Latinská Amerika

MEXIKO

·ROZLOHA: 1 972 547 km2
·POLOHA: 14° 33´- 32° 43´s. z. š.
               86° 46´- 117° 08´z. z. d.
·POČET OBYVATEĽOV: 87 987 051
·HLAVNÉ MESTO: Ciudad de Mexico- Mexico City s počtom obyvateľov 9 191 295
·JAZYK: španielčina
·MENA: Peso; 1 peso= 100 centavov
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: federálna republika
·DOVOZ: strojárenské výrobky, obilie, práškové mlieko, súčiastky na autá a nákladné autá
·VÝVOZ: ropa, bavlna, strojárenské výrobky, cukor, rajčiny, garnáty, káva

·vysoko položená náhorná plošina zaberá takmer 2/3 povrchu, po oboch stranách je lemovaná pobrežnými nížinami. 2 pásma hor- Sierra Nevada na západe a Skalisté vrchy na východe prechádzajú zo Spojených štátov. V Mexiku sa volajú Sierra Madre Occidental a Sierra Madre Oriental. Obe dosahujú výšku nad 3 000 m ale niektoré vrcholky presahujú až 5 000 m. Kotliny, riečne údolia a štíty hor členia náhornú plošinu na radu menších oblastí. Bežné sú zemetrasenia a sopečná činnosť- vrátane Popocatepetlu. Väčšinu pobrežných nížin tvoria bažiny, najmä v južnej časti. Na západnom pobreží je hornatý Kalifornský polostrov.

·v Mexiku sa vyskytujú takmer všetky typy podnebia. V Acapulcu je priemerná teplota v januári 26°C a v júli 29°C s minimálnym množstvom zrážok. Hlavné mesto má 12°C- 18°C a 75 cm ročných zrážok.

·Iba 13% povrchu je možné využívať na poľnohospodárske účely a 39% na pastviny, ostatné zeme sú nevyhovujúce, príliš suché a chudobné na ornú pôdu. Po výstavbe zavlažovacieho systému sa zmenšili problémy s vodou. Rieky Rio Grande a Colorado sú doležité na severe krajiny - pestovanie ovocia, zeleniny a bavlny. Niektoré náhorné plošiny sa hodia na pestovanie najnutnejších plodín – kukurice, pšenice, čiroku a sóje. V nížinách pozdĺž Mexického zálivu sa pestuje cukrová trstina a ovocie. Z kaktusov a ďalších rastlín sa vyrábajú nápoje – tequilla... Hovädzí dobytok sa pestuje na rančoch na severe.

·Mexiko je bohaté na nerastné suroviny a má vlastné bohaté zdroje energie. Má zásoby striebra, fluoritu, sádrovca, železnej rudy, zinku a medi.

·v poslednej dobe sa začal perspektívne vyvíjať priemysel- úspešné sú výrobky z ocele, poľnohospodárske výrobky a petrochemické. V severnej časti je spracovanie ocele a textilný priemysel. ½ priemyselnej výroby je sústredená do oblasti hlavného mesta. Rýchlo sa vyvíja priemysel spojený s turistikou- ročne navštívi krajinu cca 5 mil. návštevníkov, najma z USA a Kanady. Obľúbené sú aztécke pamiatky oblasti Ciudad de Mexico, ale aj pobrežné oblasti- najmä Acapulco. Na Yucatán prichádzajú turisti pozrieť si zbytky mayskej kultúry a kvoli tropickému podnebiu a vegetácii.

·železničné siete sú nenahraditeľné na prepravu tovaru i osôb a spájajú nielen mestá, ale zaisťujú i medzinárodné spojenie s USA a Guatemalou. Pobrežná doprava je doležitá pre vnútorné obchodovanie a spojenie s Kaliforniou a pobrežím USA okolo Mexického zálivu.

·Mexiko je jedným z najvačších miest na svete a bolo vystavané na pozostatkoch Tenochtitlánu- pôvodného hlavného mesta Aztékov. Druhé najvačšie mesto je Guadalajara.

·Mexický záliv, španielsky Golfo de Mexiko, anglicky Gulf of Mexico – vnútrokontinentálne more Atlantického oceánu medzi južným pobrežím Severnej Ameriky, východným pobrežím Mexika a Kubou; plocha asi 1,5 mil. km2, maximálna hĺbka 5 200 m, slanosť 33 – 37 ‰. Teplota vody v lete až 30 °C, v zime 20 – 26 °C. Pobrežie nížinné, často bažinaté, s lagúnami. Do Mexického zálivu ústia rieky Mississippi a Grande. Na šelfe ťažba ropy a zemného plynu.

·Mexiko, Spojené štáty mexické, španielsky Estados Unidos Mexicanos). – V predkolumbovskej dobe indiánske kultúry Olmékov, Toltékov, Zapotékov, Mayov a Aztékov. V roku 1519 H. Cortés založil Vera Cruz, 1521 dobyl Tenochtitlán. Od 1535 súčasťou vicekráľovstva Nové Španielsko. 6. 11. 1813 vyhlásená nezávislosť. V roku 1822 vyhlásené mexické cisárstvo, 1823 republika. Za americko-mexickej vojny malo územné straty. 1858 – 67 občianska vojna, počas ktorej bolo vyhlásené s francúzskou podporou cisárstvo (cisár Maxmilian Ferdinand Jozef Habsburský). V 1867 B. Juarez obnovil republiku, 1877 – 80 a 1884 – 1911 diktatura P. Diaza, 1911 obnovené liberálne republikánske zriadenie. 1983 člen contadorské skupiny. – Mexiko je federatívna republika v čele s prezidentom. Zákonodárným orgánom je dvojkomorový Kongres, zložený z Poslaneckej snemovny (500 členov, funkčné obdobie 3 roky) a Senátu (128 členov, funkčné obdobie 6 rokov).

