Ameriku tvoria 2 kontinenty a zároveň je to aj jeden svetadiel. Od Európy ju oddeľuje Atlantický oceán a od Ázie Beringov prieliv. Prví Európania, ktorí objavili Ameriku boli Vikingovia. V roku 1 492 chcel Krištof Kolumbus doplávať západnou cestou do Indie. On a jeho súčasníci tam chceli získať zlato, korenie, otrokov a zároveň pri tom spoznávali Nový svet – Ameriku. Až v našom storočí prenikla novodobá civilizácia do všetkých končín Ameriky. Jedna z prvých vedecky zameraných expedícií po Amerike sa konala pod vedením Alexandra von Humboldta. Jeho expedície skúmali Strednú Ameriku, juhoamerické Andy a Orinockú nížinu.
V Kanade a Spojených štátoch sa nad nižšími vrchmi na západnom pobreží týčia strmé Skalnaté vrchy. Tieto horské masívy sa tiahnu od ľadovej Aljašky na severe až na juh do Mexika a Strednej Ameriky. Stredná časť Ameriky nie je veľmi hornatá. Jej veľkú časť odvodňujú rieky Missouri a Mississippi.

Kordillery v Severnej Amerike začínajú Aljašským chrbtom. Tiahnu sa na juh vo dvoch výrazných pásmach, v Tichooceánskom pásme na pobreží a Skalnatých vrchoch vo vnútrozemí. V Mexiku pokračujú Sierou Madre Oriental a Sierou Madre Occidental. Jedna vetva Kordiler sa stáča a vystupuje na ostrovoch v karibskom mori. Druhá prestupuje Panamskú šiju. V Južnej Amerike sa pre Kordillery vžil názov Andy. Na hraniciach Chile a Argentíny dosahujú Andy najväčšiu n. výšku 6 960 m n.m. Končia v horskom reťazci Patagónskych Ánd. Kordillery a Andy tvoria najdlhšiu horskú reťaz na svete (17 000 km). Medzi jednotlivými pásmami Kordiller a Ánd sa rozprestierajú zníženiny a plošiny, ako napr. Coloradská plošina, Veľká panva.

V Mexiku je to Mexická plošina a v Andách plošina Altiplano. Najnižšie položené miesto Ameriky je údolie smrti (86 m n.m.). Nazvané je podľa nehostinných podmienok pre život ( púšť bez vody s veľkými horúčavami, v tieni namerali až 57°C). Pozdĺž vých. pobrežia sa tiahnu Apalačšské vrchy. Medzi nimi a Atl. oceánom sa rozprestiera Pobrežná nížina. Na Kanadskom štíte leží Arktická nížina. Centrálne roviny a Veľké prérie sú medzi Apalačskými vrchmi a Kordillerami. Povrch J. Ameriky je prevažne nížinatý. Tvoria ho Orinocká, Amazonská a Laplatská nížina. Vyššiu n.v. má Guyanská vysočina. Južnejšie od nej sa rozprestiera Brazílska vysočina. Ďalej sú to vysoko položené plošiny Gran Chaco, Mato Grosso a Patagónska plošina.
Amerika je bohatá na nerastné suroviny ako ropa, zem. plyn, uhlie, žel. ruda, striebro a meď.

Amerika sa rozprestiera os sever. pol. kružnice takmer po juž. pol. kružnicu, preto sa nachádza vo všetkých podneb. pásmach. Labradorský prúd spôsobuje chladnejšie a vlhšie podnebie Ameriky. Príjemné subtropické podnebie je v okolí obratníkov. Prímorské nížiny Mexika, Mexického zálivu, Strednej Ameriky a ost. v Karibskom mori často ohrozujú cyklóny.

Väčšina riek je odvodňovaná do Atlantického oceánu. Vlievajú sa do neho rieky ako Mississippi, Amazonka, Rieka sv. Vavrinca, Rio Grande, Orinoco, Paraná, Uruguaj. Do S.Ľ.O. sa vlieva z väčších riek iba Machezie. Z dlhších riek sa do Tichého oceánu vlievajú rieky Colorado, Yucon, Columbia. V Amerike je veľké množstvo jazier. Ako napr. Veľké jazero otrokov, Winipegské, Horné, Ontárijské, Erijské, Hurónske a Michiganské jazero. V bezodtokovej oblasti ležia jazerá Veľké soľné jazero a jaz. Titicaca. Maracaibské jazero vo Venezuele Tvorí lagúna. Amerika je svetadiel s množstvom vodopádov. Najznámejšie sú Niagarské vodopády, Iguazú a Angelov vodopád.

Najsevernejšiu časť Ameriky pokrýva tundra. Zmieš. a ihl. lesy sú väčšinou v S. Amerike. Pre Severnú Ameriku sú veľmi typické prérie. Trop. Dažď. lesy pokrývajú polostr. Florida, pobrež. nížiny Mexika, oblasti medzi Tehuantepeckou šijou a Panamskou šijou, ako aj Bahamy a Antily. Južná Amerika je známa svojimi pampami. Sú to trávnaté oblasti na Laplatskej nížine. V Amerike sú zriadené mnohé rezervácie. Prvý národný park na svete je Yellowstonský, Jesemitský, Jasper, Banff a Iguazú.

V strednej Amerike sa pestujú banány, káva, cukr. trstina, kukurica a cirok. V USA a Kanade sa pestuje mnoho plodín, okrem toho aj pšenica a kukurica.
V USA a Kanade je priemysel pestrý. Siaha od ťažby nerastov a potravinárstva, cez ťažký a spotreb. priemysel až po bankovníctvo a iné služby. Vyrába sa tam široká škála tovarov vrátane áut, počítačov a lietadiel.
Najhustejšie osídlené oblasti Ameriky sú USA, Mexiko, Stred. Am. a Karibské ostrovy. V Amerike je pestré rasové zloženie obyvateľstva od belochov až po indiánov.
Najvýznamnejšie mestá Ameriky ležia väčšinou pri pobreží. Najvýznamnejšie mestá sú: Boston, New York, Philadelphia, Washington, Chicago, Detroit, Pittsburgh, San Francisco, Los Angeles, Buenos Aires, Montevideo, La Plata, Sao Paulo, Rio de Janeiro.