Výstavba konskej železnice a prvé úpravy toku Dunaja - to všetko menilo ráz Bratislavy a toto mesto sa stávalo čoraz rozvinutejšie i keď politické pomery neboli príliš priaznivé. Nuž a potom nadobudli udalosti pomerne rýchly spád. Po prvej svetovej vojne po vzniku ČSR 28.10. 1918 sa Bratislava stala hlavným mestom slovenskej časti republiky. V roku 1919 sa stáva sídlom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. V roku 1920 bola v Bratislave dostavaná budova SND. Začala nadobúdať rysy veľkomesta. Objavilo sa množstvo súkromných obchodíkov. Dnes už značne poškodené budovy typické pre Bratislavu - dvoj až trojposchodové budovy s vysokými stropmi a veľkými oknami boli postavené v období asi od r. 1910 a boli stavané stále i počas prvej ČS republiky. V Bratislave sa začal koncentrovať i kultúrny život. Počas druhej svetovej vojny za Slovenskej republiky sa Bratislava i naďalej vyvíjala, bola vybudovaná ľudová štvrť a keďže bola vojna, rozvinul sa i zbrojársky priemysel. Zmeny priniesol až rok 1945 - v januári bola Bratislava bombardovaná americkým letectvom a po kapitulácii nemeckých vojsk 8.5. (prípadne 9.5. - o týchto dátumoch sa mnohí hádajú dodnes) a príchode sovietskej armády, ktorá tu zostala ešte pomerne dlho a pôsobila menšie , či väčšie škody. Po vojne, po roku 1948 nadobúda Bratislava úplne inú architektúru - veľké, hrubé stavby, úplne ovplyvnené politickým vedením štátu, ktoré neladili s bývalou jemnou architektúrou starého mesta. Budovy s ostrými hranami, ktoré nešetrne zasahovali do výzoru celej Bratislavy. No a Slavín, vybudovaný asi okolo roku 1960 (moje zdroje literatúry sú staršie, bol to plán, neviem, či sa ho podarilo splniť). Kvôli tomuto architektonickému "zázraku" zbúrali vežu kostola na Kalvárii a nechali z neho iba malú časť s rovnou plechovou strechou. No však Slavín sa v dobovej literatúre uvádza ako "posvätná pôda". Leží tu 6400 vojakov sov. armády a 274 dôstojníkov. Čo je možno menej známe, na Slavíne sú aj dva vojenské bunkre - jeden asi z roku 1928, teda z prvej ČSR a druhý, ten je z druhej svetovej vojny ako guľometné hniezdo. V tejto oblasti bolo viacero podobných stavieb. V období socializmu Bratislava nadobudla iný smer vývoja. Vzniklo množstvo inštitúcií, ktoré potrebovali svoje vlastné sídla, no riešenie týchto budov skutočne nebol šťastný nápad. Hromadná výstavba panelových domov v 60. rokoch mala slúžiť obyvateľom Bratislavy. Skutočne pomohla s problémom riešenia umiestňovania pribúdajúcich obyvateľov do bytov, ale dnes sú tieto budovy známe skôr v zlom zmysle slova, pretože kvalita bývania v nich nie je taká vysoká. V 60. rokoch sa začala i rekonštrukcia bratislavského hradu.