Martin sa v histórii prvýkrát spomína v listine Ladislava IV. z roku 1284 ako Villa (osada) Sancti Martini. Táto osada sa rozrástla okolo kostola sv. Martina (najstaršia budova v meste zachovaná dodnes), prestavaného v ranogotickom štýle francúzskymi mníchmi.

Osada dostala názov podľa cirkevného patróna kostola Martina. Výraznejší rozvoj Martina však spadá až do 14. storočia, keď 3. októbra 1340 bola osada Martin povýšená na mesto panovníkom Karolom Róbertom. Martin tak získal privilégiá, ako napr. slobodne voliť richtára a farára alebo bol oslobodený od platenia mýt v Uhorsku(udelenie krupinských práv).
Historický vývin Martina bol však prerušený vpádom husitov do Turca pri bojoch proti Žigmundovi Luxemburskému. Keďže Martin nemal mestské hradby, mesto bolo počas štvrtej výpravy husitských vojsk vyplienené a listiny o výsadách Martina boli zničené požiarom. Preto v roku 1434 panovník Žigmund obnovil mestu Martin mestské výsady. Počas rokov 1443 – 1453 Martin postihlo niekoľko zemetrasení, morová i cholerová epidémia, v dôsledku čoho začal Martin upadať. Okrem toho Martin musel o svoje mestské výsady bojovať s majiteľmi Sklabinského hradu, ktorí neuznávali jeho privilégiá. Situácia sa vyhrotila v 16. storočí, keď sa majiteľmi Sklabinského hradu stali Révayovci.

Negatívny vplyv na vývoj Martina mali aj protihabsburské šľachtické povstania, počas ktorých bol Martin v roku 1666 vypálený. Spory s Révayovcami pretrvávali až do 18. storočia. Práve v tomto období sa však Sklabinský hrad stal ako župné sídlo neobývateľným, a tak bolo sídlo župy premiestnené do Martina, kde bol v roku 1746 postavený stoličný dom (dnešná budova Turčianskej galérie).
Význam Martina v oblasti kultúry a národného života začal narastať až v 19. Od roku 1839 sa v Martine hrávali ochotnícke divadelné predstavenia. Počas rokov 1848 – 1849 sa ľudové vrstvy Martina a jeho okolia aktívne zapojili do revolučných udalostí.
Martin sa stal centrom slovenského národného života v druhej polovici 19. storočia. 6. a 7. júna 1861 sa tu pred evanjelickým kostolom konalo valné zhromaždenie slovenského národa - Memorandum slovenského národa.

Memorandum obsahovalo požiadavky zhrnuté do 8 bodov, kde sa žiadalo, aby sa Slovensko vyčlenilo z Uhorska (Okolie), malo vlastný snem, vládu, aby sa na slovenských školách hovorilo po slovensky. Priamym výsledkom memorandového zhromaždenia bolo založenie Matice slovenskej a jej stanov a troch slovenských gymnázií v Martine, Revúcej a Kláštore pod Znievom. Matica slovenská vznikla v roku 1863.
Za predsedu Matice slovenskej bol zvolený biskup Štefan Moyses, za podpredsedu evanjelik Karol Kuzmány. Matica slovenská združovala slovenských kultúrnych, osvetových a vedeckých pracovníkov, podporovala rozvoj slovenskej literatúry, umenia, vedy, múzejníctva, bibliografie, organizovala osvetovú činnosť a nadväzovala styky s inými kultúrnymi inštitúciami slovanských národov. V roku 1875 uhorská vláda iniciovala zatvorenie Matice slovenskej aj martinského gymnázia. Po zatvorení v nej mali sídlo viaceré Uhorské inštitúcie. Maticu obnovili až po rozpade Uhorska v roku 1919. Matica slovenská združovala a združuje všetkých slovákov doma i v zahraničí.
Matica slovenská podporovala aj vznik spolku slovenských žien Živena (1869), Slovenského spevokolu (1872), Muzeálnej slovenskej spoločnosti (1893).

Prvá budova
MATICE SLOVENSKEJ
národná kultúrna pamiatka
Postavená v rokoch 1864-1865.
pôsobením slovenského spevokolu
a od roku 1870 miesto prvej národnej
expozície. Po násilnom zrušení
Matice slovenskej v roku
1875 Zatvorená. V rokoch
1900-1905 sídlo
viacerých štátnych úradov.
Po rekonštrukcii od roku
1983 stála expozícia
SLOVENSKĚHO NÁRODNÉHO
LITERÁRNEHO MÚZEA

Ďalšími dôležitými martinskými inštitúciami kultúrneho a praktického zamerania boli Kníhkupectvo Jozefa Gašparíka, Kníhtlačiarsky účastinársky spolok, Kníhkupecko-nakladateľský spolok, Tatra banka, nábytkáreň, celulózka, pivovar, tlačiareň a iné. Dnes Matica slovenská sídli v troch budovách v Martine. Nachádzajú sa v nej knižné publikácie, rukopisy, životopisy, pamätné predmety, redakcia Slovenských národných novín, Slovenská národná knižnica, a iné veci spojené s históriou slovenského národa od vzniku Nitrianskeho kniežactva až po súčasnosť.
V histórii slovenského národa zohral Martin významnú úlohu aj v 20. storočí pri vzniku 1. ČSR. 30. októbra 1918 bola v budove Tatra banky ustanovená Slovenská národná rada, ktorá prijala Martinskú deklaráciu.

