Bratislava

Ľudia sa od počiatku svojej existencie združovali do skupín, aby tak spoločne odolávali rôznym nástrahám, ktoré na nich pripravoval ich život. Najprv to boli iba tlupy žijúce na jednom mieste, ale s rozvojom ľudského myslenia prišiel i rozvoj ich okolia a kvality ich života. Začali si stavať kvalitnejšie príbytky z čoraz rozmanitejších materiálov. S rastom populácie sa zvyšovala i hustota zaľudnenia a tak vznikli i prvé mestá. V dnešnej dobe je na svete obrovské množstvo miest. A medzi nimi i Bratislava. Každý vníma jednotlivé mestá inak, ale myslím, že mesto, v ktorom sa človek narodil, hodnotí úplne inak, oddeľuje ho od tých ostatných a dáva ho jednoznačne na prvé miesto. Presne tak hodnotím Bratislavu i ja. Keďže je to moje rodné mesto, posudzujem ho ako najkrajšie a najlepšie. Ťažko totiž hodnotiť krásu Ríma, Neapolu, Paríža alebo iných starobylých či vysoko vyspelých miest s Bratislavou, v ktorej som sa narodil a vyrastal. Mnoho ľudí vo svete a asi najmä v USA spojuje Slovensko s Východnou Európou, Ruskom, či nebodaj ZSSR (týchto ľudí už asi nie je až tak veľa) a Stredným Východom. Existencia nejakej Bratislavy ich nezaujíma. No však z vlastnej skúsenosti viem, že ak taký návštevník zo sveta navštívi Bratislavu, je udivený množstvom kultúrnych pamiatok a krás, ktoré sa v hlavnom meste SR nepochybne nachádzajú. História Bratislavy ide ruka v ruke s históriou celého Uhorska, ale jej vznik sa datuje na skoršiu dobu. Nedá sa presne povedať, či vzniklo skôr mesto alebo iba podhradie či len hrad. Isté však je, že žulová skala siahajúca do výšky 79 m nad rieku Dunaj bola lákavým miestom pre výstavbu opevnenia. Už Rimania vedeli oceniť vhodnú polohu Bratislavy a jej okolia. Možno práve preto tu mali svoje sídla. Ich cesty viedli od Trenčína až po Devín. Prvá zmienka o bratislavskom hrade a podhradí sa datuje podľa záznamov z kláštora v Admonte na obdobie okolo roku 907. O krátky čas sa do tejto úrovne dostali Maďari no a potom sa história mesta išla viac, či menej spolu s maďarskou kultúrou. Koncom 12. storočia sa mesto i hrad uvádzajú už ako opevnené. V tom období tu sídlil i kráľ Štefan III. Prvé väčšie osídlenia sa datujú do 12. storočia, kedy mala byť hustejšie obývaná časť dnešného Starého mesta. Kostol bol v tej dobe na hrade - kapitulský kostol, ale okolo roku 1204 bolo právo hradného kostola presunuté do podhradia. Koncom 13. storočia sa datuje už riadna výstavba mesta. Do konca 13.

