referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Dalibor
Štvrtok, 20. januára 2022
Latinská Amerika
Dátum pridania: 08.04.2008 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: Bulit
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 11 777
Referát vhodný pre: Základná škola Počet A4: 36.3
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 60m 30s
Pomalé čítanie: 90m 45s
 
·americko-mexická vojna, vojnový konflikt vyvolaný úsilím prezidenta USA, Jamesa Knoxa Polka (1795 – 1849) o rozšírení územia na úkor Mexika. Formálnemu vyhláseniu vojny 12. 5. 1846 zo strany USA predchádzalo vyslanie amerického vojska do mexického pohraničia. V septembri 1846 dobyli Američania Monterrey, v marci 1847 sa vylodili vo Veracruz a v septembri dobyli Mexico City. Mierovou zmluvou uzavrenou 2. 2. 1848 stratila Mexická republika Texas a odpredala USA Kaliforniu a Nové Mexiko.

·Díaz [dyjas] Porfirio, * 15. 9. 1830, † 2. 7. 1915, mexický vojak a politik. V rokoch 1862 – 67 sa v hodnosti generála zúčastnil bojov proti francúzské intervenci a Maxmilianovu cisárstvu. 1868 a 1871 neúspešne kandidoval na prezidentský úrad. 1876 povstal proti prezidentovi Lerdovi, po jeho zvrhnutí ovládol politickú scénu. V rokoch 1877 – 80 a 1884 – 1911 prezident. Zaviedol tuhú diktatúru opierajúcu sa o veľkostatkárov, dedinskú políciu, zahraničný kapitál a spolupráciu vzdelanej elity. S Díazovou vládou spojený materiálny pokrok (budování železnic, zvýšení baníckej produkce aj.), ale i naprostá bezprávnosť dedinského ľudu. Politickú stabilitu udržoval Díaz potlačovaním slobôd a všetkých prejavov nespokojnosti. Odpor proti diktatúre vyústil do revolúcie. V roku 1911 opustil Díaz Mexiko a usadil sa vo Francúzku.

·Fuentes Carlos, * 11. 11. 1928, mexický spisovateľ. Po knihe poviedok vydal román Najpriezračnejší kraj, ktorého protagonistom je mesto Mexiko. Za vrchol jeho rozsiahlej románovej tvorby (Terra nostra, Gringo viejo – Starý Američan ai.) považovný román Smrť Artemia Cruze. Autor divadelných hier, esejí; zrovnávacie práce La nueva novela hispanoamericana (Nový hispanoamerický román) a úvahy o kultúre Latinské Ameriky a Španielska (Valiente Mundo Nuevo – Skvelý Nový svet).

·mexická kinematografia, prvé filmové predstavenie usporiadal v roku 1897 inžinier Salvador Toscano Barragan, 1916 bola založena prvá produkčná spoločnosť Mexica Lux Co. Na umeleckú tvorbu, ktorá bola potlačovaná komerčnou výrobou, mal vplyv S. M. Ejzenštejn (natáčal tu monumentálnú fresku Nech žije Mexiko!) a niekoľko ročný Buńueluv pobyt (1946 – 60). Podnetné vplyvy sa prejavily vo filmoch Emilia Fernándeza (1904 – 1986), spolupracujúceho s kameramanom Gabrielom Figuerou (* 1907, Maria Candelaria, Perla, Dedinčanka). V 60. rokoch vznikla rada filmov zaoberajúcich sa životom indiánskeho obyvateľstva. V 70. rokoch bola natočená rada sociálne kritických filmov konfrontujúcich súčasnú mexickou spoločnosťou so životom Indiánov. V 80. rokoch vzrástla ročná produkcia až na 90 filmov, ale vačšina z nich sleduje iba komerčné ciele. Umelecké ambície prejavili iba nezávislí režiséri Arturo Ripstein (* 1943), Jaime Humberto Hermosillo, Alberto Isaac, Felipe Cazals (* 1937), k nim sa v 90. rokoch priradila rada mladých tvorcov: Alfonso Arau, Dana Rotbergová, José Luis García Agraz, Busi Cortes, Paul Leduc, Sergio Olhovich a Ariel Zuniga.


·puucký štýl, v mayskej architektúre neskôr klasické a poklasické obdobie. Zahŕňa obklady vápencovými doskami, dekoračné nárožie, kamenné mozaikové masky na fasádách ap., nazvaný podľa pahorkatiny v Yucatáne. Strediská Uxmal, Oxkintok, Kabah, Labná.

·mayský početný systém, dvaciatková sústava; znázornená hieroglyfmi alebo bodkami a čiarami. Doležitý objav nuly a pozičného zápisu číslic k vyjadreniu poradia.

·mayské písmo, najvyspelejšie písmo starej Ameriky; vznikalo v multikultúrnom a viacjazyčnom kontexte. Písmo hieroglyfické v logo-sylabickom systéme; zaznamenává dáta, mená, historické udalosti. Hieroglyfy boli vytesávané do kameňa, dreva, modelované zo štuku alebo malované. Najstaršie písomné záznamy na drobných šperkoch z jadeitu a kosti datované do 1. stor. n. l., najstarší nápis na stéle v Tikalu. Mayské písomníctvo prevažne zničené Španielmi.

·mayské staroveké náboženstvá, náboženský systém Mayov. Vyspelý kult založený na personifikacií prírodných síl, vesmírnych telies, a zložitou filozofiou uctievanie času vnímaného ako rada bohov, ktorí sa striedajú vo vláde nad svetom. Mayské staroveké náboženstvá boli vedené myšlenkou cyklických stvorení a deštrukcií sveta (vízií tiež mayský kalendár). Mayská kozmológia sa stavala z predstavy plochej, štvoruhlej zeme s farebnými svetovými stranami (červený východ, biely sever, čierný západ, žltý juh) a zeleným stredom. Alebo o 13 vrstvách, podopreté v rohoch štyrmi atlanty Bacaby a uprostred s posvätným stromom ceiba, malo v každej vrstve vlastného boha. Podzemný svet Xibalba, miesto hrôzy, mal deväť vrstiev s deviatimi odpovedajúcimi “Bohmi noci”; bol cieľom posmrtnej cesty vedúcí cez mliečnú dráhu a skrz ňu prechádzali i nebeské telesá (Slnko a Mesiac). Plochá zem bola predstavovaná ako chrbát krokodíla, jeho nebeským opakom bol dvojhlavý had. Hlavné božstva: Hun Nal Yeh (Jedna kukurice), stvoriteľ, prvý otec, jeho žena Na Sak Kuk Hemnal, bohyňa Mesiaca, prvá matka; najvyšším božstvom bol Itzamná (Jašteričie obydlie), vynálezca písania a patrón vedenia a vied. K neblahým bohom podzemních svetov patrila Smrť, nazývaná napr. Kizin. V kategórií patrónov spoločenských skupín a profesií to bol najmä Kukulcán, operený had, boh vládnuci kaste. Kultovné obrady zahrňovaly obete potravín, predmetov vrátane šperkov, prelievania krvy zvierat i ľudí a ľudské obete (hlavne v poklasickom období).

·mayský kalendár, spôsob delenia času u Mayov; najzložitejší v starej Amerike. Mal tri súčasti:

a) rok haab (365 dní) delený na 18 mesiacov 20 dní s prídavkom päť nešťastných dní (odchýlka oproti slnečnému roku, vypočítanému Maymi v 6. – 7. stor. presne na 365,242 dní, bola v nápisoch korigovaná tzv. druhotnou radou dát);

b) posvätný rok tzolkin o 260 dňoch a
 
späť späť   1  |   2  |  3  |  4  |  5  |  ďalej ďalej
 
Podobné referáty
Latinská Amerika SOŠ 2.9689 711 slov
Latinská Amerika GYM 2.9372 3266 slov
Latinská Amerika GYM 2.9691 1810 slov
Latinská Amerika GYM 2.9894 1996 slov
Latinská Amerika SOŠ 2.9481 2865 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.