Čo sú daždové pralesy?
Dažďovými sa nazývajú preto, lebo v nich každoročne spadne 4-8 m vlahy. Prší tam každý deň. Prales je les, ktorý ľudia ešte nevyrúbali alebo nezmenili. Prostredie v ňom je unikátne, nedá sa umelo obnoviť alebo vytvoriť, ak raz už bolo zničené (neobnoviteľný ekosystém).

Kde sa nachádzajú?
Dažďové pralesy sa nachádzajú okolo rovníka, a to v: Brazílii, Ekvádore, na ostrove Cejlón pri prednej Indii, v Austrálii, na ostrovoch Indonézie, v Afrike a i. Slnečné lúče dopadajú na krajinu kolmo, preto jej dodávajú najviac tepla. Počas dňa sa vlaha vyparuje a stúpa do výšky. Vodné pary sa vo vyšších častiach ovzdušia ochladzujú, zrážajú a vytvárajú oblaky. Dážď z nich padá naspäť na dažďové lesy. Tento proces sa denne opakuje.

Vodstvo
V dažďových lesoch majú rieky vždy dosť vody. Tečú tam najvodnatejšie rieky na Zemi – Amazon, Kongo. Majú kalnú vodu. Vytvárajú v nej zásoby vody, suroviny dnes ešte nedocenenej. Len amazonský dažďový prales produkuje okolo 40 % všetkého kyslíka, ktorý vzniká na Zemi.

Rastlinstvo
Dostatok tepla a vlahy umožňuje rast bujného rastlinstva. Vytvárajú poschodový porast. Najmohutnejšie stromy sú vysoké až 60 m. Nižšie poschodie stromov je vo výške 10 m. Pod nimi sú kríky, liany a bylinný porast. Rastlinstvo sa ťahá do výšky pre získanie tepla a svetla. V dažďových lesoch nedopadajú na povrch takmer žiadne slnečné lúče. Každá štvrá rastlina, používaná na výrobu liekov pochádza z dažďových pralesov. 73 % z takmer 3000 rastlín, ktoré by mohli byť využité pri liečení rôznych druhov rakoviny.

V dažďovom lese niet ročných období. Zo stromov opadáva lístie po celý rok. Vďaka stálemu dažďu je lístie zhnité, mokré a klzké. Keďže humusu takmer niet, pôda je veľmi chudobná na výživné látky. Huby a najdrobnejšie živočíchy ihneď rozkladajú spadnuté časti rastlín a mŕtve zvieratá. Preto v ďažovom lese mnoho stromov nemá dostatočne hlboké korene. Ich spleť koreňov sa vinie po zemi, aby mohli prijímať živiny priamo na povrchu zeme.
V tropickom dažďovom lese sa všade darí hubám.Iné druhy húb sú spojené s koreňami stromov a dodávajú stromu živiny. Strom zato hubám dodáva cukor.
V dažďovom lese rastliny nerastú iba na zemi, ale aj na vetvách stromov a fikusov.V horúcom vlhkom prostredí bujnie veľa druhov papradia, machu a lišajníkov. Aj broméliovité rastliny sú veľmi rozšírené. V ich veľkom listnatom lieviku sa zbiera dažďová voda a tieto močiare v závratných výškach obývajú žaby, hmyz a jašterice. Hady, netopiere a pavúky v tomto lese poľujú na svoju korisť. Veľa zvierať nikdy neopustí svoj životný priestor v korunách stromov v pralese.

Všade v tropicokm dažďovom lese rastú cudzopasné figovníky. Najprv sa pevne zachytia výhonkami na stromoch. Dlhé vzdušné korene rastú nadol a zakotvujú sa do zeme. V priebehu rokov a desaťročí obrastú čoraz tesnejšie vetvy a korene figovníkov svoj hostiteľský strom. Napokon tento strom odumiera. Zostáva namiesto neho figovník. Na ňom sa zasa usídlia bromélie a iné parazitné rastliny.
Na vetvách mravčieho stromu cekropia hore-dolu pobehávajú šikovné mravce. Postavili si hniezdo vo vnútri dutého kmeňa. Mravce stále lezú na listy s malými výživnými hľuzami, ktoré požierajú. Nimi strom živí svojich mravcov. Mravcom sa bezpochyby na ich strome dobre žije. Túto družbu však využíva aj strom. Ak sa nejaké hladné zviera pokúsi ohlodať lístie, mravce sú okamžite na mieste a na votrelca zaútočia takisto prudko, ako keby sa v nebezpečí ocitlo ich hniezdo. Stromu môžu škodiť aj popínavé rastliny. Ovijú vetvy a ich lístie ich olúpi o svetlo. Mravce ohrýzajú cudzie časti rastlín, a tým chránia svoj strom.
Rastú tu ešte prekrásne tropické kvety orachideí, mučenky, strelície.

Živočíšstvo
Hustý les poskytuje úkryt a dostatok potravy pre živočíchy. Napriek tomu, že predstavujú len 2 % celkového povrchu zeme, žije v nich najväčší počet rastlín a živočíchov na Zemi (až 2/3 všetkých druhov). Žijú tu napr. :
Amazoňan žltolíci:
Je dlhý asi 34 cm. Žije v párikoch. Živí sa ovocím, semenami, orechmi a klíčkami.
Tukan:
Je dlhý asi 50 cm. Žije v húfikoch. Živí sa ovocím, vajíčkami, mláďatami iných vtákov a cicavcov. Jeho mimoriadne ľahký zobák je z rohoviny. Obidvaja hniezdia v dierach kmeňom stromov.
Vrešťan:
Na úsvite a za súmraku vydávajú opice rôznych druhov toho istého rodu prenikavý škrek. Škriekajú preto, aby vyznačili hranice svojho územia. Je to jeden z najcharakteristickejších zvukov stedo - a juhoamerických pralesov.
Žijú tu tiež napríklad : hoko(veľký kurovitý pralesný vták) potos plavý(drobný stromový cicavec), jaguár americký, štrkáč, kondor, momot(vták), veľhad kráľovský, ocelot a kvezal chocholatý (vták).

Pôdy
V dažďových lesoch sú červenkasté pôdý nazývané červenozeme.
Hospodárenie človeka
Domorodci nezasahovali do dažďových pralesov. Príchodom nových prisťahovalcov sa však vzhľad krajiny zmenil. Odlesňovali územie za účelom získania pôdy. Začali sadiť kokosové palmy, kaučukovníky, banánovniky a pestovať ryžu, cukrovú trstinu a kávu. Pri dažďoch sa strácala úrodnosť. V súčasnosti sú niektoré dažďové pralesy bohaté na ropu, zlato, meď a železo. Rozsiahle plochy sa ničia i stavbou ciest.

Osídlenie
Tieto oblasti sú prevažne riedko zaľudnené. Veľké mestá (napr. Lagos) vznikli na pobreží. Husto zaľudnené sú tiež niektoré oblasti, ako napríklad Jáva, Sumatra.
Človek sa tu musel naučiť žiť spolu s dažďom, ktorý neprináša len vlahu, ale môže spôsobovať časté povodne napr. v Indii, Bangladéši a inde.

Ohrozenie
Každú minútu zmizne 20 hektárov tropických dažďových pralesov. Za rok je to vyše 10 miliónov hektárov. Pri tomto tempe úplne zaniknú okolo roku 2057.