Východná Ázia

Vychodná Ázia

Východná Ázia zaberá obrovské územie-takmer 8 mil.km, na ktorom sa striedajú 3 000-7 000 m n. m. vysoké pásmové pohoria (Altaj,Ťanšan,Kunlun) s púštnymi a polopúštnymi plošinami a panvami -Džungárska panva, Tarimská panva, Cchadjamská panva, Tibetská náhorská plošina. Z veľkej časti je to bezodtokové územie, na ktorom prevláda stepné a púštne podnebie mierneho pásma. Východná Ázia sa rozperstiera východne od línie tvorenej horskými chrbtami pohorí Veľký Chingan a Severočínske vrchy. Tvorí ju časť Ázijskeho kontinentu spolu s ostrovmi-Japonské os., Taiwan, Hainan a i.-o celkovej rozlohe 3,5 mil km s prevažujúcim subtropickým a savanovým podnebím a s hustou riečnou sieťou.

Povrch tvoria -nižšie pohoria -Mandžuska, Juhočínske vrchy, pohoria Kórejskeho polostrova a Japonských ostrovov
-plošiny -Junnanská, Kuejčonská a rozsiahle nížiny - Veľká Čínska nížina.

Mongolsko (republika)

Hlavné mesto-Ulanbátar/Ulaanbaatar 649 800 obyv
Administratívne usporiadanie-18 provincií
Rozloha-1 566 500 km
Počet obyvateľov- 2 600 000
Hustota zaľudnenia 1,7 obyv./km
Iné významnejšie sídla-Darhan(67 000ob.), Erdenet (58 200 ob.), Čojbasan (41 000 ob.)
Najvyšší bod- Hujtun 4 374 m
Najvýznamnejšie rieky-Selenga, Herlen, Orhon
Úradný jazyk-mongolčina
Mena-tugrik
Rasové a národnostné zloženie-Mongoli 86%, Kazachovia 5%, iní 9%
Náboženstvo-budhizmus-lámaizmus 90% iné 10%-islam, šamanizmus
Urbanizácia -62%
Dojčenská úmrtnosť - 150%
Analfabeti-20%
Podiel na tvorbe HNP-poľnohospodárstvo 31%, priemysel 36%, služby 33%
-nachádza sa vo vnútrozemí Ázie
Povrch: na severe zasahujú výbežky Saján Jabloňového chrbtana, juhozápadne sa tiahnu Mongolský Altaj, Gobijský Altaj, juh a juhovýchod vypĺňa Gobi-väčšinu krajiny utvárajú suché bezodtokové plošiny so slanými jazerami, ktoré väčšinou ležia v nadmorských výškach nad 1000 m. Z nich sa ako ostrovy dvíhajú pohoria Changaj a Hentijn územie má polopúštny ráz, kde zníženiny striedajú pohoria. Vzhľadom na nadmorskú výšku a kontinentalitu má málo zrážok, horúcejšie letá a chladnejšie zimy

Čína/Čínska ľudová republika

štátne zriadenie-republika
Hlavné mesto-Peking/Beijing -6 840 000 obyv. s aglomeráciou 11 250 000 obyv.
Rozloha 9 572 395 km
iné vyznamnejšie mestá-Čunking, Šanghaj, Chengdu, Tiencin/Tianjin
Počet obyv.- 1 273 600 000
Hustota zaľudnenia- 133 ob/km
Najvyšší bod-Mount Everest/Sagarmatha, 8 848 m
Najvýznamnejšie rieky-Žltá rieka Jang-c´tiang, Amur, Brahmaputra
Úradný jazyk-čínština, v autonómnych oblastiach aj miestne jazyky
Mena-juan
Rasové a národnostné zloženie-Číňania 92%, Čuangovia 1,5%, Madžuovia 0,5%, Chuejovia 1%, Miaovia 0,5%, Ujgurovia 0,5%, Tibeťania 0,5% iní 3,5% cca 60 národností
Náboženstvo-bez vierovyznania 69%, konfucionizmus 15%, budhizmus 9%, taoizmus 3%, islam-suniti 2%, kresťanstvo 1%, iné 1%
Analfabeti-18,5%
Dojčenská úmrtnosť 47%
Podiel na HNP - poľnohospodárstvo 20%, priemysel 49%, služby 31%
HDP na 1obyv. 860 USD
-rozlohou je 3. najväčší štát sveta a žije v nej 1/5 populácie sveta.

