria:

Umag, Poreč, Rovinj, Lovran, Opatija, Pula, Medulin, Rabac, Crikvenica, Selce, Rab, Zadar, Punta, Skala, Baška Voda, Gradac, Makarská, Dubrovník, Korčula, Brač, Hvar


Umag - Mesto Umag ležiace na západnom pobreží Istrie je právom označované za turistický mekku Istrie. Je známe nielen
svojím starým centrom, ktorého história siaha až do rímskych čias, ale hlavne množstvom zelene a bohatou možnosťou športového vyžitia. Predovšetkým milovníci bieleho športu si tu prídu na svoje vďaka veľkému množstvu tenisových kurtov. Umag je tziež známy najväčším tenisovým turnajom a pravdepodobne najbohatšou ponukou možností pre rekreačný šport na celom pobreží Istrie a Dalmácie. Malebné letovisko ponúka prekrásnu prírodu. Na umagskej riviére nájdete výborné hotely, apartmány, bungalovy a kempingy, ktoré sú k dispozícii od Savudrije do Dajly.

Poreč - je najväčším turistickým centrom na Istrii. Mesto leží mezi zátokou Lima a údolím rieky Mirna. Je známe svojím podnebím, pretože tu nebývajú klasické horúčavy. Tunajšie turistické strediská sú Modrá laguna, Brulo, Pical, Spadici a Zelená laguna.