Spoznávame Áziu

Ázia a Európa- kontinent Eurázia. Vzdialené národy v jeho rôznych častiach o sebe veľa nevedeli. Európania poznali v stredoveku len časti Malej Ázie. Vnútrozemie a východ Ázie spoznávali v 13. storočí. Dve najvyspelejšie civilizácie- čínska a japonská – boli až do začiatku nášho storočia pre cudzincov takmer uzavreté. Ázia je najväčší svetadiel. Rozloha: 44,5 mil. km2.Členité pobrežie. Polostrovy Ázie: Malá Ázia, Arabský, Predná India, Zadná India, Malajský polostrov, Kórejský pol., Kamčatka a Čukotský pol. Ostrovy: Cejlón, Sachalin, Kurily, Japonské ostrovy, Veľké Sundy, Malé Sundy, Filipíny

Marco Polo – benátsky kupec a cestovateľ. 1271-cesta po súši do Ríše stredu- Číny. Prešiel: Malá Ázia, južná časť Zakaukazska, južné pobrežie Kaspického mora- do STREDNEJ ÁZIE.
Odtiaľ potom: úzkymi dolinami na úpätí pohorí Ťanšan,- dostal sa do Číny a na jej východné pobrežie. Objavil: vyspelé civilizácie, ktoré vedeli vyrábať papier, hodváb. Považuje sa za objaviteľa Ázie. Pristál pri meste Kalikut na západom pobreží Indie.

Vasco da Gama- Portugalec.1499- priplavil sa do Indie. Oboplával celú Afriku.
Velil 3 lodiam so 148 mužmi na palube.

Fernao Magalhaes - portugalský námorník v španielskych službách. 1519 Jeho
plavbou okolo Zeme sa mu podarilo dokázať, že Zem je guľatá. Prieliv do Tichého
oceánu našiel až celkom na juhu, medzi Južnou Amerikou a Ohňovou zemou (dnešný
Magalhaesov prieliv).Po dramatickej plavbe Tichým oceánom doplával zvyšok
Magalhaesovej výpravy k Moluckým ostrovom, odkiaľ sa okolo Afriky vrátila
r. 1522 do Španielska iba jediná loď a 18 členov posádky. Fernao Magalhaes zahynul na Filipínach v boji proti domorodcom.

Ruské výpravy- zaslúžili sa o objavenie Beringovho prielivu medzi Severným ľadovým oceánom a Tichým oceánom.

Povrch

Ázijský svetadiel : rozsiahle pohoria, nížiny, náhorné plošiny.
Ázia- najvyššia priemerná nadmorská výška (960m) zo všetkých svetadielov.
Pohoria- tiahnu sa z Malej Ázie na východ a juhovýchod. Najviac pohorí sa spája v pohorí Pamír. Pohoria: Pamír, Ťanšan, Karakoram, Kunlun,Himaláje a
Hindúkuš. Najvyšší vrch- Mount Everest(Sagarmatha, Čumulanga).Najnižšie položené miesto na Zemi- Mŕtve more(394 m pod hladinou mora).
Nížiny: Západosibírska( lesy a močaristé územia, nedá sa poľnohosp. využívať),
Turanská nížina(nedostatok zrážok, vznikli púšte), Mezopotámska(poľnoh. sa využíva len na miestach s prirodzeným a umelým zavlažovaním).Veľká čínska nížina a Indogangská nížina – oveľa lepšie podmienky na život.

Stredná a juhozápadná Ázia- náhorné plošiny. Najväčšia- Tibetská náhorná plošina(4000-5000m.n.m.) Dekanská plošina.

Podnebie

Rozprestiera sa vo všetkých podnebných pásmach. Na podnebie vplýva: zemepisná šírka, nadmorská výška a vzdialenosť od oceána.

STUDENÉ PÁSMO- oblasti ležiace v neveľkej vzdialenosti od pobrežia S.ľ.o. a Čukotský polostrov

MIERNE PÁSMO – charakteristika: veľké rozdiely medzi letom a zimou a pomerne malým množstvom zrážok.- Pevninová(kontinentálna) oblasť mierneho pásma
územia bližšie k oceánu majú menšie rozdiely v teplotách medzi letom a zimou a viac zrážok. Tým sa vyznačuje -prímorská (oceánska) oblasť mierneho pásma.

MONZÚNOVÉ PRÚDENIE- monzúnové prúdenie sa vyskytuje najmä v teplom(tropickom) pásme a vo vých. Ázii zasahujú do subtrop. až mierneho pásma.
LETNÝ MONZÚN- z oceána na pevninu ,prináša zrážky, väčšinu zrážok zachytia vrcholy pohorí a preto je vnútrozemie suché. Najdaždivejšie miesto na svete- Čerápundží (12000 mm zrážok ročne).
ZIMNÝ MONZÚN – z pevniny na oceán, je suchý, neprináša zrážky. Výnimkou sú len ostrovy lebo vzduch sa stihne nasýtiť vodnými parami .