Je to nezávisla socialistická republika s centrálnym plánovaním.
Povrch-môžeme vyčleniť 4 fyzicko-geografické celky:
1.Tibetská náhorná plošina obklopená horskými systémami Himalájí, Karakoramu a Tchien-šanu s kontinentálnym vysokohorským podnebím
2.sústava horských panví a plošín na Z a S so suchým aridným podnebím, v kt. prevládajú púšte a polopúšte so slanomilným rastlinstvom
3.nížinne a husto osídlené oblasti pri dolných tokoch veľkých riek s monzúnovým podnebím
4.stredohory a vysočiny medzi Tibetom a juhovýchodným pobrežím s prechodným pobrežím

Lesy pokrývajú iba 13% územia, rozsiahle lesné porasty sú zachované v Madžusku a na JV svahoch Tibetskej plošiny.
Priemysel-je najdôležitejšie odvetvie. Ťažobný priemysel využíva obrovské nerastné bohatstvo-uhlie, ropa, železná ruda. Hutnícky priemysel je dobre rozvinuty. Vzrastá význam elektroniky a atómového priemyslu. Chemický priemysel-petrochémia, výroba umelých hnojív. Ľahký priemysel-potravinársky,textilný, poľnohospodárstvo-zamestnáva 70%obyv.

Hlavná plodina-ryža 1.miesto na svete, pšenica, kukurica, proso, podzemnica olejná, sezam, čaj. Svetové prvenstvo má v produkcii bavlny a tabaku. Živočíšna výroba-chov ošípaných (40%svetovej produkcie), hydiny (kačice), významný rybolov a chov priadky morušovej.

Doprava-prvoradý význam v osobnej i nákladnej doprave majú železnice-spájajú všteky provincie, ale sú málo výkonné.
automobilová doprava-málo rozvinutá-600 obyv. na 1 auto v osobnej doprave prevládajú bicykle
najvýznamnejší prístav je Šanghaj.
Japonsko

-je ostrovná krajina a nachádza sa približne na 3900 ostrovoch, z ktorých najväčšie sú Honšú, Kjúšú, Šikoku a Hokkaidó (tvoria 98% celkovej rozlohy územia).
-je konštitučná monarchia-cisárstvo.
počet obyvateľov-126 500 000 asi 45% Japoncov žije v 3-och konurbáciách- Tokio-Jokohama, Nagoja a Ósaka-Kóbe-Kjoto, ktoré spolu tvoria megapolis Tokaido
hustota zaľudnenia-335 obyv./km
Hlavným mestom Japonska je Tokio. Spolu so susednými mestami Kawasaki a Jokohama tvorí rozsiahlu aglomeráciu, v ktorej žije takmer 30 miliónov obyvateľov.
iné významné sídla-Yokohama, Nagoya, Osaka, Sapporo, Kawasaki, Kobe
najvyšší bod-Fudžisan 3776m
Mena-jen
rasové a národnostné zloženie- Japonci-99%, Kórejčania 1%
náboženstvo- šintoizmus 40%, budhizmus 38%, kresťanstvo 4%, iní 18%

Väčšina Japoncov vyznáva niekoľko náboženstiev naraz, najčastejšie budhizmus a šintoizmus
urbanizácia 77,6%
priemerná dĺžka života-muži 71 rokov, ženy 76 rokov
analfabeti 1%
podiel na tvorbe HNP:poľnohospodárstvo 2%, priemysel 36%, služby 62%

Povrch - Japonsko tvorí spolu so štyrmi hlavnými ostrovmi asi 6 900 ostrovov s celkovou rozlohou 377 435 km².
* Honšú 230 822 km²
* Kjúšú 83 511 km²
* Šikoku 42 030 km²
* Hokkaidó 18 782 km²

Hlavné súostrovie, ktoré tvoria ostrovy (zo severu) Hokkaidou, Honshuu, Shikoku a Kyushuu, je dlhé cez 2 000 km (spolu s Okinawou a priliehajúcimi ostrovmi je dĺžka sever - juh až 3 700 km) a rozkladá sa medzi 25° a 45° severnej zemepisnej šírky. Pobrežie je členité, dlhé 29 740 km. Najväčší ostrov je Honshuu, ktorý tvorí 65% rozlohy Japonska. Medzi ďalšie ostrovy a súostrovia patria Ryuukyuu, Amakusa, Gotou, Koshiki, Tsushima, Oki, Sado, Okushiri, Rishiri, Izushichitou a ďalšie.