·Mexico [mechiko], Mexico City – hlavné mesto Mexika, vo federálnom distrikte, vo vysokohorskej kotline (2 200 m n. m.); 9,8 mil. obyv. (1990). Politické, finančné, obchodné, priemyslové a kulturné stredisko krajiny. Vytvára 1/3 priemyslovej produkcie a 40 % vnútorného obchodu Mexika. Priemysel strojárenský, stavebných hmôt (výroba cementu), elektrotechnický, potravinársky, spotrebný, textilný, elektronický, energetiký, chemický (plastické hmoty), kožuspracujúci, papierenský. Významná dopravná križovatka; medzinárodné letisko, metro. Jedna z najvačších mestských a najrýchlejšie rastúcich aglomerácií sveta. Významné architektonické (najmä barokové katedrály, iné sakrálné a svetské stavby) a archeologické pamiatky. Stredisko školstva a vedy, niekoľko univerzít (najstaršia 1551). Miesto konania olympijských hier 1968. Značné problémy s kvalitou ovzdušia. Časté zemetrasenia (1985). – Pôvodne pevnosť Tenochtitlán založena Aztékmi asi v rokoch 1321 – 25. Stredoveké veľkomesto, po zničení Španielmi v roku 1521 založené mesto Mexiko ako hlavné stredisko tzv. Nového Španielska, od 1821 hlavné mesto nezávislého Mexika.
·americko-mexická vojna, vojnový konflikt vyvolaný úsilím prezidenta USA, Jamesa Knoxa Polka (1795 – 1849) o rozšírení územia na úkor Mexika. Formálnemu vyhláseniu vojny 12. 5. 1846 zo strany USA predchádzalo vyslanie amerického vojska do mexického pohraničia. V septembri 1846 dobyli Američania Monterrey, v marci 1847 sa vylodili vo Veracruz a v septembri dobyli Mexico City. Mierovou zmluvou uzavrenou 2. 2. 1848 stratila Mexická republika Texas a odpredala USA Kaliforniu a Nové Mexiko.

·Díaz [dyjas] Porfirio, * 15. 9. 1830, † 2. 7. 1915, mexický vojak a politik. V rokoch 1862 – 67 sa v hodnosti generála zúčastnil bojov proti francúzské intervenci a Maxmilianovu cisárstvu. 1868 a 1871 neúspešne kandidoval na prezidentský úrad. 1876 povstal proti prezidentovi Lerdovi, po jeho zvrhnutí ovládol politickú scénu. V rokoch 1877 – 80 a 1884 – 1911 prezident. Zaviedol tuhú diktatúru opierajúcu sa o veľkostatkárov, dedinskú políciu, zahraničný kapitál a spolupráciu vzdelanej elity. S Díazovou vládou spojený materiálny pokrok (budování železnic, zvýšení baníckej produkce aj.), ale i naprostá bezprávnosť dedinského ľudu. Politickú stabilitu udržoval Díaz potlačovaním slobôd a všetkých prejavov nespokojnosti. Odpor proti diktatúre vyústil do revolúcie. V roku 1911 opustil Díaz Mexiko a usadil sa vo Francúzku.

·Fuentes Carlos, * 11. 11. 1928, mexický spisovateľ. Po knihe poviedok vydal román Najpriezračnejší kraj, ktorého protagonistom je mesto Mexiko. Za vrchol jeho rozsiahlej románovej tvorby (Terra nostra, Gringo viejo – Starý Američan ai.) považovný román Smrť Artemia Cruze. Autor divadelných hier, esejí; zrovnávacie práce La nueva novela hispanoamericana (Nový hispanoamerický román) a úvahy o kultúre Latinské Ameriky a Španielska (Valiente Mundo Nuevo – Skvelý Nový svet).

·mexická kinematografia, prvé filmové predstavenie usporiadal v roku 1897 inžinier Salvador Toscano Barragan, 1916 bola založena prvá produkčná spoločnosť Mexica Lux Co. Na umeleckú tvorbu, ktorá bola potlačovaná komerčnou výrobou, mal vplyv S. M. Ejzenštejn (natáčal tu monumentálnú fresku Nech žije Mexiko!) a niekoľko ročný Buńueluv pobyt (1946 – 60). Podnetné vplyvy sa prejavily vo filmoch Emilia Fernándeza (1904 – 1986), spolupracujúceho s kameramanom Gabrielom Figuerou (* 1907, Maria Candelaria, Perla, Dedinčanka). V 60. rokoch vznikla rada filmov zaoberajúcich sa životom indiánskeho obyvateľstva. V 70. rokoch bola natočená rada sociálne kritických filmov konfrontujúcich súčasnú mexickou spoločnosťou so životom Indiánov. V 80. rokoch vzrástla ročná produkcia až na 90 filmov, ale vačšina z nich sleduje iba komerčné ciele. Umelecké ambície prejavili iba nezávislí režiséri Arturo Ripstein (* 1943), Jaime Humberto Hermosillo, Alberto Isaac, Felipe Cazals (* 1937), k nim sa v 90. rokoch priradila rada mladých tvorcov: Alfonso Arau, Dana Rotbergová, José Luis García Agraz, Busi Cortes, Paul Leduc, Sergio Olhovich a Ariel Zuniga.


·puucký štýl, v mayskej architektúre neskôr klasické a poklasické obdobie. Zahŕňa obklady vápencovými doskami, dekoračné nárožie, kamenné mozaikové masky na fasádách ap., nazvaný podľa pahorkatiny v Yucatáne. Strediská Uxmal, Oxkintok, Kabah, Labná.

·mayský početný systém, dvaciatková sústava; znázornená hieroglyfmi alebo bodkami a čiarami. Doležitý objav nuly a pozičného zápisu číslic k vyjadreniu poradia.

·mayské písmo, najvyspelejšie písmo starej Ameriky; vznikalo v multikultúrnom a viacjazyčnom kontexte. Písmo hieroglyfické v logo-sylabickom systéme; zaznamenává dáta, mená, historické udalosti. Hieroglyfy boli vytesávané do kameňa, dreva, modelované zo štuku alebo malované. Najstaršie písomné záznamy na drobných šperkoch z jadeitu a kosti datované do 1. stor. n. l., najstarší nápis na stéle v Tikalu. Mayské písomníctvo prevažne zničené Španielmi.

·mayské staroveké náboženstvá, náboženský systém Mayov. Vyspelý kult založený na personifikacií prírodných síl, vesmírnych telies, a zložitou filozofiou uctievanie času vnímaného ako rada bohov, ktorí sa striedajú vo vláde nad svetom. Mayské staroveké náboženstvá boli vedené myšlenkou cyklických stvorení a deštrukcií sveta (vízií tiež mayský kalendár). Mayská kozmológia sa stavala z predstavy plochej, štvoruhlej zeme s farebnými svetovými stranami (červený východ, biely sever, čierný západ, žltý juh) a zeleným stredom. Alebo o 13 vrstvách, podopreté v rohoch štyrmi atlanty Bacaby a uprostred s posvätným stromom ceiba, malo v každej vrstve vlastného boha. Podzemný svet Xibalba, miesto hrôzy, mal deväť vrstiev s deviatimi odpovedajúcimi “Bohmi noci”; bol cieľom posmrtnej cesty vedúcí cez mliečnú dráhu a skrz ňu prechádzali i nebeské telesá (Slnko a Mesiac). Plochá zem bola predstavovaná ako chrbát krokodíla, jeho nebeským opakom bol dvojhlavý had. Hlavné božstva: Hun Nal Yeh (Jedna kukurice), stvoriteľ, prvý otec, jeho žena Na Sak Kuk Hemnal, bohyňa Mesiaca, prvá matka; najvyšším božstvom bol Itzamná (Jašteričie obydlie), vynálezca písania a patrón vedenia a vied. K neblahým bohom podzemních svetov patrila Smrť, nazývaná napr. Kizin. V kategórií patrónov spoločenských skupín a profesií to bol najmä Kukulcán, operený had, boh vládnuci kaste. Kultovné obrady zahrňovaly obete potravín, predmetov vrátane šperkov, prelievania krvy zvierat i ľudí a ľudské obete (hlavne v poklasickom období).