Monzúnové prúdenie neovplyvňuje juhozápadnú Áziu kt. patrí do trop. a subtrop. pásma. Táto oblasť je bez zrážok – púšte a polopúšte.

Vodstvo

V Ázii veľtoky. Východná Ázia: Huang He(Žltá rieka), Chang Jiang(Jang-c-ťiang,Modrá rieka),Xi Jiang (Perleťová rieka)VYUŽÍVANÉ NA ZAVLAŽOVANIE- VŠETKY .Južná a juhovýchodná Ázia: pramenia väčšinou v Himalájach. Začiatkom leta sa rozvodňujú, keď sa topí ľad. Prinášajú vlahu poliam s ryžou atď. Indus, Ganga- posvätná rieka, Brahmaputra, Iravadi Salween a Mekong. Juhozápadná Ázia : Eufrat a Tigris- tečú v suchých oblastiach a preto majú veľký význam. Severná Ázia: Ob, Jenisej, Lena a Amur. Využitie: doprava a výroba elek. energie. Stredná Ázia: žiadne rieky neodtekajú do mora. Rieky ústia do jazier alebo zanikajú v púšti. Tie jazerá sú zvyč. slané a na mape sú vyznačené iným odtieňom modrej. Bezodtoková oblasť. Napr.- Amudarja a Syrdarja- ústia do Aralu. Najväčšie jazero sveta: Kaspické
more- slaná voda. Najhlbšie jazero- Bajkal (1637). Najväčšie jazero Ázie- Aralské jazero.

Pôdy, rastlinstvo, živočíšstvo a ochrana prírody

TUNDRA – Najsevernejšie časti Ázie. Pôdy: väčšinou roka zamrznuté, rozmŕzajú len cez krátke leto do neveľkej hĺbky. Rastlinstvo: machy, lišajníky, zakrpatené brezy a vŕby. Živočíšstvo: soby, polárne líška a zajace.

TAJGA-IHLIČNATÉ LESY- Severná Ázia. Tiahne sa od Západosibírskej nížiny až po Tichý oceán. Podzoly- ihličnaté pôdy. Množstvo hmyzu. Nižšie položené miesta sú močaristé. Živočíšstvo: soby, medvede, vlky, tigre sibírske a líšky.

STEPI- Stredná Ázia. Prechod do púští a polopúští. Spraše- vznikli činnosťou vetra a časom sa zmiešali s nánosmi rieky. Púšte a polop. stredná Čína a Mongolsko, celá stredná Á. až na Arabský pol. Pôdy: neúrodne, obsahujú soľ. Živočíšstvo: kozy, ťavy a vo vyšších polohách ovce.

SUBTRÓPY- Malá Ázia, väčšia časť Zakaukazska a východná Ázia. Rastlinstvo: čajovník, citrusy a bavlník.

SAVANY- Predná India. Pôdy: úrodné čierne a šedé. poľnohosp.

TROPICKÉ LESY- dažďové a monzúnové. Južná a juhovývch. Á., Malajský pol., Zadná India. Pôdy: červené a červenožlté. poľnohosp.
Dreviny: teak. Živočíšstvo: opice: makak, gibony a orangutany.

Rastlinstvo a živočíšstvo v pohoriach usporiadané do výškových stupňov. Ochrana pôvodných prír. krajín: dažďové a monzúnové lesy, lesy mierneho pásma, stepi. Ochrana živ. : panda veľká, tiger sibírsky, kôň Przewalský.

Obyvateľstvo a sídla

Á.- 3, 63 mld. obyv. Najľudnatejší svetadiel. Nerovnomerne rozmiestnené obyv.
Husto zaľudnené: pobrežné oblasti, ázijské veľtoky. Riedko obývané vnútrozemie, púšte a polop., horské oblasti. P.H.Z.: 79 obyv. na 1 km2. Veľká čínska nížina: 1000 obyv. na 1 km2. Zvýhodňovanie rodín s menším počtom detí. Juhozáp. a, južná a severná Á.- biela rasa a v ostaných častiach žltá rasa.
Najpoč. národy: Číňania, Hinduistánci( India), Bengálci(India a Bangladéš), Indonézania a Japonci. Náboženstvá: Kresťanstvo, judaizmus, šintoizmus, taoizmus ,Budhizmus hinduizmus a Islam( Juhozáp. Á.). Najviac obyv. na vidieku žije( poľnohosp.) Ľudia sa sťahujú do veľkomiest. Ázia podobne ako Afrika- najmenší podiel mestského obyv. okrem Izraelu a Japonsku .Veľkomestá: Šanghaj, Tokio, Peking, Kalkata, Bombaj, Jakarta – najväčšie na svete.