Oblasť sa vyznačuje veľmi silnou seizmickou aktivitou. Objavuje sa tu v priemere 1000 zemetrasení ročne, väčšina je ale taká slabá, že ju zaznamenajú iba prístroje. Takisto silná je aj sopečná činnosť, asi 40 sopiek v Japonsku je dodnes činných. Medzi vyhasnuté patrí napr. aj Fujisan (3776 m), ktorá naposledy soptila v roku 1707. So sopečnou činnosťou je spojený aj hojný výskyt horúcich prameňov. Viac ako 80% povrchu tvoria hory. V Japonsku je 580 vrchov vyšších ako 2 000 m, z toho 7 presahuje výšku 3 000 m (Fujisan 3 776 m, Kitadake 3 192 m, Hotakadake 3 190 m, Arigatake 3 180 m, Ontake 3 063 m, Norikuradake 3 026 m a Tateyama 3 015 m). Ústredným pohorím sú tzv. Japonské Alpy skladajúce sa z troch pásiem: sev. Hida (najvyšší vrchol Hotakadake 3 190m), stredného Kiso (najvyšší vrchol Komagatake 2 956m) a južného Akaishi (najvyšší vrchol Shirane 3 192m). Väčšina Japonských nížin sa rozkladá na Tichomorskej strane ostrova. Najväčšia nížina Kantou sa rozprestiera v okolí Tokia.

Podnebie
Klimatické podmienky sú v Japosku veľmi rôznorodé, čo je spôsobené hornatosťou a pretiahnutým tvarom hlavného súostrovia. Japonsko takisto leží pomerne blízko k ázijskej pevnine, preto padá na strane privrátenej k pevnine veľa snehu (tejto časti sahovorí rub Japonska - ura Nihon) a na strane privrátenej k pacifiku padá sneh len zriedka a ak, tak sa dlho neudrží (líc Japonska - omote Nihon). Na klimatické podmienky majú vplyv aj morské prúdy. Teploty v zime sa pohybujú medzi -9°C až +16°C, a v lete od +20°C do +28°C. Obdobie dažďov trvá od polovice júna do prvej júlovej dekády, potom prichádza vlhké a veľmi horúce leto. Tajfúny prichádzajú najčastejšie koncom augusta a v priebehu septembra. Zima je chladná a vlhká, končí rozkvitnutím sliviek koncom februára až počiatkom marca, podľa zemepisnej polohy. Takisto sa líši aj rozkvitanie sakúr, ktoré kvitnú na juhu už v druhej polovici februára, zatiaľ čo na Hokkaidou na začiatku mája. Priemerné množstvo zrážok za rok v okolí Tokia je 1 405mm, najdaždivejší je máj so 185mm a najsuchší je január iba so 45mm zrážok.

Vodstvo

Moria obklopujúce Japonsko:
* sever - Ochotské more
* východ a juh - Tichý oceán
* juhozápad - Východočínske more
* západ - Japonské more
* medzi Kuushuu, Shikoku a Honshuu - Vnútorné more

Niektoré dôležité prielivy:
* medzi Hokkaidou a Honshuu - prieliv Tsugaru
* medzi Shikoku a Kyuushuu - kanál Bungo
* medzi Hokkaidou a Kurilskými ostrovmi - prieliv Nem Uro
* medzi Honshuu a Kyuushuu - prieliv Shimunoseki

Japonské rieky sú pomerne krátke a veľká väčšina nie je splavná. Najdlhšia rieka je Shinanogawa (369km), ktorá tečie z pohoria Hida až k Niigate a vlieva sa do Japonského mora. Ostatné významné rieky sa vlievajú do Tichého oceánu (Kisogawa 232km, Tonegawa 322km).

Jazerá majú hlavne horský charakter, najväčším jazerom je Biwa pri Kyote s rozlohou 674km², najhlbšie je Tanazawa východne od mesta Akita (423m). Z turistického hľadiska je známych 5 jazierok (Yamanaka, Sai, Souji, Motesu, Kawaguchi) na úpätí hory Fuji.