·mayský kalendár, spôsob delenia času u Mayov; najzložitejší v starej Amerike. Mal tri súčasti:

a) rok haab (365 dní) delený na 18 mesiacov 20 dní s prídavkom päť nešťastných dní (odchýlka oproti slnečnému roku, vypočítanému Maymi v 6. – 7. stor. presne na 365,242 dní, bola v nápisoch korigovaná tzv. druhotnou radou dát);

b) posvätný rok tzolkin o 260 dňoch a
c) tzv. dlhý počet, časový údaj odčítaný od východzieho dáta mayskej chronológie, uvedený v dvadsiatkovom systéme (v ňom tun – približný rok je 360 dní, katun = 20 rokov, baktun = 20 katunov atď. až do miliónov rokov). Velký obradný význam mal cyklus 52 rokov, tzv. kalendárný okruh, kedy sa zišli východzie dni haabu a posvätného tzolkinu. V týchto cykloch boli haab a tzolkin zladené s obehom Mesiaca a synodickým obehom Venuše. Mayovia uvažovali i v érach diaľky zhruba 5 200 rokov (13 baktunov).

·mayská kultúra, staroveká indiánská kultúra 2000 p. n. l. – 1541 n. l. Tvorci mayskej kultúry vynikali v astronómií, matematike a filozofií času, poznali hieroglyfické písmo. Oblasť mayskej kultúry zahrňuje Guatemalu, Belize, v Mexiku štáty Yucatan, Campeche, Quintana Roo, Tabasco a Chiapas; počiatky sú spojené so vznikom poľnohospodárskych osád s intenzívnymi kultiváciami kukurice, fazule a tekvíc. V predklasickom období, hlavne v neskorej fázi (400 p. n. l. – 150/250 n. l.), sa uprostred guatemalskej vysočiny a na tichomorskom pobreží objavily monumentálne skulptúry a reliéfné kamenné stély nesúce dáta tzv. dlhého počtu (víz tiež mayský kalendár) a hieroglyfické texty. Na prelome letopočtov sa tu prejavily silné mayské kultúry došlo v nížinách guatemalského El Peténu a jeho okolí (skor tzv. Stará ríša Mayov), kde asi 100 p. n. l. vyrastali velké mestá. Tá v klasickom období (150/250 – 900) ovládala cez 20 mocných, navzájom súperiacich mestských štátov. K zrútení mayskej civilizáce v južnej nížine došlo patrne v dosledku poľnohospodárskej katastrofy krátko pred rokom 900, kedy ustála stavebná činnosť a poklesol počet obyvateľov (víz tiež Bonampak, Copán, Palenque, Tikal). V poklasickom období (skôr tzv. Nová ríša, 1000 – 1541) tradícii mayskej kultúry rozvíjali mestské štáty v severných nížinách (stred a sever Yucatánu), ktoré vďaka rozvinutému obchodu prijímaly kultúrne impulzy až z centrálného Mexika (víz tiež Chichén Itzá, Uxmal). Mayská spoločnosť v klasickom období bola výrazne rozvrstvená; v čele vládcu ahaw “božského pôvodu” a elita zložená zo šľachty, kňazov (tvorcov intelektuálnych hodnot), vojvodcov. Zahrňovala tiež obchodníkov, pisárov, umelcov, remeslníkov; základ tvorilo poľnohospodárske obyvateľstvo, povinné vládcom atribútom a službami; na pôde pracovali tiež otroci. Mayovia pestovali kukuricu, fazulu, rajčiny, korenie, tabak, chovali morky, psov a včely. Mestá boly stavané s rozľahlým námestím s chrámami a pyramídami. Mayská kultúra dosiahla vrcholu v architektúre, sochárstve i maliarstve. Guatemala dobytá Španielmi v roku 1525, Yucatán v roku 1541. Tayasal (viz též Itzá) v roku 1697. Víz tiež mayské staroveké náboženstvá, mayské písmo, mayský početný systém, puucký štýl.

·Mayovia a) súhrnné označenie príslušníkov tých indiánských etník Medzoameriky, ktorí hovoria jazykmi rodiny maya (maya-kičé): Huastékovia, Kičéovia, vl. Mayovia (celkom asi 2 – 3 mil. osôb);

b) vlastné Mayské, etnikum žijúcich na poloostrove Yucatán v Mexiku, v Guatemale a v Belize (asi 20 000 – 30 000 osôb). Jazyk patrí do rodiny maya, mnohí hovoria i španielsky. Potomkovia tvorcov mayskej ríše. Víz tiež mayská kultúra.



·Aztékovia, národnosť v Mexiku (asi 1 mil. osôb) patriacich k juho-aztéckej jazykovej rodine, dnes vačšinou hovoria aj španielsky. 1168 – 1248 prišli ze severu do Údolí Mexika. V roku 1325 založili na jazernom ostrove mesto Tenochtitlán, ktoré se na začiatku 15. stol. spojilo s mestským štátom Čičimékov, Texcokem a s Tacubou a zvíťazilo v boji s mestským štátom Tepanekov Atzcapotzalkem o nadvládu v jazernej oblasti. V spolku miest získal Tenochtitlán dominantnú rolu a tu si udržal až do španielského záboru 1519 – 21. Behom jedného storočia si Aztékovia vojnovými výbojmi podriadili vačšinu indiánských etník Mexika na území od východného k západnému pobrežiu a od Údolí Mexika smerom na juh až ku Guatemale. Základom aztéckého hospodárstva bolo poľnohopodárstvo, založené na pestovaní kukurice. Základy spoločnosti tvorily rozšírené rodiny, ktoré sa v 15. stor. združovali v rodovej občine calpulli. Občiny obrábaly pridelené pozemky, mali však i politický význam. Zhromáždenie mestského štátu tvorili tlatoani, hovorcovia dvadsiatich calpulli. Tí volili štyroch hlavných hodnostárov, ktorí vyberali dvoch najvyšších vodcov: náčelníka mužov, najvyššího hovorcu, uplatňujúceho sa vo vojne a diplomatických jednaniach, a Hadiu ženu Cihuacóatl, mužov, ktorý riadili vnútorné záležitosti a náboženské obrady. V dobe príchodu H. Cortésa bol Montezuma II. v postavení náčelníka mužov s božskými poctami. V 15. stor. bola spoločnosť rozvrstvená, jednotlivec však mohol spoločensky postúpiť či klesnúť. V čele stála aristokracia zložená z významných vojakov, kňazov, obchodníkov či úradníkov.