ŠTÁTY ÁZIE

Juhozápadná Ázia: Turecko, Cyprus, Izrael, Sýria, Libanon, Jordánsko, Saudská Arábia, Irán, Irak

TURECKO- hornatý štát. Pohoria sa tiahnu pozdĺž severného a južného pobrežia a na východe dosahujú nadmorskú výšku 5000m. Povrch: pohoria, plošiny náhorné a nížiny len v pobrež. oblastiach. Pestuje sa: južné ovocie, pšenica Chová sa: ovce a kozy. V zahraničí je známe hrozienkami a orechmi.
Patrí spolu s Iránom k najľudnatejším štátom juhozáp. Á. Ťaží sa: chrómová ruda, čierne uhlie. Priemysel: strojársky, chemický, textilná výroba, domáce remeslá, zahraničné firmy. D. podmienky na rekreáciu a kultúrne pamiatky.
Hl.m. Ankara a najväčšie mesto Istanbul.

CYPRUS- Obyvatelia: cyperskí Gréci a cyperskí Turci. Pestuje sa: vinič, olivovník a citrusy. Cestovný ruch.

Štáty Arabského polostrova a Perzského zálivu.

IZRAEL- jediný štát v juhozáp. Á., v ktorom nie je islam ale judaizmus. Pestuje sa : južné ovocie, citrusy a na zavlažovacích poliach pšenica. Ťaží sa:
ropa a fosfát. Najrozvinutejší priemysel zo štátov juhozáp. Á., obyv.: palestínski Arabi. Hl. mesto: Jeruzalem. Konflikty so susednými štátmi.

LIBANON -konflikty s Izraelom a Sýriou, spôsobili ochudobnenie. Pestuje sa : vinič, citrusy a olivy, zelenina. Sú zruční remeselníci a obchodníci. Hl. mesto a prístav Bejrút.

SÝRIA: subtróp. Pestuje sa: bavlník, vinič a figovník a ryža .Chová sa: kozy a ovce. Priemysel spracúva: kožu, bavlnu, ovocie, a nerastné suroviny. Ťaží sa: ropa, zemný plyn a fosfáty. ROPOVODY. Hl.m.: Damašk.

JORDÁNSKO: chudobnejšie ako Sýria. Povrch: púšte a polo. Chov: ovce a kozy. Ťaží sa: fosfát a draselná soľ. Ropovody. Hl.m: Amán.

IRAK: v povodí Eufrat a Tigris. Pestuje sa : pšenica, bavlník a datľovník.

IRÁN: chov: ovce- vyniká ním a je najväčším spracovateľom ovčej vlny na svete. Priemysel: textilná a remeselná výroba.

Spoločným znakom väčšiny štátov kt. neležia na pobreží Stredozemného mora je ťažba a spracovanie ropy a jej vývoz. Životná úroveň Sudskej Arábie a Kuvajtu vysoká je preto. Nerovnomerné postavenie žien.

Zakaukazské štáty

3 štáty: Gruzínsko, Arménsko a Azerbajdžan. Poloha : južne od Veľkého Kaukazu medzi Čiernym a Kaspickým morom. Povrch: prevažne hornatý. Sever: pohorie Veľký Kaukaz, Juh: Malý Kaukaz ., náhorné plošiny, kt. pokrývajú suché stepi.. Nížina na pobreží Čierneho mora v Gruzínsku má teplé a vlhké subtrop. podnebie. Nížina v Azerbajdžane suché subtrop. podnebie. Rieky : Kura, Aras. Úrodné pôdy, rastlinná výroba. Pestuje sa: bavlník, čajovník, vinič, zelenina, ovocie. granátové jablká- mušty. Chov: ovce, priadka morušová a kaviár- pochúťka. Ťaží sa: malé, ropa, zemný plyn, v Baku rudy. Vodnaté rieky sa... na výrobu energie- tepelné elek. Priemysel: potravinársky, textilný priemysel.

GRUZÍNSKO: Priemysel: hutníctvo, strojárstvo a chemický. Hl.m.- Tbilisi, prístavy: Batumi a Suchumi. Krásna príroda- hory.

ARMÉNSKO: Hl.m. Jerevan. minerálne pramene.

AZERBAJDŽAN- Hl.m. a prístav Baku. Ropa, zemný plyn. Chemický priemysel.

JUŽNÁ A JUHOVÝCHODNÁ ÁZIA

Indogangská nížina. terasové pohoria. Rozlohou aj počtom obyvateľov je najväčším štátom v oblasti India.