Rastlinstvo a živočíšstvo

V Japonsku rastie viac ako 4500 druhov rastlín, z toho je asi 1000 druhov endemitických. Horské oblasti sú pokryté lesmi a to ihličnatými lesmi mierneho pásma na severe, listnatými opadavými lesmi (buk, dub, javor, jaseň, orechovník spolu s prímesou ihličnatých stromov kryptomérie, cypriška… ale aj stále zelených drevín ako magnólia či bambus) a subtropickými vždyzelenými lesmi na juhu (vždyzelené duby, kafrovníky, magnólie, smreky, borovice, kryptomérie, tisy a.i.). Husté porasty tvoria bambusy, kamélie a magnólie. Pre oblasť vnútorného mora sú typické borovice. Z kultúrnych plodín má najväčší význam čajovník a ryža.

Japonské zvieratá vykazujú isté vzťahy k ich indickým, sibírskym a americkým formám. Za zmienku stoja niektoré zvláštnosti Japonskej fauny, ako napr. opice v blastiach kde padá sneh (Aomori - 40°SŠ). K endemitom patria napr. japonský jelenček a bažant.
Nerastné bohatstvo

Japonsko je na nerastné suroviny pomerne chudobné. Má relatívne veľký počet nerastných ložísk, tie sú však malé a preto v nich nie je ťažba ekonomicky výhodná. Najbohatšie ložiská sú na meď a uhlie na Kyuushuu a Hokkaidou. Hospodársky významné sú ložiská karbonátov (cementov), fosfátov, kaolínu a síry. Väčšina kovových, nekovových rúd a ďaľších surovín sa importuje(Austrália-železná ruda 100%, farebné a vzácne kovy, urán, uhlie 94%, bauxit100%, fosfáty, Perzský záliv-ropa 82% a zemný plyn 94% Malajzia-cín 98%).

Priemysel

-sa orientuje na náročné a perspektívne odvetvia-mikroelektronika, biotechnológie, spotrebná elektronika-počítače, fotoaparáty, telekomunikačná a audiovizuálna technika, optikadopravné strojárstvo--výroba lodí, automobilový, hutnícky priemysel-spracovanie ocele, chemický priemysel-petrochémia, rozvinutý je i textilný priemysel a potravinársky(spracovanie rýb)

Poľnohospodárstvo

-orná pôda zaberá asi 11% územia-v hornatých územiach sa vyskytujú typické terasové políčka-hlavná plodina je ryža, čajovník, sója, ďalej sa pestuje zelenina, obilniny, zemiaky, kukurica, živočíšna výroba vzhľadom na nedostatok krmovín má druhoradý význam, okrem chovu hydiny-rybolov je objemom najväčší na svete-v pobrežných vodách sa chovajú perlorodky

Taiwan (Čína pokladá Tiwan za svoju provinciu)

štátne zriadenie-republika
rozloha -36 006 km
počet obyvateľov-21 683 000
hlavné mesto - Tchaj-pej/Taipei 2 969 100 obyv.
najvyšší bod- Yu Sham 3 997 m
úradný jazyk-čínština
mena-novy taiwanský dolár
rasové a národnostné zloženie-Taiwančania -84%, pevninský Číňania 14%, iní 2%-cca 20 národnostných skupín
náboženstvo-taoizmus 59%, budhizmus 37%, protestantské 2%, katolícke 2%
urbanizácia 74,7%
podiel na tvorbe HNP - poľnohospodárstvo 60%, priemysel 25%, služby 15%

-ostrovný štát vo Východočinskom mori-patria k nemu ešte ostrovy Chimen, Matsu a súostrovie Pengpchu-od činskych brehov je vzdialený 150-200 km-Taiwanské pohorie pokrýva väčšinu ostrova-západné pobrežie lemuje široká pobrežná nížina na nerastné suroviny je chudobný, má menšie zásoby medenej rudy, síry a azbestu. Zameriava sa na produkciu textilu, elektrotechniky a spotrebnej elektroniky, šijacích strojov