Dvaja najvyšší kňazi slúžili Huitzilopochtlimu, bohu vojny, a Tlalokovi, bohu dažďa. Najpočetnejšou skupinou boli slobodní ľudia. Nižše stáli nevoľníci viazaní na pôdu, z ktorej odvádzali časť úrody. Do otroctva upadali za trest samotní Aztékovia, vojnových zajatcov čakal osud rituálních obetí. V dobe vlády Montezumy II. narastaly vnútorné rozbroje, čoho využil R. Cortés pri dobytí ríše 1519 – 21. – Aztécké umenie ovplyvnila kultúra mixtécko-puebelská. Pozoruhodné sú aztécké stavby (dochované v Tenayuce, Malinalku), sochárstvo, drevorezba, tkanie látky a kamenné a perové mozaiky. Veľmi rozvinutá bola astronómia a astrológia, vypracovaný bol zložitý rituální kalendár. Rozsiahlé písomníctvo v piktografických a ideografických záznamoch zahrňuje anály, genealogie, mapy, náboženské knihy. Neobyčajne bohatá básnická tvorba bola zachytená latinkou po dobytí Španielmi. V. t. aztécké staroveké náboženstvo, Mezoamerika.

·aztécké staroveké náboženstvo, polyteistický kultovný systém s obrazom sveta-univerza opakovane stvoreného (dosud ho patkrát) a riadeného večne zápasiacimi dualistickými princímiy. Rozsiahly panteon symbolizoval prírodné javy a sily a zároveň patrónov času (zahrňoval božstvá plodnosti, vegetacie, nebeských teles, ale i sociálných skupín). Bohovia vystupovali ako stvoritelia, nositelia duchovních hodnôt i mýtický hrdinovia: Tezcatlipoca (Fajčiace zrkadlo), stvoritel prvého sveta, boh tmy, vojny a čiernej mágie; mocné božstvo so solárnimi atributmi, zvlášť uctievaných vojakov a čarodejníkov. Huitzilopochtli (Kolibřík Jihu), kmeňový boh Aztékov, spatý s vojnou a mladými mužmi, predstavoval fázu Tezcatlipoky spojenú s Juhom, vtedy sa Slnkom v zenite, v podobe modrého vtáka. Tlalok (Pán zdrojov vody), božstvo úrodnosti, stvoritel tretieho sveta. Quetzalcóatl (Operený alebo Drahocenný had), stvoriteľ druhého sveta, pán vetra a kukurice, boh Jitřenky, vedenia, kňažstva i symbol urodzenosti; svetlý protipól Tezcatlipokův. Rituálne obete ľudských sŕdc magicky zaisťovaly posilovanie bohov, a tým udržovanie behu vesmíru a života vôbec.
·Medzoamerika, historické územie v Strednej Amerike. Zahrňovalo stredné a južné Mexiko, južné (mayské) oblasti v Hondurase a Salvadore. Od 2. tis. p. n. l. tu existovali vyspelé civilizacie s architektúrou, ktorá mala typické stupňovité pyramidy s chrámami, nádvoriami i loptové ihrisko. Obyvatelia poznali hieroglyfické písmo, kalendár, matematické výpočty. Dátovanie: fáza predklasická 2000 p. n. l. – 250 n. l., klasická 250 – 900, poklasická 900 – asi 1500. Víz tiež Aztékovia, Mayovia, Mixtékovia, Olmékovia, Teotihuacán, Toltékovia, Totonakovia, Zapotékovia.

·Nezahualcóyotl [nesavalkojotl], Hladný kojot, * 1402, † 1472, vládca a básnik z Tezcoka (Mexiko); vytvoril alianciu s aztéckým Tenochtitlánem. Autor meditativnej lyriky. Dochovalo sa asi tridsať jeho básni, písaných v jazyku náhuatl, v ktorých sa zaoberal nestálosťou ľudského bytia, myšlenkou nepretržitého pohybu a večnosti krásy.

·mayské výtvarné umenie, najvýznamnejšie a najrozvinutejšie z predkolumbovského výtvarného umenia. Obecne charakteristické statičnosti (mierne uvolnené v neskorsej fázy), lpěním na tradičních výtvarných kánonech, zřetelnou symetrií a pravidelným rozčleněním zobrazovaných námětů. Ťažiskom bola architektúra a sochárstvo s vysokým stupňom abstrakcie a symboličnosti. Zpočiatku opvlyvnéno umenia Olmékov. Najstaršími pamiatkami na území obývanom neskôr Maymi (tzv. predmayské obdobie) sú terakotové plastiky z konca 2. a zač. 1. tis. p. n. l. Od pol. 1. tis. p. n. l. sa vytváralo sídlisko mestského typu, kde v 2. pol. 1. tis. p. n. l. (najm. v období 400 p. n. l. – 150/250 n. l.) vznikalo a vyvíjalo sa monumentálné umenie (architektúra, monumentálné plastiky, reliéfné kamenné stély a pod.). Na prelome letopočtu silné vplyvy z centrálného Mexika. Najvačší rozkvet mayského výtvarného umenia v nížinách Guatemalského El Peténu a okolí (tzv. Stará ríša Mayov; asi 290 – asi 925); vtedy rozsiahlé mesta so stupňovými pyramídami s chrámom na vrchole, stavba palácov a tzv. stadiónov pre obradné hry. Asi po roku 900 stavebná činnosť v dôsledku poklesu populácie ustala. V poklasickom období (od 10. stor.) sa mayské výtvarné umenie rozvíjalo v severných nížinách poloostrova Yucatan, kde prijímalo kultúrne impulzy až z centrálného Mexika. Pre architektúru tej doby bolo typické časté použitie stĺpu (najm. v podobe štylizovaných hadov). Umelecké remeslá zastúpené zlatníctvom, keramikou, rezbami z jadeitu a kostí i výrobou textilu a spracováním peria.

·Teotihuacán [teotyuakan], archeologická lokalita v strednom Mexiku severne od hlavného mesta Cuidad de Méxiko; súčasť svetového kultúrneho dedičstva. Osídlenie už od roku 1 500 p. n. l., najväčší rozvoj 200 – 600 n. l.; Teotihuacán bol vtedy mocenským hegemonem stredného Mexika a ovplyvňoval značnú časť Strednej Ameriky vrátane mayskej oblasti (víz tiež Kaminaljuyú). Mesto malo až 200 000 obyvateľov. Po roku 600 bol Teotihuacán ohrozovaný útokmi zo severu, zničený požiarom v 8. stol. – Centrálná severojužná os, tzv. Cesta mŕtvých, spojuje pyramídy Slnlo (výška 64 m) a Mesiace. Rozsiahle chrámy (chrám boha Quetzalcóatla) a paláce, obydlia kňažské elity. Rozvinuté umenie polychromnej maľby s písomnými znakmi na stenách stavieb i na keramických nádobách.



GUATEMALA

·ROZLOHA:108 889 km
·POLOHA: 13°45´- 17°49´s. z. š.
               88°12´- 92°14´z. z. d.
·POČET OBYVATEĽOV: 10 621 000
·HLAVNÉ MESTO: Guatemala City, s počtom obyvateľov 1 675 589
·ÚRADNÝ JAZYK: španielčina ale hovorí sa aj indiánskym nárečím
·MENA: Quetzal; 1 quetzal= 100 centavov
·DOVOZ: výrobky z ropy, autá, strojárenské výrobky, železo a oceľ
·VÝVOZ: káva, bavlna, cukor, banány
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika

·pohorie Sierra Madre pokračuje ďalej z Mexika aj cez Guatemalu. Najvyšším vrcholkom je vyhasnutá sopka Tajamulco- 4210 m. Na severe sa nachádzajú rozsiahle nížiny s priemernými teplotami okolo 25°C a s výdatnými dažďami. Viac sucho je v Guatemala City a v horách, kde vovýške 1500m je 130 cm zrážok a teploty okolo 17- 21°C.

·Viac ako 50% pracovne schopného obyvateľstva pracuje v poľnohospodárstve. Vo vyšších polohách sa pestuje káva . K nej ako hlavnej plodine prinášajúcej ekonomický efekt sa pripájajú bavlna a cukrová trstina.

·v zemi sú menšie náleziská olova, medi, zinku, antimonu a wolframu. Energetické potreby spolovice pokrývajú hydroelektrárne. Rozvoj priemyslu je úzko spojený s poľnohospodárstvom a lesníctvom t.j. výroba cukru a nábytku. Doležitými odvetviami sa stali taxtilný a odevný priemysel a cestovný ruch.

·Guatemala [gvatemala],. – Územie Guatemaly v 1. tis. n. l. strediskom mayskej ríše. V roku 1523 Guatemalu dobyli Španieli, 1560 – 1821 súčasť generálneho kapitanátu Guatemaly. 1821 vyhlásená nezávislosť, 1822 – 23 okupována Mexikom, 1823 – 39 člen federácie Spojených stredoamerických provincií. Od roku 1839 samostatná republika; nestabilné vnútorné pomery, časté povstania, striedanie civilných a vojenských vlád. Od roku 1963 guerilla. 1986 obnovený civilný režim, ale s pretrvávajúcim vplyvom armády. Hlavou štátu je prezident, volený obyvateľstvom na 4 roky. Zákonodárným orgánom je jednokomorový Národný kongres (100 členov). Posledné parlamentné voľby sa konali 12. 11. 1995 – 7. 1. 1996. Prezident Alvaro Arzú Irigoyen.
EL SALVADOR

·ROZLOHA: 21 041 km
·POLOHA: 13°10´- 14°25´s. z. š.
               87°40´- 90°10´ z. z. d.
·POČET OBYVATEĽOV: 5 768 000
·HLAVNÉ MESTO: San Salvador, s počtom obyvateľov 597 000
·ÚRADNÝ JAZYK: oficiálnym jazykom je španielčina
·MENA: Colón; 1 colón= 100 centavov
·DOVOZ: výrobky z ropy, chemikálie, strojárenské výrobky, potravinárske výrobky
·VÝVOZ: káva, cukor, sisal, balzam- prírodná vonná živica
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: Republika

·pobrežná nížina sa smerom do vnútrozenia zdvíha a prechádza do sopečného pohoria. Druhé pohorie sa tiahne pozdĺž severnej hranice. Úrodná centrálna nížina zaberá 25% celkového územia. Teploty sa pohybujú medzi 21°- 24°C s ročnými zrážkami 175 cm.

·poľnohospodárstvo zamestnáva 40% pracujúceho obyvateľstva. Hlavnou trhovou plodinou je káva.

·priemyselná výroba je predovšetkým orientovaná na produkciu potravín a nápojov. V súčasnosnej dobe sa vďaka nádhernym plážam a malebnej krajine rozvíja turistika. Vodné elektrárne dodávajú 46% potrebnej elektriny.

·1523 územie Salvadoru dobyté Španielmi. Ako španielská kolónia bola súčasťou viackráľovstva Nové Španielsko. 15. 9. 1821 vyhlásená nezávislosť, 1821 – 39 súčasť Spojených stredoamerických provincií. Novodobé dejiny charakterizuje politická nestabilita a časté štátne prevraty. 1980 – 92 občianská vojna. Zahraničná politika je poznamenána konfliktmi so susednými zemami. – Salvador je nezávislá republika. Hlavou štátu je prezident, volený obyvateľstvom na 5 rokov. Posledné prezidentské voľby sa konaly 24. 4. 1994. Zákonodárným orgánom je jednokomorové Národné zhromaždenie (Asamblea Nacional; 84 členov; funkčné obdobie 3 roky). Posledné parlamentné voľby sa konaly 16. 3. 1997. Prezident Francisco Flores (* 1959).

·San Salvador, hlavné mesto Salvadoru, vo vnútrozemí štátu; 423 000 obyvateľov (1992), aglomerácia 1,5 mil. obyvateľov (1992). Priemyslové, obchodné, finančné a dopravné centrum krajiny. Priemysel: textilný, odevný, potravinárský, farmaceutický. Panamerická diaľnica, železnica, mezinárodné letisko. Národné múzeum, divadlá, knižnice. Univerzita (1841) a iné vysoké školy. Moderná výstavba, bez historických pamiatok. – San Salvador bol založený v roku 1525 španielskym dobyvateľom Pedrom de Alvarado, na súčasnom mieste od roku 1528. 1834 – 39 hlavné mesto Spojených stredoamerických provincií, od roku 1839 hlavné mesto Salvadoru. Niekoľkokrát poškodený zemetraseným (1854, 1873, 1917) a záplavami (1934).



BELIZE

·ROZLOHA: 22 965 km
·POLOHA:15°55´- 18°30´s. z. š.
              88°10´- 89°10´z. z. d.
·POČET OBYVATEĽOV: 215 000
·HLAVNÉ MESTO: Belmopan, s počtom obyvateľov 5000
·NAJVAČŠIE MESTO: Belize city, 50 000 obyvateľov
·ÚRADNÝ JAZYK: Angličtina
·DOVOZ: strojárenské výrobky, potraviny, palivo, chemikálie
·VÝVOZ: cukor, citrusové plody
·MENA: Dolár;1 dolár=100 centov
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: nezávislý člen Britského spoločenstva národov

·V severných nížinách (-60m) sa vyskytujú manglové lesy. Na juhu pretína zem pohorie Mayan a dosahuje výšky 1112 metrov. Teploty sa pohybujú medzi 24°C- 27°C.

·V poľnohospodárstve je zamestnaných 30% pracovných síl. Cukrová trstina, citrusové ovocie a banány sú hlavnými tržnými produktami. Vyváža sa céder, mahagón a ružové drevo.

·Belize, Britský Honduras. – Územie dnešného štátu je od 3. stor. súčasťou mayskej ríše. Od počiatku 16. stor. obsadzované Španielmi, 1524 súčasť Nového Španielska. Od 30. rokov 17. stor. tu vznikali osady anglických kolonistov (často pirátov). Po rozpade španielskej koloniálnej ríše sa na území Belize činila (a činí dodnes) nároky Guatemala. V roku 1862 vznikla britská kolónia Britský Honduras; 1963 obdržala rozsiahlu vnútornú samosprávu. 1973 prijatý názov Belize, 21. 9. 1981 vyhlásená nezávislá republika, ktorá zostala členom Commonwealthu. Hlavou štátu je britská kráľovna, zastupovaná generálnym guvernérom (musí byť belizské národnosti). Zákonodárnú moc má dvojkomorové Národné zhromáždenie, ktoré tvorí Poslanecký snem a Senát. Poslanecký snem má 28 členov (funkčné obdobie 5 rokov), Senát má osem menovaných členov. Posledné parlamentné voľby sa konali 30. 6. 1993. Generálny guvernér Colville Young.
HONDURAS

·ROZLOHA: 112 090 km
·POLOHA: 13°- 16°30´ s. z. š.
               83°- 89°41´ z. z. d.
·POČET OBYVATEĽOV: 5 654 000
·HLAVNÉ A NAJVAČŠIE MESTO: Tegucigalpa
·ÚRADNY JAZYK: španielčina
·DOVOZ: ropa, chemikálie, strojárenské výrobky, dopravné zariadenie a potraviny
·VÝVOZ: banány, káva, granáty, ustrice, mäso, drevo- borovicové a cédrové, kovy
·MENA: Lempira, 1 lempira= 100 centavov
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika

·hory pokrývajú ¾ povrchu, najvyšším vrcholkom je Cerro de las Minas výškou 2 849 m. V horských panvách býva často úrodná pôda vulkanického pôvodu. Najdlhšie nížiny tvorí riečne údolie na severe a menšia nížina je pozdĺž pobrežia Pacifiku.

·v nížinách je teplo a sucho s teplotami medzi 20- 26°C a s ročnými zrážkami od 170- 270 cm. Vo vnútrozemí sú teploty v horách nižšie. Priemerné teploty v hlavnom meste sú 19°C v januári a 23°C v júli, zrážky dosahujú 85 cm.

·husté tropické lesy pokrývajú pobrežie pozdĺž Karibského mora nízke svahy hôr. Vo vnútrozemí sú tropické trávnaté porasty a borovicové lesy. Divoká príroda, napr. jaguáre, pumy, jelene, krokodíly a vtáctvo, je ohrozená vytínaním rozsiahlych lesných porastov.

· Honduras je stále ešte chudobnou krajinou závislou na poľnohospodásrstve, ktoré je najdoležitejším odvetvím ekonomiky. Jeho produkty predstavujú 60% celkového vývozu. Iba 16% zeme sa využíva pre pestovanie plodín a 30% tvoria pastviny. Banány, káva, tabak, cukrová trstina, kukurica, fazuľa a ryža sú hlavnými plodinami. Významý je chov hydiny a dobytka.

·väčšia časť dopravných spojov je situovaná na severe územia, kde sa pestujú a prevážajú banány. Sú tu 4 medzinárodné letiská. Hlavnými prístavmi sú Puerto Catilla a Puerto Cortes, na pobreží Karibského mora a Tichého oceánu je nový prístav San Lorenzo.

·Honduras – Územie Hondurasu je jedným zo stredísk mayskej civilizácie. V roku 1502 tu pristál Kolumbus, 1529 Honduras španielskou kolóniou. 1537 – 39 porazené veľké indiánské povstanie. Od roku 1570 súčasť generálného kapitantu Guatemala. V roku 1821 vyhlásená nezávislosť, 1821 – 23 Honduras súčasťou Mexika, 1823 – 38 členom federácie Spojených stredoamerických provincií, potom samostatná republika. Nestabilná vnútropolitické pomery, časté striedanie vlád, velký vplyv armády. 1969 krátká “futbalová vojna” so Salvadorom. Od roku 1982 civilná vláda s istým vplyvom armády. V 80. rokoch územie Hondurasu základňou boja proti sandinovskému režimu v Nikaragui, zároveň aktivizacie ľavicových partizánov. Hlavou štátu je prezident a súčasne predseda vlády, volený obyvateľstvom na 4 roky. Zákonodarným orgánom je jednokomorové Národné zhromáždenie (128 členov, funkčné obdobie 4 roky). Posledné parlamentné voľby sa konaly 28. 11. 1993. Prezident Carlos Roberto Reina (* 13. 3. 1926).



NIKARAGUA

·ROZLOHA: 130 000 km
·POLOHA: 10°45´- 15° s. z. š.
               83°40´- 87°3´z. z. d.
·POČET OBYVATEĽOV: 4 433 000
·HLAVNÉ A NAJVAČŠIE MESTO: Managua, s počtom obyvateľov 1 195 000
·ÚRADNÝ JAZYK: španielčina
·DOVOZ: strojárenské výrobky, textil a ropa
·VÝVOZ: podzemnica olejná, bavlna a sezamové semená
·MENA: Córdoba, 1 cordoba= 100 centavov
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika

·tento štát je najhustejšie zaľudnený štát v strednej Amerike. Na západe hornatý, na východe nížinatý s močiarmi. Hlavný horský masív prechádza z Hondurasu, najvyšším vrcholom Pico Moyoton vysoký 2 107 m. Nížiny majú podnebie teplé a vlhké. Managua, ležiava vo výške 56 m, má v januári teploty 25°C a v júli okolo 27°C.

·hlavnými plodinami poľnohospodárskej produkcie sú podzemnica olejná, bavlna, káva, cukrová trstina, tabak, sézamové semena a banány. Viac ako polovica vývozu pochádza z plantáži a fariem.

·ťažba dreva zohráva doležitú úlohu, drevo na vývoz pochádza najmä z lesov na nížinách- ide o céder, ružové drevo a farbiarske drevo. Rybolov predstavuje doležité odvetvie na oboch stranách zeme pri pobrežiach.

