Rusko

Rusko
RUSKÁ FEDERÁCIA
Rossijskaja Federacija


ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika
ROZLOHA: 17 075 400 km2
POČET OBYVATEĽOV: 149 003 000 (1999) / 149 mil.
HUSTOTA ZAĽUDNENIA: 9 obyv./km2
Dĺžka hraníc : 58 600 km

Administratívne usporiadanie: 21 autonómnych republík, 11 ekomických regiónov, 1 autonómna oblasť, 10 autonómnych okruhov, 6 krajov, 49 oblastí, 2 mestá s právomocami oblastí (Moskva, Petrohrad)

HLAVNÉ MESTO: Moskva, 8 718 000 obyv., s aglomeráciami 12 410 000 obyv. Iné mesta :
Petrohrad 4 458 000 obyv.,
Novosibirsk 1 443 000 obyv. Nižnyj Novgorod 1 446 000 obyv. Jekaterinburg 1 330 000 obyv.,

Najvýznamnejšie rieky: Ob, Irtyš, Jenisej, Lena, Amur, Ural, Volga , Don, Kame, Dneper
ÚRADNÝ JAZYK: ruština
MENA: ruský rubeľ (1 rubeľ = 100 kopejok)
Najvyšší bod: Elbrus, 5642 m
ŠTÁTNY SVIATOK: 12. jún (Deň nezávislosti)
RASOVÉ A NÁRODNOSTNÉ ZLOŽENIE: Rusi (82 %), Tatári (4 %), Ukrajinci (3%), Čuvaši (1 %), Baškirci (1 %), iné (9 %)
NÁBOŽENSTVO: pravoslávne (55 %), islam (18 %), židovské (5 %), katolícke (7 %), iné (5 %)
URBANIZÁCIA: 76 %
PRIEMERNÁ DĹŽKA ŽIVOTA: muži 64 rokov, ženy 74 rokov
DOJČENSKÁ ÚMRTNOSŤ: 25 ‰
ANALFABETI: 2 %
NEZAMESTNANOSŤ: 9,5 %
Celková dĺžka ciest : 912 000 km európske trasy E8, E12, E16
Celková dĺžka želežníc : 102 000 km
Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 7 %, priemysel 39 %, služby 54 %
Susedné štaty : Čina, Mongolsko, Kazachstan, Bielorusko, Lotyšsko, Ukrajina,Fínsko, Estónsko, Gruzínsko, Azerbajdžan .
Povrch územia je väčšinou nížinatý s nízkymi pahorkatinami, horské oblasti – Krymské hory, Kaukaz a horské pásma pozdĺž južných hraníc.

Podnebie na severe ruska je studené, teploty dosahuju až – 50 st. C,sever ruska sa vyznačuje trvalo zmrznutou pôdou a zakrpatenou, nízkou vegetáciou. Na južnejších zemepisných šírkach okolo Čierneho mora a na západe, kam preniká vplyv prímorskeho atlantického podnebia je teplota miernejšia ako na severe ruska.
Hlavna hospodárska sila je sustredená na západ od Uralu, v srdci starého ruska. Veľká časť nesmierneho bohatsva Ruska vo forme nerastov a fosilných palív sa nachádza na Sibíry Na východ od Uralu, ale ich využitie sťažuje neľahký prístup a finančne náročna doprava .
Cestná doprava : prepravuje viac ako 80 % nákladu a osôb. Nárast ciest, ale ich rozsah je malý a nízka kvalita ciest.

Železničná doprava : sa rozpriestiera po celom území ruskej rep., nákladná doprava preváža nerastné suroviný a obilie. Osobná železničná doprava je v rusku najrozsiahlejšia na svete.

Najdlhšia trať tzv. Sibírska magistrála Moskva – Rjazaň – Omsk – Novosibirsk – Vladivostok dosahuje až 10 000 km .