Slováci v tejto deklarácii vyjadrili svoj súhlas s vytvorením spoločného štátu Čechov a Slovákov nezávisle od udalostí prebiehajúcich v Prahe. Martinská deklarácia vyhlásila Slovenskú národnú radu za jediného právoplatného zástupcu Slovákov. Mala charakter štátoprávneho dokumentu, ktorý rušil vzťah slovenského národa s Uhorskom a zároveň ustanovil nový vzťah s národom českým.
Martin je sídlom Slovenského národného múzea a Národnej knižnice. Martinský cintorín vyhlásili za Národný cintorín, na ktorom našli miesto posledného odpočinku mnohé osobnosti spoločenského a kultúrneho života. Dnes je Martin Centrum národnej kultúry Slovákov. Mnohým sa zdá, že len vďaka svojej minulosti. Mesto však má slovenskému národu stále čo ponúknuť napríklad: Scénická žatva, Slovesná jar, Bienále knižného umenia a iné. Návšteva Martina je prechádzka históriou slovenského národa.
Významné roky v histórií Martina:
1270 - okolo tohto roka boli v Martine položené základy dnešného rímsko-katolíckeho farského Kostola sv. Martina
1284 - po prvý raz sa spomína Martin ako "villa Sancti Martini"
1340 - 2. októbra udelil Karol Róbert Martinu mestské tzv. krupinské právo
1433 - Martin vypálili husiti
1489 - mestu bolo udelené jarmočné a trhové právo
1534 - Martin získali Révayovci a mesto sa stalo sídlom Turčianskej župy
1557 - po prvý raz sa spomína v Martine latinská škola
1784 - založenie tolerančného kostola
1843 – po útoku Husitov vyhorel takmer celý Martin
1848 - Martin sa výrazne zapojil do revolučného hnutia v r. 1848-49
1859 - založenie Slovenskej knižnice v Martine

1861 - 6. a 7. júna zhromaždenie v Martine prijalo Memorandum národa slovenského
1863 - 4. augusta bolo v Martine prvé valné zhromaždenie Matice slovenskej a založená Matica slovenská
1867 - otvorenie Martinského patronátneho ev. a v. gymnázia
1868 - v Martine začal pôsobiť prvý slovenský peňažný ústav - sporiteľňa
1869 - zakladajúce Valné zhromaždenie Kníhtlačiarenského účastinárskeho spolku, dnes Tlačiareň Neografia
1869 - vznik Živeny - spolku slovenských žien
1873 - bola založená prvá slovenská hasičská jednota
1875 - maďarská vláda zatvorila Maticu slovenskú a slovenské gymnázium
1878 - otvorenie nemocnice v Martine, dnes Martinská fakultná nemocnica
1881 - vyhoreli asi tri štvrtiny Martina
1884 - vznikla v Martine Tatra banka
1885 - otvorenie Obchodnej školy v Martine
1886 - bol založený Kníhkupecko-nakladateľský spolok
1888 - bola v Martine založená továreň na nábytok z ohýbaného dreva, dnes Tatra nábytok
1890 - 12. augusta bolo zriadené Múzeum a Bibliotéka Národného domu, dnes divadlo SNP
1893 - bola v Martine založená Muzeálna slovenská spoločnosť

1893 - založenie pivovaru v Martine
1902 - vznik Celulózky
1908 - 7. augusta otvorili v Martine prvú budovu Slovenského národného múzea, dnes Turčianske múzeum A. Kmeťa.
1910 - bolo v Martine založené svojpomocné družstvo Lipa
1918 - 30. októbra zišli sa v Martine zástupcovia Slovákov a prijali Deklaráciu slovenského národa, ktorou boli utvorené právne predpoklady spolužitia Slovákov a Čechov v jednom štáte
1919 - obnovenie činnosti Matice slovenskej
1922 - bolo v Martine založené Ústredie slovenských ochotníckych divadiel, ktoré organizovalo každoročne celoslovenské divadelné preteky a režisérske kurzy
1922 - v Martine vznikla Zemská hasičská jednota na Slovensku
1926 - otvorenie druhej budovy Matice slovenskej
1929 - položenie základného kameňa druhej budovy Slovenského národného múzea v Martine
1942 - vznikla tlačiareň Matice slovenskej
1943 - začal v budove Matice slovenskej vysielať Slovenský rozhlas
1944 - 22. januára začalo v Martine činnosť Komorné divadlo, počas SNP Frontové divadlo, dnes Divadlo SNP
1944 -rozvinulo sa v Martine rozsiahle partizánske hnutie, mesto sa zapojilo do protifašistického odboja
1945 - 11. apríla bol Martin oslobodený

1945 - národná rada Slovenska odporučila zboru povereníkov vyhlásiť mesto Martin za hlavné mesto Slovenska - títo to však zamietli!
1950 - obec Tomčany sa spojila s Martinom
1953 - zriadenie Vydavateľstva Osveta
1963 - 3. augusta v rámci osláv 100. výročia založenia Matice slovenskej položili základný kameň tretej budovy Matice slovenskej
1964 - založené okresné vlastivedné múzeum - Turčianske múzeum A. Kmeťa
1965 - začalo sa budovať celoslovenské múzeum v prírode - Múzeum slovenskej dediny v Jahodníckych hájoch pri Martine
1971 - Martin sa zlúčil s Vrútkami, Priekopou, Záturčím do jedného mestského celku
1975 - 31. augusta bola otvorená tretia budova Matice slovenskej na Hostihore
1984 - Martin oslávil 700. výročie prvej písomnej zmienky o meste
1985 - prvý ročník Turčianskych slávností folklóru
1987 - otvorená Turčianska galéria v bývalom župnom dome z roku 1750
1990 - Vrútky sa odčlenili od Martina ako samostatné mesto
1994 - Národná rada Slovenskej republiky ustanovila zákonom číslo č. 241/1994 mesto Martin za centrum národnej kultúry Slovákov.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk