Banská Bystrica s rozlohou 407 hektárov leží na oboch brehoch rieky Hron v nadmorskej výške 342 - 362 metrov, na rozhraní troch rozsiahlych pohorí stredného Slovenska: Nízkych Tatier, Veľkej Fatry a Slovenského Rudohoria. Mesto má mierne kontinentálne podnebie s ročným teplotným priemerom 8 stupňov Celzia a priemerom zrážok 853 mm.
Banská Bystrica leží na dôležitej križovatke pohronskej cesty s trasami na sever: do Turca a Liptova. Osídlenie lokality siaha nepretržite až do praveku. Už starí Slovania z osady Bystrica sa popri poľovníctve a rybárstve živili ryžovaním zlata a ťažbou rúd v povrchových jamách. Rozvoj osady narušil tatársky vpád roku 1241. Uhorský kráľ Belo IV. povýšil osadu na mesto roku 1255 a udelil Banskej Bystrici rozsiahle výsady, aby prilákal nemeckých prisťahovalcov, ktorí potom spolu s pôvodnými obyvateľmi rozvíjali ťažbu drahých kovov, najmä medi. Výsady však podporovali aj obchod a remeslá. Prosperujúci banícky ťažiari už v polovici 13. storočia postavili na miernej vyvýšenine terajšieho Námestia Štefana Moysesa románsky Kostol Nanebovzatie Panny Márie. Postupne vytvorili okolo kostola mestský hrad s gotickým domom kráľa Mateja, Kostol sv. Kríža, radnicou a vežou so vstupným Barbakanom. Hrad opevnili v rokoch 1480 - 1510. Pod mestským erbom so osemkrát deleným striebornočerveným štítom s konca 13. storočia vyrastali na dnešnom Námestí SNP prepychové domy banských ťažiarov.
Banskobystrická meď sa leskla v mnohých významných mestách celej Európy. Od roku 1475 je história Banskej Bystrice úzko spätá s rodinou Thurzovcov. Krakovský mešťan a banský podnikateľ Ján Thurzo si prenajali takmer všetky bane na meď a o 20 rokov neskôr vznikla Thurzovsko - fuggerovská ťažiarska spološnosť. V Thurzovom dome na Námestí SNP č. 4 dnes sídli Stredoslovenské múzeum. Turecké nebezpečenstvo v 16. storočí urýchlilo opevnenie mesta kamennými hradbami s baštami a vstupnými bránami, do dnešných dní sa z nich zachovalo veľmi málo. Najzachovalejšou pamiatkou je Mäsiarska bašta v areáli Múzea SNP. Počas stavovských povstaní v 17. storočí postihli mesto rabovačky, požiare, epidémie i národnostné trenice. V roku 1620 zvolili v Banskej Bystrici v dome na Dolnej ulici č. 6 za uhorského kráľa Gabriela Bethlena, v budove je dnes Štátna galéria.
18. storočie prinieslo istú úľavu i hospodársky rozmach. Banskobystrická súkenka z roku 1725 patrí k začiatkom manufaktúr na Slovensku.

V Hámri pokračovala výroba medeného plechu, kotlov a nádob, do popredia sa však dostávalo lesné hospodárstvo a ťažba dreva. V Banskej Bystrici si dlhé storočia udržiavalo vysokú úroveň cirkevné školstvo, kultúra i osveta. V roku 1776 sa mesto stalo sídlom rímsko - katolíckeho biskupstva a koncom 18. storočia aj sídlom župy. V roku 1785 tu založili Slovenskú učenú spoločnosť a súčastne v meste začala vychádzať aj prvá slovenská literárna revue. V 19. storočí sa mesto zapojilo do slovenského národného života. Počas účinkovania katolíckeho biskupa Š. Moysesa, prvého predsedu Matice slovenskej, sa z banskobystrického gymnázia šírilo vzdelávanie v slovenskom jazyku. Na evanjelickej fare pôsobil spisovateľ K. Kuzmány, prvý podpredseda Matice slovenskej. Nasledovala maďarská odplata.
K ďalšiemu postupnému rozmachu mesta došlo až po vzniku Československa. Strategická poloha a vhodné zázemie predurčili mesto v období Slovenského štátu k úlohe centra protifašistického odboja a národnooslobovacieho hnutia. Po prevrate na vojenskom veliteľstve 29. augusta 1944 sa o deň neskôr ozval z Banskej Bystrice rozhlasový Slobodný slovenský vysielač. Mesto sa stalo na 60 dní vojenským, politickým i hospodárskym strediskom slobodného územia. Druhá svetová vojna sa v Banskej Bystrici skončila 25. marca 1945, keď do mesta vstúpili rumunské a sovietske vojská.
Po vojne sa mesto ako sídlo kraja značne rozrástlo, počet obyvateľov vzrástol šesťnásobne a Banská Bystrica sa stala administratívnym, kultúrnym, školským i spoločenským centrom stredoslovenského regiónu. Na začiatku deväťdesiatych rokov žilo v meste viac ako 85 000 obyvateľov s nízkym vekovým priemerom necelých 32 rokov. Hospodárska základňa sa už tradične orientuje na drevospravujúci a textilný priemysel. Dôležité miesto v hospodárstve mesta má aj stavebníctvo. Donedávna významný elektrotechnický priemysel a elektronika prechádzajú zložitou transformáciou. Nemalý význam v hospodárstve mesta má aj výroba spotrebného tovaru, lesníctvo a poľnohospodárstvo, obchod doprava a spoje. Mimoriadne perspektívnym odvetvím sa javí bankovníctvo a finančníctvo, stále dynamickejšie sa rozvíja cestovný ruch. Čoraz významnejší vplyv na život v meste má tvorba a ochrana životného prostredia. V posledných rokoch došlo k viacerým pozitívnym zmenám, ožíva krásna horská rieka Hron, ktorá láka rybárov i vodných turistov.
Mesto sa zapojilo aj do iniciatívy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Zdravé mesto. Banská Bystrica je sídlom Univerzity Mateja Bela. Mesto je sídlom viacerých stredných škôl a učilíšť.

Zdravotníctvu dominuje jedna z najväčších a najmodernejších nemocníc na Slovensku - Nemocnica F. D. Roosevetla.
Návštevníkov Banskej Bystrice zaujme aj čulý kultúrny a spoločenský život. Do operného hľadiska pozýva domácich i hostí Štátna opera,. deti i dospelých poteší profesionálne bábkové Divadlo na rázcestí. V meste sú tri moderné kiná, Park kultúry a oddychu i Dom kultúry ponúkajú pestrú paletu podujatí. Tradičné sú najmä folklórne vystúpenia a festivaly, ale aj zborový spev, vážna hudba, stále expozície i výstavy viacerých múzeí a galérií.
Banská Bystrica je významným slovenským centrom športu a turistiky. V lete láka rozsiahle a dobre vybavené plážové kúpalisko na Štiavničkách, v zime sú k dispozícii v celom okolí mesta lyžiarske vleky, lyžiarske bežecké dráhy, lyžiarske mostíky a zimný štadión. Turistika má zelenú po celý rok, okolie ponúka nepreberné množstvo lákavých príležitostí.

	Tento článok bol vytlačený zo stránky https://referaty.centrum.sk