V Hámri pokračovala výroba medeného plechu, kotlov a nádob, do popredia sa však dostávalo lesné hospodárstvo a ťažba dreva. V Banskej Bystrici si dlhé storočia udržiavalo vysokú úroveň cirkevné školstvo, kultúra i osveta. V roku 1776 sa mesto stalo sídlom rímsko - katolíckeho biskupstva a koncom 18. storočia aj sídlom župy. V roku 1785 tu založili Slovenskú učenú spoločnosť a súčastne v meste začala vychádzať aj prvá slovenská literárna revue. V 19. storočí sa mesto zapojilo do slovenského národného života. Počas účinkovania katolíckeho biskupa Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej, sa z banskobystrického gymnázia šírilo vzdelávanie v slovenskom jazyku. Na evanjelickej fare pôsobil spisovateľ K. Kuzmány, prvý podpredseda Matice slovenskej. Nasledovala maďarská odplata.
K ďalšiemu postupnému rozmachu mesta došlo až po vzniku Československa. Strategická poloha a vhodné zázemie predurčili mesto v období Slovenského štátu k úlohe centra protifašistického odboja a národnooslobovacieho hnutia. Po prevrate na vojenskom veliteľstve 29. augusta 1944 sa o deň neskôr ozval z Banskej Bystrice rozhlasový Slobodný slovenský vysielač. Mesto sa stalo na 60 dní vojenským, politickým i hospodárskym strediskom slobodného územia. Druhá svetová vojna sa v Banskej Bystrici skončila 25. marca 1945, keď do mesta vstúpili rumunské a sovietske vojská.
Po vojne sa mesto ako sídlo kraja značne rozrástlo, počet obyvateľov vzrástol šesťnásobne a Banská Bystrica sa stala administratívnym, kultúrnym, školským i spoločenským centrom stredoslovenského regiónu. Na začiatku deväťdesiatych rokov žilo v meste viac ako 85 000 obyvateľov s nízkym vekovým priemerom necelých 32 rokov. Hospodárska základňa sa už tradične orientuje na drevospravujúci a textilný priemysel. Dôležité miesto v hospodárstve mesta má aj stavebníctvo. Donedávna významný elektrotechnický priemysel a elektronika prechádzajú zložitou transformáciou. Nemalý význam v hospodárstve mesta má aj výroba spotrebného tovaru, lesníctvo a poľnohospodárstvo, obchod doprava a spoje. Mimoriadne perspektívnym odvetvím sa javí bankovníctvo a finančníctvo, stále dynamickejšie sa rozvíja cestovný ruch. Čoraz významnejší vplyv na život v meste má tvorba a ochrana životného prostredia. V posledných rokoch došlo k viacerým pozitívnym zmenám, ožíva krásna horská rieka Hron, ktorá láka rybárov i vodných turistov.
Mesto sa zapojilo aj do iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Zdravé mesto. Banská Bystrica je sídlom Univerzity Mateja Bela. Mesto je sídlom viacerých stredných škôl a učilíšť.