Kórejská republika

Štátne zriadenie: republika
Poloha:Rozprestiera sa na juhu Kórejského poloostrova medzi Žltým a Japonským morom. Na severe susedí s KĽDR.
Rozloha 99 313km2
Povrch:Západné a južné pobrežie má členité, lemuje ho aj niekoľko tisíc malých ostrov. Poloostrov sa zvažuje z východu na západ. Na východe a stredom územia sa v severo-južnom smere tiahnu pohoria Diamantové vrchy(1549m) a Sobek(1915m). Obidve pohoria oddeľuje dolina rieky Naktong-gang. Najvyšší vrch sa týči na najrozľahlejšom ostrove Čedžu-do/Cheju(1823km štvorcových). Pri pobreží Žltého mora sa tiahnu roviny a pahorkatiny.
Najvyšší bod:Halla San 1950m.
Podnebie:Štyri ročné obdobia; zimy sú suché a veľmi studené, letá horúce a vlhké.
Vodstvo:Najvýznamnejšie rieky: Naktong-gang, Hang-gang.
Obyvateľstvo:Počet obyvateľov: 46 500 000;
hustota zaľudnenia: 468 obyv./km2;
úradný jazyk: kórejčina;
mena: won (1 won = 100 chonov);
rasové a národnostné zloženie: Kórejci 99%, iní 1%.
Náboženstvo: konfucianizmus 23%, budhizmus 36%, protestantské 23%, rímskokatolícke 5%, šamanstvo 7%, tonhak 3%, iné 3%.
Priemerná dĺžka života: muži 61 rokov, ženy 64 rokov.
Dojčenská úmrtnosť: 6‰.
Analfabeti: 2%.
Nezamestnanosť: 7,3%.
HDP na 1 obyv. = 10 550 USD.
Urbanizácia 83%
Sídla:Hlavné mesto Soul (776 000 obyv.); iné významnejšie sídla: Pusan (3 789 000 obyv.), Taegu (2 229 000 obyv.), Inch ´ǒn (1 818 000 obyv.).
Hospodárstvo:Štát je na nerastné suroviny chudobný (málo uhlia, rúd farebných kovov). Tretinu elektrickej energie dodávajú jadrové elektrárne. Vedúcimi na vývoz orientovanými priemyselnými odvetviami sú elektronika, elektrotechnika, výroba lodí, áut- ich vývoz na zahraničné trhy sa značne rozšíril. Medzi prvých desať najväčších priemyselných podnikov patria traja výrobcovia automobilov, a to Daewoo, Hyunday a Kia. Najväčším juhokórejským podnikom je elektroniku vyrábajúci Samsung. K spracovateľskému priemyslu sa viaže aj moderná príprava vstupných surovín (hutníctvo). V subtropickom podnebí sú významnejšie dopestované plodiny ryža, bavlník, sója, zemiaky a tabak. Vo výžive obyvateľstva má dôležitú úlohu rybolov. Krajina musí značnú časť potravín dovážať.

Politika
Nastáva postupné uvoľňovanie politického napätia medzi obidvoma kórejskými štátmi.

Kórejská ľudovodemokratická republika

rozloha-122 762 km
počet obyvateľov-22 700 000
hustota zaľudnenia- 193 obyv./km
hlavné mesto-Pchjongjang 2 741 300
najvyšší bod-Pektu-san 2 744 m
najvýznamnejšie rieky-Yalu Jilang ,Taedong-gang,Tuman-gangúradný jazyk - kórejčina
mena-won
rasové a národnostné zloženie-Kórejčania 99%, Číňania 1%
náboženstvo:ateisti 68%, konfucionizmus 10%, budhizmus 14%, šamanizmus 5%, kresťanstvo 3%
urbanizácia -61,3%
priemerná dĺžka života- muži 66 rokov, ženy 72 rokov
dojčenská úmrtnosť 30%
Oanalfabeti 5%
podiel na tvorbe HNP -poľnohospodárstvo 28%, priemysel 32%, iné 40%, HDP na 1 obyv.- 950 USD-nachádza sa na severe Kórejského poloostrvova medzi Japonským a Žltým morom.-na severe sa tiahnu pohoria-Kórejske vrchy spestrené sopkami a plošinami-týči sa tam aj najvyšší vrch krajiny, kužeľ vyhasnutej sopky Pektu-san, pobrežie Japonského mora lemujú Diamantové vrchy
nerastné suroviny -uhlie, grafit, železná ruda, rudy farebných kovov-na sebestačnosť zamerané hospodárstvo má vedúce odvetvia :výrobu strojov, zbraní a chemikálií-poľnohospodárstvo je úplne znárodnené, pestuje sa ryža, kukurica, zemiaky, proso, sója, zelenina, bavlník ,tabak