·Nikaragua,– Od roku 1522 bola Nikaragua súčasťou španielskej koloniálnej ríše. V roku 1821 získala nezávislosť, v rokoch 1821 – 39 v Stredoamerickej federácií. V rokoch 1912 – 33 bola okupovaná USA. Od roku 1927 bol odpor proti okupácií vedení generálom A. C. Sandinem. V rokoch 1936 – 79 vláda rodiny Somozov. V 80. rokoch ľavicová vláda (stav občanskej vojny). V roku 1990 zastavenie bojov, pluralitné voľby. – Nikaragua je republika na čele s prezidentom. Zákonodárným orgánom je jednokomorové Národné zhromáždenie (92 poslancov, funkčné obdobie 6 rokov). Posledné voľby sa konaly v októbri 1996. Prezident Arnoldo Alemán (* 23. 1. 1946).
KOSTARIKA

·ROZLOHA:50 700 km
·POLOHA: 8°17´- 11°10´s. z. š.
             82°30´-85°45´z. z. d.
·POČET OBYVATEĽOV: 3 424 000
·HLAVNÉ A NAJVAČŠIE MESTO: San Jose, s počtom obyvateľov 1 068 206
·ÚRADNÝ JAZYK: španielčina
·DOVOZ: ropa, strojárenské výrobky, spotrebný tovar, chemikálie, hnojivá
·VÝVOZ: káva, banány, kakao, hovädzie mäso
·MENA: Colón, 1 colón= 100 centimov
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: republika

·hornatá zem s úzkymi pobrežnými nížinami, ktoré sa rozširujú do nížiny Guanacaste. Medzi časti Kordiller Talamanca a pohorím Meseta Central je úrodná náhorná plošina, na ktorej žije viac ako ½ populácie.

·v nížinách je teplé a vlhké z výnimkou SZ, kde sú vďaka vačšiemu suchu trávnaté savany. Meseta Central ma podnebie miernejšie. Teplota v San Jose je priemerne 19°C v januári a 20°C v júli.

·poľnohospodárstvo zamestnáva 27% obyvateľstva. Najúrodnejšou oblasťou je Meseta Central, kde sa pestuje káva, cukrová trstina a potravinové plodiny ako je kukurica, fazuľa a zemiaky. Rovnako sa tu chová dobytok. V nížinách pri Karibskom mori sa pestujú banány a na plantážach kakaovník.

·v zemi sú malé náleziská zlata. Z morskej vody sa odparovaním získava soľ. Sú tu bohaté zásoby hematitu a síry, najmä na polostrove Nicoya. Rastu priemyslu napomáha výroba elektriny v hydroelektrárňach. Dôležité priemyslové odvetvie je textilný, výroba potravín a produkcia stavebného materiálu.

·Územie pôvodne obývané Indiánmi dobyté v 1. pol. 16. stor. Španielmi, od 1560 súčasť generálného kapitantu Guatemala. V roku 1821 vyhlásená nezávislosť, 1822 – 23 súčasť Mexika, 1823 – 38 vo federacií Spojených stredoamerických provincií, 1838 obnovená nezávislosť, od 1848 republika. Vnútropolitický vývoj v Kostarike bol pomerne stabilné, s výnimkou občanskej vojny 1948. V krajine sa vačšinou udržoval demokratický režim. Kostarika zrušila armádu, od 1983 trvá neutralita. V súčasnosti najvyspelejší stredoamerický štát. Kostarika je republika na čele s prezidentom, voleným na 4 roky. Zákonodárným orgánom je jednokomorové Zákonodárné zhromáždenie (57 členov volených na 4 roky). Posledné voľby sa konaly 1994. Prezident Miguel Ángel Rodríguez Echeverría (* 1940).




PANAMA

·ROZLOHA: 77 082 km
·POLOHA: 7°15´ - 9°40´
              77°15´ - 80°30´
·POČET OBYVATEĽOV: 3 015 047
·HLAVNÉ A NAJVAČŠIE MESTO: Panama City, s počtom obyvatelov 1 064 221
·ÚRADNÝ JAZYK: Španielčina
·DOVOZ: Ropa, priemyselný tovar
·VYVOZ: Banány, káva, cukor, garnáty
·MENA: Balboa, 1 balboa= 100 centisimov
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: Republika

·Dopravná sieť tvorí 578 km železníc a 9 694 km ciest predovšetkým v oblasti Panamského prieplavu. Predovšetkým spojujú prístav Cristobal s Panama City. Krajinou prechádza panamerická ďialnica. Panama zastáva čelné postavenie v námornej doprave, hlavnými prístavmi sú Cristobal a Balboa.

·Pre pestovanie plodín sa využíva 7% zeme, 15% tvoria pastviny. V poľnohospodárstve pracuje 26% obyvateľov. Obchodné plodiny sú banány, cukrová trstina, kakao a káva. Hlavnou pestovanou potravinou je ryža, kukurica, maniok a fazuľa.

·Zalesnené je 53% krajiny a neustále sa zvyšuje ťažba mahagonu a ďalších tvrdých drevín. Rybolov je doležitým zdrojom potravy a krajina obchoduje s garnátami.

·Boli tu objavené zásoby medi. Zvýšila sa výroba elektriny- 62% produkujú hydroelektrárne, čo pomohlo najmä priemyslovej výrobe a stavebníctvu. Priemyslovými odvetviami je výroba ropných produktov, pivovarníctvo, odevný priemysel, zpracovanie cukru a výroba potravín.

·Stredom krajiny prechádza horský hrebeň s najvyšším vrchom Volcan Baru(3 475m). Na východnej strane je sopka Chiriqui. Na východ od Panamského prieplavu sa tiahne vrchovina Serrania de Darien, ktorá siaha až k hraniciam s Kolumbiou. Obe pohoria sú tvorené nížinami, panvy sú medzi hlavnými horskými reťazcami.
·Prieplav je dlhý 81,6 km a široký 150 – 305m, bol otvorený v roku 1914. Prieplav zamestnáva 7 000 ľudí a je hlavným zdrojom štátneho príjmu. Prieplavom možu plávať lode nepretržite 24 hodín denne. V roku 1990 ním preplávalo 11 941 lodí s celkovým nákladom 157 miliónov ton a na poplatkoch za prejazd bolo zaplatené 355 mil. amerických dolárov.

·Panama, Panamská republika,. – 1501 na pobreží Panamy pristáli Španiely. 1513 prekročil V. N. de Balboa Panamskú šiju a prišiel k Tichému oceánu. Od roku 1751 súčasť viackráľovstva Nová Granada. V roku 1821 Panama získala nezávislosť a bola zjednotená s Kolumbiou. 1903 bola od Kolumbie odtrhutá. 3. 8. 1914 otvorený Panamský prieplav. V 20. stor. prevraty a striedanie vlád. 7. 9. 1977 podpísaná zmluva medzi Panamou a USA o predaní Panamského prieplavu Paname od 2000. V decembri roku 1989 intervencia USA s cieľom zatknúť prezidenta M. Noriegu. – Panama je republika na čele s prezidentom, voleným na 5 rokov. Zákonodárným orgánom je jednokomorové Zákonodárné zhromaždenie (72 členov, funkčné obdobie 5 rokov). Posledné parlamentné voľby sa konaly 8. 5. 1994. Prezident Ernesto Pérez Balladares (* 19. 6. 1946).