Riečna doprava : rozsiahla vnútroštátna doprava po riekach Volga, Kama, Don, Dneper- prevoz
nerastných surovín. ( drevo, uhlie, stavebniny, ropa, obilie, ryby )

Námorná doprava : lacná preprava surovín (ropa, ruda, uhlie, drevo, staveb.) s veľkou hmotnosťou na lodiach po všetkých oceánoch. Prístavy : Novosibirsk, Petrohrad, Kalingrad, Vladivostok, Nachodka, Murmansk v Barentsovom mori.

Letecká doprava : je rozsiahla, má veľky význam pre vnútroštátnu prepravu. Letiská : Moska – 3 let., Petrohrad, Novosibirsk, Sverdlovsk, Irkutsk, Krasnojarsk, Chabarovsk, Magadan, Kalingrad.
Najdlhšia vnútroštátna trasa Moskva – Vladivostok je 7500 Km.

Najrozľahlejšia krajina na Zemi je 1,5-krát väčšia ako Európa. Leží na svetadieloch Európa a Ázia. Európsku časť zaberá Východoeurópska nížina rozčlenená pahorkatinami. Na juhu ju ohraničuje vrásové pohorie Kaukaz. Na východe ju zasa kryhové pohorie Ural oddeľuje od Západosibírskej nížiny. Medzi Jenisejom a Lenou sa dvíha riečnymi dolinami pretkaná Stredosibírska plošina, ku ktorej sa od juhu pripájajú pásma Altaja a Saján. Na východ od Leny náhorné plošiny, panvy, nížiny a doliny oddeľujú jednotlivé východosibírske pohoria. Kamčatka so svojimi činnými sopkami už patrí k tichooceánskemu vrásovému systému. Najvyšší vrch krajiny sa týči v Kaukaze. Rusko je najrozľahlejším nástupníckym štátom rozpadnutého ZSSR. Na jeho území sa nachádza 21 autonómnych republík (Adygejská, Altajská, Baškirská, Buriatska, Čečenská, Čuvašská, Dagestanská, Chakaská, Ingušská, Jakutská, Kabardsko-balkarská, Kalmycká, Karačajsko-čerkeská, Karelská, Komijská, Marijská, Mordvianska, Severoosetská, Tatárska, Tuvianska, Udmurtská), jedna autonómna oblasť (Židovská autonómna oblasť), 10 autonómnych okruhov (Agský buriatsky, Čukotský, Evenkovský, Chantyjsko-mansijský, Jamalskonenecký, Komijsko-permský, Koriacky, Nenecký, Tajmýrsky, Usťordský buriatsky). Výroba :
Sankt Peterburg – najväčšie zastúpenie energetika, elektrotechnika, obrábacie stroje, stavba lodí. Severozápadná Sibír – najväčšie zásoby ropy a zemného plynu. Veľké zásoby farebných kovov, v nábrežných Čelnách výroba osobných a nákladných automobilov v závodoch Togliatti. Rusko má rozvinutý priemysel.

Ekonomika je založená na ťažbe a spracúvaní nerastných surovín hlavne v ťažkom priemysle.Krajina má temer všetky dôležité nerastné a energetické suroviny, ale z mnohých nálezísk sa pre nepriaznivé prírodné podmienky neťaží. Elektrickú energiu vyrábajú najmä tepelné elektrárne. Významný je aj podiel vodných elektrární. Veľké závody, vystavané počas sovietskej vlády, sa ťažko prispôsobujú súčasnému trhovému systému, preto ich priemyselná produkcia značne poklesla, narástla inflácia a nezamestnanosť. Významnejšie priemyselné odvetvia sú hutníctvo železa, hliníka, farebných kovov, výroba ocele, strojov, spracovanie ropy, výroba dopravných prostriedkov, chemikálií, stavebnín, papiera, textilu, potravín a drevovýroba. Na väčšine územia nie sú vhodné klimatické podmienky na rastlinnú výrobu, preto sa poľnohospodárstvo sústreďuje predovšetkým v európskej časti. Pestujú sa predovšetkým pšenica, jačmeň, raž, zemiaky, cukrová repa, kukurica, ryža, proso, sója, ovocie a i. Chová sa hovädzí dobytok, ovce, kozy, ošípané, soby, kone, hydina, kožušinové zvieratá. Krajina je odkázaná na značný dovoz potravín.