India a Srí Lanka

India- rozprestiera sa v Prednej Indii. Povrch: pobrežné nížiny, kt. prechádzajú do pohorí Východný Ghát, Západný Ghát, Dekanská plošina. Letný monzún- záplavy a straty životov, majetkov.(máj a november). záplavy Ryža .
Veľké prír. bohatstvo. Nízka životná úroveň- kastovníctvo. Náboženstvá: hinduizmus, islam .Pestuje sa : ryža, pšenica, kukurica, proso, strukoviny.
Dorábajú sa: cukrová trstina, podzemnica olejná, kokosová palma, čajovník, banánovník. Význam: bavlník, jutovník, ľan, konope- textilný priemysel.
India je prvá na svete v počte ks hovädzieho dobytka- ťažná sila. Priemysel: hutnícky, potravinársky a strojársky a chemický.- priemyselné hnojivá. Ťaží sa : čierne uhlie a železná ruda. Výrobky: bicykle, poľnohosp. stroje, lode, autá. Hl.m. Naí Dillí. Najväčšie mestá: Bombaj, Kalkata.

SRÍ LANKA- Pestuje sa : palmy, kaučuk, čajovník . Ťaží sa : grafit(tuhy).Problémy v krajine medzi: Sinhálcami aTamilčanmi.

Pakistan, Bangladéš a horské štáty Ázie

PAKISTAN: Povrch: púšte polo. Rieky: Indus(pätrečie- Pandžáb.) pohoria: Hindúkuš a Himaláje. Pestuje sa : pšenica, bavlník, teplomilné ovocie. Chov: ovce, kozy, dobytok, kone. Priemysel: potravinársky, textilný, kožiarsky,. Najvýz. mesto: Karáči. Hl.m. : Islamabad. Najväčš. priemyselné a kult. stredisko je Láhaur.

BANGLADÉŠ: Rieky: Brahmaputra, Ganga- tvoria Najväčš. deltu na svete. Monzúnové búrky– záplavy. Nížinatý povrch. Pestuje sa: ryža, jutovník, cukrová trstina. Rybolov. Patrí medzi Najchudobnejšie štáty Á.

Najchudobnejšie štáty: Laos, Nepál, Kambodža, Bhután, Afganistan a BANGLADÉŠ- spoločný znak: vnútrozemská poloha.

AFGANISTAN: občianska vojna, spracovanie kože.

NEPÁL: žije z turist ruchu. pestuje jutovník. Spracovanie kože, tkanie kobercov.

Štáty Zadnej Indie a ostrovov juhovýchodnej Ázie.

Rieky: Mekong – najvýznamnejšia a najdlhšia rieka juhových. Á.
Vietnam- elektrotech. prístroje, dopravné prostr. , Susedné menšie štáty: Kambodža, Lao
MJANMARSKO(BARMA) – Pestuje sa : ryža, pšenica, cukrová trstina, jutovník a ďalšie trop. plodiny. Ťaží sa: teakové drevo

Filipíny -Pestuje sa: ryža, trop. plodiny. Ťaží sa: železná ruda, meď, chrómová ruda a striebro.

Indonézia, Thajsko a Malajzia

Hornatý povrch, obyv. žije pri pobrežných oblastiach, vnútrozemie v Zadnej Indii menej obývané. Najhustejšie je zaľudnený ostrov Jáva. V podnebí význam- monzúny ale pre blízkosť oceánov nie je obdobie sucha také výrazné.

INDONÉZIA: rozkladá sa približne na 13000 ostrovoch , z toho 6000 je obývaných. Najväčšie sú : Kalimantan( Borneo), Sumatra, Sulawesi (Celebes) a Jáva. Ťaží sa : ťažba a vývoz ropy, cínová ruda .Pestuje sa: ryža, sója, maniok, kaučovník, kávovník, korenie, kokosový orech- na vývoz. Priemysel: spracovanie ropy, trop. dreva. poľnohosp. produktov, hnojivá a textil. Hl.m Jakarta .

THAJSKO- POĽNOHOSP. , ťažba nerastov. vyniká v pestovaní ryže a kaučukovníka a v ťažbe cínovej rudy. Hl. m. prístav Bangkok-7 mil. obyv. patrí k najväčš. mestám jv. Ázie.

MALAJZIA:. Priemysel:- poľnohosp. produkty, zahraničné firmy, počítač. súčiastky, TV a hodinky., turist. ruch. ťažba nerastov. vyniká v pestovaní ryže a kaučukovníka a v ťažbe cínovej rudy

Singapur: výhodná poloha, Priemysel: cínová ruda- spracovanie, stavba lodí, výroba počítačov, textil. Singapur je najvýzn. obchodným a bankovým strediskom jv. Á.

TIETO 3 štáty spolu s východoázijskými-Kórejskou republikou a Taiwanom sa pre rýchly hospod. rozvoj označujú za ázijské tigre.