storočia nebola otázka vlastníctva hradu vyriešená, ale na jeho konci sa už oddeľujú pojmy mesto a hrad. V roku 1287 nadobudlo mesto svoju vlastnú radu a v roku 1291 získava kráľovské privilégium. Významný prínos pre mesto bolo i založenie františkánskeho kostola v roku 1287. No a neodmysliteľnou súčasťou Bratislavy je i kostol sv. Martina, zo začiatku uvádzaný ako kostol sv. Salvátora. Prvé zmienky o tejto stavbe sa uvádzajú okolo roku 1221 a o sto rokov neskôr je chránený mestským opevnením. Opevnenie mesta sa datuje okolo 14. storočia, mestské veže okolo roku 1321 a brány už v roku 1241. Bratislava však musela i odolávať útokom - najprv to boli Tatári a potom nás ohrozovali Turci a Husiti v rokoch 1423 až 1436. Neskôr sa začala Bratislava opäť rozvíjať. Na Laurinskej ( kedysi Leningradskej) ulici sa našli na domoch zaujímavé prvky gotického umenia (v roku 1950). Nemeckí stavbári vykopali i studňu na hrade 5 metrov pod úroveň rieky Dunaj. Jej čistenie a rekonštrukcia prebehli v roku 1957. Po Moháčskej katastrofe veľmi vzrástol význam Bratislavy. Začali sa sem sťahovať spočiatku iba šľachtici z Budína, ale neskôr i celá administratíva a v rokoch 1541 až 1780 bola Bratislava korunovačným mestom Uhorska. Prvý kráľ korunovaný v Bratislave bol Maximilián. Bolo to v roku 1563. No však počas korunovácie vypukol požiar a veľká časť mesta bola zničená. Mesto nemalo rýchly prísun vody. No a v rokoch 1580 a 1586 otriasli mestom zemetrasenia. Bola to veľká škoda na novovybudovaných budovách Bratislavy. Ku koncu 16. storočia dostal hrad do daru Mikuláš Pálffy. On a jeho syn hrad zrekonštruovali a možno že práve im vďačíme za to, že sa uchoval až do dnes v takom stave, v akom je. Pálffy zaviedol i Židom ich vlastnú časť - medzi mestským a hradným múrom. Mária Terézia bola posledným Habsburským obyvateľom hradu. V sedemdesiatych rokoch 18. storočia sa ho snažila zrekonštruovať, ale nepodarilo sa jej to. Pre svoju dcéru dala postaviť zimný palác pod hradom, ktorý je ešte stále vo výstavbe ako rekonštrukcia pôvodného palácu. V roku 1811 však vypukol na hrade požiar a hrad vyhorel. Zánik hradu spôsobil koniec záujmu Viedne o Bratislavu. Začínalo sa však rozvíjať vinohradníctvo. Okolie Bratislavy bolo povestné dobrým vínom a tak je tomu i dnes - dostatočným dôkazom je pomerne vysoký záujem o modranské víno. Do architektúry zasiahol i klasicizmus. Veľké množstvo budov z tohto obdobia sa zachovalo dodnes.

Výstavba konskej železnice a prvé úpravy toku Dunaja - to všetko menilo ráz Bratislavy a toto mesto sa stávalo čoraz rozvinutejšie i keď politické pomery neboli príliš priaznivé. Nuž a potom nadobudli udalosti pomerne rýchly spád. Po prvej svetovej vojne po vzniku ČSR 28.10. 1918 sa Bratislava stala hlavným mestom slovenskej časti republiky. V roku 1919 sa stáva sídlom Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. V roku 1920 bola v Bratislave dostavaná budova SND. Začala nadobúdať rysy veľkomesta. Objavilo sa množstvo súkromných obchodíkov. Dnes už značne poškodené budovy typické pre Bratislavu - dvoj až trojposchodové budovy s vysokými stropmi a veľkými oknami boli postavené v období asi od r. 1910 a boli stavané stále i počas prvej ČS republiky. V Bratislave sa začal koncentrovať i kultúrny život. Počas druhej svetovej vojny za Slovenskej republiky sa Bratislava i naďalej vyvíjala, bola vybudovaná ľudová štvrť a keďže bola vojna, rozvinul sa i zbrojársky priemysel. Zmeny priniesol až rok 1945 - v januári bola Bratislava bombardovaná americkým letectvom a po kapitulácii nemeckých vojsk 8.5. (prípadne 9.5. - o týchto dátumoch sa mnohí hádajú dodnes) a príchode sovietskej armády, ktorá tu zostala ešte pomerne dlho a pôsobila menšie , či väčšie škody. Po vojne, po roku 1948 nadobúda Bratislava úplne inú architektúru - veľké, hrubé stavby, úplne ovplyvnené politickým vedením štátu, ktoré neladili s bývalou jemnou architektúrou starého mesta. Budovy s ostrými hranami, ktoré nešetrne zasahovali do výzoru celej Bratislavy. No a Slavín, vybudovaný asi okolo roku 1960 (moje zdroje literatúry sú staršie, bol to plán, neviem, či sa ho podarilo splniť). Kvôli tomuto architektonickému "zázraku" zbúrali vežu kostola na Kalvárii a nechali z neho iba malú časť s rovnou plechovou strechou. No však Slavín sa v dobovej literatúre uvádza ako "posvätná pôda". Leží tu 6400 vojakov sov. armády a 274 dôstojníkov. Čo je možno menej známe, na Slavíne sú aj dva vojenské bunkre - jeden asi z roku 1928, teda z prvej ČSR a druhý, ten je z druhej svetovej vojny ako guľometné hniezdo. V tejto oblasti bolo viacero podobných stavieb. V období socializmu Bratislava nadobudla iný smer vývoja. Vzniklo množstvo inštitúcií, ktoré potrebovali svoje vlastné sídla, no riešenie týchto budov skutočne nebol šťastný nápad. Hromadná výstavba panelových domov v 60. rokoch mala slúžiť obyvateľom Bratislavy. Skutočne pomohla s problémom riešenia umiestňovania pribúdajúcich obyvateľov do bytov, ale dnes sú tieto budovy známe skôr v zlom zmysle slova, pretože kvalita bývania v nich nie je taká vysoká. V 60. rokoch sa začala i rekonštrukcia bratislavského hradu.

