Mesto Nová Dubnica patrí k najkrajším mestám stredného Považia. Len niekoľko km na juhozápad leží historický Trenčín, na juhovýchod svetoznáme kúpele Trenčianske Teplice, na severozápad romantický Vršatec s ruinami hradu a na severovýchod starobylá Dubnica nad Váhom a Ilava. V minulosti preskúmali tento kraj významní botanici J. Holuby a Dr. Brancsík, zakladateľ trenčianskeho múzea.

Nová Dubnica leží v malebnom Považí v Ilavskej kotline, ktorá sa tiahne od severovýchodu na juhovýchod. Má rozlohu 1 112 ha. Reliéf krajiny vytvoril Váh svojou činnosťou pozdĺž celého toku. Postupom času sa dno rieky prehlbovalo a utvárali sa terasy, ktoré rozdeľujeme na: nízke 12-15m; stredné 20-25m; vysoké 40-60m. Z juhu a juhozápadu je mesto lemované Strážovskými vrchmi a Teplickou vrchovinou. V Strážovských vrchoch je vyvinutý pestrý a rozlične členený reliéf od pahorkatinatého po veľhornatinatý. (Dubovec 342m; Grófovec 557m; Markovica 592m; Drieňová 623m; Langáč 698m)

Charakteristika zákona o obecnom zriadení
Obce a mestá na Slovensku sa od roku 1 990 rozvíjajú v duchu jedného z najmodernejších zákonov o obecnom zriadení a samospráve spomedzi všetkých európskych krajín. Už v čase svojho vzniku (September 1 990) sa odlišoval napr. od zákona prijatého Českou NR v dvoch zákl. vlastnostiach:
- striktne rozdelil štátnu správu a samosprávu, ktorej umožnil pomerne vysoký stupeň nezávislosti
- určil, že starostovia a primátori obcí a miest na Slovensku sú volení priamo občanmi a nie obecnými a mestskými zastupiteľstvami, teda vo voľbách zvolenými poslancami
Podľa zákona o obecnom zriadení, obce a mestá na Slovensku samostatne rozhodujú a uskutočňujú všetky úkony súvisiace so správou obce alebo mesta a ich majetku.

Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia:
- orgánmi obce
- hlasovaním obyvateľov obce
- verejným zhromaždením obyvateľov obce

Obce a mestá vykonávajú najmä tieto úkony:
- úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce
- zostavujú a schvaľujú rozpočet obce a záverečný účet a organizujú o ňom verejnú diskusiu
- vykonávajú správu miestnych daní a poplatkov
- usmerňujú ekonomickú činnosť v obci alebo meste, najmä vydávajú záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci, k využitiu miestnych zdrojov, k začatiu podnikateľskej činnosti právnických a fyzických osôb a zaujímajú stanoviská k zámerom ich činnosti, ak sa týkajú záujmov obyvateľov
- vykonávajú výstavbu, údržbu a správu miestnych komunikácií, verejných priestranstiev, obecného cintorína, kultúrnych, športových a ďalších obecných zariadení, miestnych historických pamiatok a stavieb
- zabezpečujú verejnoprospešné služby (odvoz komunálneho odpadu a čistenie obce, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, verejnú dopravu)

- obstarávajú a schvaľujú územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón, koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce
- vykonávajú vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov a rozvoja obce alebo mesta
- zakladajú, zriaďujú, rušia a kontrolujú svoje rozpočtové a príspevkové organizácie a iné právnické osoby
- organizujú hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach života a rozvoja obce
- určujú štruktúru svojich orgánov a zamestnávajú pracovníkov
- zabezpečujú verejný poriadok v obci
- zabezpečujú ochranu kultúrnych pamiatok a dbajú o zachovanie prírodných hodnôt

Mesto
S výstavbou Novej Dubnice sa začalo podľa projekčného návrhu vypracovaného umeleckým ateliérom architekta Jiřího Krohu v roku 1951. V roku 1953 bol vybudovaný prvý objekt- domov mladých. O 3 roky neskôr bola otvorená prvá materská škola. V tom istom roku sa začala aj kultúrna činnosť s otvorením kina Mier, ktoré slúžilo na premietanie filmov, ale aj na poriadanie tanečných zábav. Neskôr v ňom bola vybudovaná aj reštaurácia a jedáleň. Samostatnou obcou sa stala Nová Dubnica 1.januára 1957. Po vzniku mesta sa budovala obchodná sieť, vznikla telovýchovná jednota a osvetová beseda, v ktorej bola knižnica. V tom čase vyšlo aj prvé číslo miestneho spravodajcu Hlas Novej Dubnice. Od roku 1970 dodnes vyrástlo v novej štvrti Miklovky 750 rodinných domov. Centrom novej Dubnice je Mierové námestie, kde je sústredená obchodná sieť a služby. Návštevníci mesta sa môžu ubytovať v hoteli Victoria a Dynamic, kde je k dispozícií reštaurácia a v Dynamicu aj relax centrum s príjemným posedením. V meste je deväť záhradkárskych osád. Občanom slúži na oddych kino Panorex, mestská knižnica, rôzne športové kluby a krytá plaváreň. Pre dôchodcov je zabezpečená komplexná lekárska starostlivosť v zdravotnom stredisku a domove dôchodcov.

Rastlinstvo a živočíšstvo
Najrozšírenejším stromom je buk lesný, miestami dub. V Strážovských vrchoch sú rozšírené najmä jasenec biely, pyštek kručinolistý, zvonček sibírsky pravý a i. Na vrchu

Dubovec sa nachádza lúčka s poniklecom slovenským (endemit). Usídlili sa tu aj mnohé druhy hmyzu. Napr.: bystruška lesklá, obaľovač zelený, fúzač veľký, kliešť obyčajný. Jeden z chránených druhov motýľov je aj jaseň červenooký. Žijú tu aj mnohé druhy druhy vtákov a cicavcov: vrabec, sýkorky, drozd, stehlík obyčajný, sokol rároh, sova obyčajná, jastrab, jež tmavý, plch obyčajný, mačka divá, jazvec európsky, srnec hôrny, kuna hôrna a ďalšie iné.

Vodné toky
Nová Dubnica patrí k povodiu rieky Váh, ktorá je osou Považského podolia. Okolo mesta a cez Veľký a Malý Kolačín preteká malý prítok Váhu Kolačanský potok. Hlavným zdrojom podzemných vôd sú štrkové nánosy v okolí Váhu. Mesto je zásobované vodou z vodojemu na Dubovci. Na rieke Váh sa nachádza množstvo priehrad a vodných elektrární.(V Ladcoch, Ilave, Dubnici nad Váhom, pri Skalke)