·vúdú, voodoo – náboženstvo černošského obyvateľstva v karibskej oblasti, najmä na Haiti. Zmes predstáv a praktík prírodného afrického náboženstva a katolicizmu. Významná je viera v duchov či nižšie božstvá, ktoré sa zmocňujú svojích uctievateľov. Súčasťou obradu sú tance v tranze a obete. Rozšírená je mágia.

·Rada, Arada – jedna z dvoch hlavných odnoží vúdúizmu, okultne-náboženského hnutie pôsobiaceho na Haiti. Stúpenci afro-karibského kultu vúdú




BAHAMY

·ROZLOHA: 13 939 km
·OBYVATEĽSTVO: 276 000
·HLAVNÉ MESTO: Nassau, 173 000
·JAZYK: Angičtina
·MENA: Bahamský dolár(1 bahamský dolár= 100 centov)
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: Konštitučná monarchia, člen britského Spoločenstva

·Súostrovie o celkovej rozlohe 13 939km vystupuje priamo z morskej hladiny. Najvyššie miesto dosahuje výšky 63m. Iba 30 zo 700 ostrovov je obývaných. Krajina je rovná, pozdĺž pobrežia sú slané mokriny a rast) tam manglové stromy. Priemerná teplota je 27°C v lete a v zime 21°C. Ročné zrážky sú cez 100cm.

·Dve tretiny ľudí žijú na ostrove New Providence a hlavným priemyslovým odvetvím je turistika. Podieľa sa na viac ako polovici celkového príjmu a zamestnáva 66% obyvateľov. Ostatné odvetvia zahrňujú bankovníctvo, odevníctvo, mraziarenstvo, výroba parfémov a šperkov. Poľnohospodárska výroba je zastúpená produkciou soli, vajec, ovocia, mäsa, rýb, zeleniny a cukrovej trstiny.

·Bahamy– Na Bahamách (respektíve na ostrove San Salvador) pristál 12. 10. 1492 K. Kolumbus. Pôvodný indiánsky obyvatelia Aravakovia vyhubenie Španielmi již behom 16. stor. V roku 1629 vznikla prvá anglická osada, najprv súkromá, od 1717 britská kráľovská kolónia s výnimkou španielskej okupácie 1781 – 83. Bahamy osídlené vačšinou otrokmi dovezenými z Afriky; otroctvo zrušené 1838. V roku 1940 zriadená letecká a námorná základňa USA. 1969 zavedená rozsiahla vnútorná samospráva, 10. 7. 1973 vyhlásená nezávislosť. Bahamy sú nezávislý štát, konstitučná monarchia, člen Commonwealthu. Hlavou štátu je britská královná, zastupovaná generálnym guvernérom. Zákonodárnú moc má dvojkomorový parlament, tvorený Poslaneckou snemovňou (49 členov) a Senátom (16 menovaných členov). Posledné parlamentné voľby sa konaly 14. 3. 1997. Generálny guvernér sir Orville Alton Turnquest.




DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA


·ROZLOHA: 48 734km
·OBYVATEĽSTVO: 7 823 000
·HLAVNÉ A NAJVAČŠIE MESTO: Santo Domingo, 2 580 000
·ÚRADNY JAZYK: Španielčina
·DOVOZ: Strojárenské výrobky, potraviny, ropa
·VYVOZ: Cukor, kakao, čokoláda, káva
·MENA: Dominikánske peso ( 1 peso= 100 centavov)
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: Republika

·Dominikánska republika pokrýva vačšiu časť ostrova Hispanola. Už od čias objaviteľských výprav Krištofa Kolumba ostrov považujú za miesto s najkrajšími plážami na svete. Na ostrove sa nachádza bujná vegetácia, rozmanitosť krajiny, príjemná klíma počas celého roka a množstvo pamiatok v španielsko- karibskom štýle.

·Pohorie Cordillera v strede krajiny má najvačší vrch Pico Duarte- 3 173m. Teplota v Santo Domingu sa pohybuje od 24°C do 27°C.

·V poľnohospodárstve je zamestnaných 49% pracovních síl. Hlavnými produktami sú cukrová trstina, káva, kakao, ryža, tabak a banány. V krajine sa ťaží bauxid a nikel.

·Dominikánská republika,. – Španielská kolonizácia prebiehala od začiatku 16. stor. (kolónie Santo Domingo). Pôvodné obyvateľstvo (Aravakovia, Tainovia, Karibovia) postupne vyhladené, ostrov osídlený hlavne otrokmi dovezenými z Afriky. V 18. a 19. stor. územie dnešnej Dominikánsejé republiky predmetom častých vojen medzi Španielskom a Francúzkom. V roku 1821 vyhlásena nezávislosť Santo Dominga. 1822 územie Dominikánskej republiky pričlené k Haiti, 27. 2. 1844 vyhlásená nezávislosť. V rokoch 1861 – 65 a 1916 – 24 Dominikánská republika okupována Španielskom, resp. USA. V Dominikánskej republike