Významnú úlohu tu zohral slovenský umelec Janko Alexy. Rekonštrukcia sa začala v roku 1965. Robila ju Stavoindustria, v tom čase už veľmi známy štátny podnik. Všetky predmety, ktoré sa v rozbitom hrade našli, prešli rukami reštaurátorov, ktorí ich dali dokopy. Dnes sú v hrade vystavené. V 70. rokoch bol postavený i nový bratislavský rozhlas v tvare opačne položenej pyramídy. Vplyv na Bratislavu mala i okupácia Československa štátmi Varšavskej zmluvy 21. augusta 1968. Množstvo tankov a obrnených vozidiel svojimi mohutnými terénnymi pásmi zničili cesty a chodníky nehovoriac o ostatných dopadoch. Sovietska armáda sa na našom území udržala až do roku 1993. Významnejšie zmeny v architektúre nadobúda Bratislava až po roku 1993 a dnes. Vznikom súkromných obchodov po roku 1989 Bratislava získala množstvo služieb. Myslím, že dnešný vývoj Bratislavy by som mohol rozdeliť do dvoch smerov - prvý, ktorý sa mi páči a chcel by som, aby pokračoval, je rekonštrukcia Starého mesta a historických častí Bratislavy. Napríklad rekonštrukcia Graasalkovichovho paláca ako sídla prezidenta SR. Alebo oprava niektorých starých častí Bratislavy. Taktiež dodržiavanie tradícií v Bratislave - ako sú napríklad vianočné trhy. Ak by sa výstavba a rozvoj mesta ubral týmto smerom, turisti by onedlho začali prichádzať do nášho mesta a Bratislava by sa stala veľmi populárnou. Naše staré mesto a pamätihodnosti sú totiž veľmi zaujímavé. Pre turistov je zaujímavé najmä Korzo, ale keby obchody a služby (aspoň niektoré) nadobudli atmosféru 20. a 30. rokov, záujem o ne by sa určite zvýšil. Možno by sme mohli viac využívať i atraktivitu Dunaja. Musela by sa vhodne skĺbiť atmosféra historická a moderná. To by sa však o to musel starať niekto, kto má k Bratislave skutočne kladný a dobrý vzťah. Reči ako "Bratislava nemá žiadnu perspektívu" nám skutočne nepomôžu.
No a druhý smer o ktorého presadenie sa stará druhá časť ľudí je tá, že najlukratívnejšie miesta v Bratislave obsadzujú banky, poisťovne a iné bohaté inštitúcie, ktoré stavajú monštruózne budovy bizarných tvarov, ktoré sa do Bratislavy vonkoncom nehodia. Smutným príkladom je výstavba Tatra banky priamo pred prezidentským palácom, ktorý tak úplne zanikol pri pohľade z Poštovej ulice, z ktorej bol v zime vidieť v krásnom vianočnom svetle. Takto by sa Bratislava stala mestom bánk a poisťovní a úplne by zanikla jej historická časť. Dúfam, že sa vývoj Bratislavy uberie tým správnym smerom. Že z ošarpaných budov sa stanú krásne súčasti historickej Bratislavy, na ktoré sa bude radosť pozerať.

Aby sme o niekoľko rokov vo vybudovanej Bratislave mohli s hrdosťou tvrdiť, že sme Bratislavčania.