Úradný názov je Nórske kráľovstvo. Nórskou menou je NOK. Nórsko je najsevernejšia zem Európy, kt. leží na západnej časti Škandinávskeho polostrova, pri pobreží Atlantického oceánu. Hlavné mesto je Oslo. Dnes má toto mesto asi len pol milióna obyvateľov. V Osle je najvyššia koncentrácia priemyslu, dopravy a služieb. Je to hlavné centrum politických, hospodárskych i kultúrnych služieb. Krajina je dlhá vyše 2500km a úzka. Rozloha je 323 900 kilometrov štvorcových. Počet obyvateľov je 4 233 000. Nórsko je vyspelou krajinou s vysokou životnou úrovňou. Susedí so Švédskom, Fínskom
a Ruskom.

Obyvateľstvo:
V roku 1996 malo Nórsko asi 4 368 800 obyvateľov. Hustota osídlenia je 12 ľudí na kilometer štvorcový. Väčšina obyvateľstva je sústredená na juhu v mestách - severne od Trondheimu ich žije iba 14 %. Drvivú väčšinu obyvateľstva tvoria Nóri, iba zanedbateľné percentá tvoria ostatní Škandinávci a ďalší prisťahovalci.

Podnebie:
Vďaka vplyvom teplého Golfského prúdu prevláda klíma bohatá na dažde a mierne teploty prospievajúca sýtozelenej vegetácií. Nórsko sa rozkladá prevažne v miernom pásme. Podnebie je výrazne oceánske a vyznačuje sa veľmi miernymi zimami a chladným letom. Je tu vysoká vlhkosť vzduchu a veľká oblačnosť.

Pobrežie:
Prevažne skalnaté. Je známe nádhernými fjordmi, ktoré vytvárajú úžasné scenérie. Fjordy – veľké, často stromovito rozvetvené zálivy, podľa nich je nórske pobrežie označované ako fjordové. Sú prevažne asi 2-5 km široké (výnimočne až 10 km), avšak niekedy až 100 km dlhé. Dĺžka najdlhšieho nórskeho fjordu Sognefjord dosahuje úctyhodných 260 km. Aj hĺbka fjordu je pomerne veľká. Svoje dno má v hĺbke 1 245 metrov. Ploché, nížinné alebo pahorkaté pobrežie je v Nórsku sú pomerne vzácne ale pre južnú oblasť charakteristické. Sústreďuje sa na ňom osídlenie a poľnohospodárstvo. Pobrežie Nórska je veľmi členité.

Teploty vzduchu:
V Osle je to zhruba –3,5°C a vo vnútrozemí nórskeho Laponska až –12°C.

Vodstvo:
Nórsko má veľmi dobrou zásobu povrchových i podzemných vôd. Riečna sieť je oproti zbytku Európy veľmi mladá, ale hustá a rieky majú po celý rok dostatok vody. Veľký spád riek a množstvo vody dalo za vznik mnohým vodným elektrárňam, ktoré pokrývajú takmer celú spotrebu elektrickej energie v Nórsku. Tato energie je pomerne dosť lacná. Šesť najväčších vodných elektráreň leží pri meste Rjukan ktoré majú výkon úctyhodných 590 MW. Významnou súčasťou nórskych riek sú vodopády. Podľa nórskych údajov je najväčším vodopád Vettifos v údolí Utladalen. Voda z neho padá do hĺbky 275 m. Najdlhšou nórskou riekou je Glámma (Gloma), ktorá dosahuje dĺžku 611 km a jej povodie má 41 430 km štvorcových. Preteká východným Nórskom. Jazier je v Nórsku toľko, ako skoro nikde inde v Európe. K tým patrí aj 105 km dlhé jazero Mjosa, najväčšie v Nórsku. V jednom bočnom údolí Nordfjordu tak leží najhlbšie jazero Európy - Hornindalsvatn, hlboké 514 metrov.

Doprava:
Veľmi komplikovaný je v Nórsku dopravný systém. Hustota železníc je pomerne riedka, veľmi hustá je naproti tomu cestná sieť. Veľmi rozsiahla je vzhľadom k počtu obyvateľov námorná doprava, avšak tá slúži prevažne k medzinárodnému obchodu. Z vnútrozemskej dopravy pripadá asi 40% na železničnú. Cestná doprava vedie po kvalitných a celoročne veľmi dobre udržiavaných komunikáciách vo vnútrozemí a na magistrálach okolo pobrežia. Rozvinutá je aj letecká doprava. Tu v Nórsku poskytujú tri letecké spoločnosti SAS, SAFE a WID. Celkom štyri medzinárodné letiská sú v mestách Oslo, Bergen, Bodo a Stavanger

Horopis a povrchové útvary:
Nórsko patrí medzi najhornatejšie zemy v Európe. Najvyššou horou Nórska je Galdhopiggen (2 469). Z mapy osídlenia môžeme vypozorovať, že 75% všetkých obyvateľov Nórska žije najďalej 15 km od pobrežia. Hlavné a najväčšie horské skupiny v Nórsku tvoria Jotunheimen, Breheimen, Rondane, Dovrefjell, Borgefjell, Okstindan, Svartisen, Sulitjelma, Blåmannsisen a Lyngsalpen. Nórsko má tiež veľa krasových jaskýň. Na morskom pobreží môžeme nájsť veľa nekrasových jaskýň.

Nerastné suroviny:
Vyskytujú sa tu rôzne nerastné suroviny. Palivové suroviny ale na pevninskej časti chýbajú. Ropa sa preto ťaží v priľahlom plytkom Severnom mori. Uhlie sa nachádza iba na vzdialenom arktickom súostroví Špicberky. Nórsko má ale radu vlastných rudných ložísk, niektoré so slávnou tradíciou. V súčasnej dobe sa ťaží prevažne na severe Nórska, a to železné rudy a meď. Surovina sa potom preváža do prístavného mesta Kirkenes, odkiaľ sa už upravená transportuje vodnou cestou do železiareň v meste Mo i Rana. V mnohých miestach zeme sa ťaží tiež pyrity, najväčšie doly sú okolo mesta Trondheim. Nórsko má aj ložiská vzácnych kovov, titan a niob a tiež jediný dol na ťažbu molybdénu v severnej a západnej Európe. V juhovýchodnom Nórsku sa tiež ťažia nerudné suroviny, mramor a vápenec.

Hospodárstvo:
Medzi hlavné odvetvia národného hospodárstva patrí rybolov, lodná doprava, energetika, ťažba a spracovanie dreva, chémia a metalurgia. Hlavnou zložkou vývozu sú najčastejšie neželezné kovy, lode, ryby, výrobky z rýb a dopravné prostriedky. Podiel dreva na celkovom exporte robí 20-25% a vyváža sa nie len surové drevo, ale tiež celulóza, papier, nábytok a výrobky z dreva. Zo severného mora sa ťaží zemný plyn a ropa. Ťažba sa dnes veľmi rýchlo rozvíja a stále pribúda nových ťažobných plošín. Po celej zemi môžeme nájsť malé doly na rôzne rudy. Významné sú doly na železnú rudu. Ťaží sa aj uhlie.