KUBA

·ROZLOHA: 110 868 km
·OBYVATEĽSTVO: 11 041 000
·HLAVNÉ A NAJVAČŠIE MESTO: Havana, 2 241 000 obyvateľov
·ÚRADNÝ JAZYK: Španielčina
·DOVOZ: Chemikálie, prírodné suroviny pre priemysel, ropa, strojárenské výrobky, obilniny
·VYVOZ: Cukor, nikel, tabak, citrusové plody, potravinové produkty, rum, káva
·MENA: Kubánske peso, 1 peso= 100 centavov
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: Republika

·Tri horské pásma zaberajú 25% krajiny. V pohorí Sierra Maestra je najvyšší vrch Pico Turqino (2 005m). Priemerné ročné zrážky sú okolo 130cm v nížinách a okolo 200cm na vysočinách.

·Pôda bola znárodnená v roku 1959. Cukor sa zúčastňuje na 50% na zahraničních príjmoch a Kuba je jeho tretím najvačším výrobcom na svete. Ďalšími plodinami sú tabak, káva, citrusové plody a kenaf, rastlina používaná na výrobu lán. V zemi sa pestujú aj zemiaky a ryža; dobytok sa chová v mnohých nížinách.

·Hlavným nerastom je železná ruda, ale Kuba ťaží tiež meď, chróm, nikel, kobalt, zlato a striebro. Priemysel sa predovšetkým zameriava na výrobu cukru, textilu, cigár a koženého tovaru.


·Abakua, Naniguismo, kubánské synkretické náboženské hnutie, jehož učenie tvorí zmes kresťanstva a západoafrických tradičních kultov, obohatená o prvky karibských tradíc. Najúctievanejšou bytosťou je duch Ireme (ľudovo zvaný Diablito). Významnou zložkou jeho rituálov sú exotické tance a hudba. Abakua vznikla v roku 1834 ako tajná černošská spoločnosť pomenovaná po svojom zakladateľovi. Pôvodne do nej mali zakázaný vstup belosi i miešanci. V súčasnosti sa skladá z dvoch odnoží: Efo (naďalej uzavreté belochom) a Efi (multietnické, umiernené skupiny).





HAITI

·ROZLOHA: 27 750 km2
·OBYVATEĽSTVO: 7 180 000
·HLAVNÉ A NAJVAČŠIE MESTO: Potr-au-Prince (1 000 000 obyvateľov)
·ÚRADNÝ JAYZK: Francúžština a kreolština
·DOVOZ: Potraviny, minerálne oleje, textil, strojárenské výrobky, autá
·VYVOZ: Káva, cukor, bauxid
·MENA: Groude(1 groude= 100centimou)
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: Republika

·Hory pokrývajú 75% krajiny. Najvačšie zimy sú v údolí veľkých riek a na planine Port-au-Prince, kde sa teplota pohybuje v rozmedzí 24°C- 29°C. Zrážky dosahujú takmer 200cm vo vlhších horách, ale len 50cm na náveternej strane.

·V poľnohospodárstve pracuje 66% pracových síl. Káva, kakao, cukrová trstina, banánovník, mango, ryža a sladké zemiaky sú hlavými plodinami. V krajine sa chová cez 8 miliónov kusov hydiny. Hlavným priemyslom je spracovanie poľnohospodárskej produkcie.


·ZAUJÍMAVOSTI: Na jednej strane je to špinavá, chudobou a vírusom AIDS zamorená, no silne duchovná krajina s unikátnou históriou. Koncom 18.storočia patrilo Haiti k najbohatším na svete. Vtedajšie hlavné mesto Cap Haitien s prístavom na severnom pobreží zriedkakedy prichýlilo menej než sto zaoceánskych lodí a v porovnaní s ním bol New York iba malým prístavom podradného významu. Obchod prosperoval natoľko, že zisky z tejto kolónie predstavovali najvačší zdroj príjmov Francúzka. No Haiťania skoro zabudli na svoju slávnu minulosť a vrátili sa k primitívnemu životu. Represívni diktátori sa o nič nepričinili, nič nevybudovali... Dnes je Haiti potápajúcou sa loďou a ktovie, či sa ju ešte niekedy podarí zachrániť.

·Haiťania, hoci oficiálne kresťania, sa stále potajme pridržiavajú vúdú náboženstva, považovaného za okultizmus. Tajomné symboly v kukuričnej múke rosypanej na dlážke, prebodnuté bábiky, sliepky priklincované na dvere či zombie- čiastočne oživené mŕtvoly, to všetko sú sprievodné znaky. Čarodejníci- zlodeji duší- namiešajú zmes bylín a pridajú do nich prášok z ryby, ktorej mäso obsahuje COUP POUDRE, jed až tristokrát silnejší než kyanid. Spôsobuje odumretie nervov a nedokysličenie mozgu. Obeť zabudne hovoriť, necíti bolesť a vyzerá ako mŕtvola. Jednoduchí ľudia netušia nič o chémií, preto veria, že zombie sú výsledkom mocných čarov a zásahu nadprirodzených síl.
·vúdú, voodoo – náboženstvo černošského obyvateľstva v karibskej oblasti, najmä na Haiti. Zmes predstáv a praktík prírodného afrického náboženstva a katolicizmu. Významná je viera v duchov či nižšie božstvá, ktoré sa zmocňujú svojích uctievateľov. Súčasťou obradu sú tance v tranze a obete. Rozšírená je mágia.

·Rada, Arada – jedna z dvoch hlavných odnoží vúdúizmu, okultne-náboženského hnutie pôsobiaceho na Haiti. Stúpenci afro-karibského kultu vúdú




BAHAMY

·ROZLOHA: 13 939 km
·OBYVATEĽSTVO: 276 000
·HLAVNÉ MESTO: Nassau, 173 000
·JAZYK: Angičtina
·MENA: Bahamský dolár(1 bahamský dolár= 100 centov)
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: Konštitučná monarchia, člen britského Spoločenstva

·Súostrovie o celkovej rozlohe 13 939km vystupuje priamo z morskej hladiny. Najvyššie miesto dosahuje výšky 63m. Iba 30 zo 700 ostrovov je obývaných. Krajina je rovná, pozdĺž pobrežia sú slané mokriny a rast) tam manglové stromy. Priemerná teplota je 27°C v lete a v zime 21°C. Ročné zrážky sú cez 100cm.

·Dve tretiny ľudí žijú na ostrove New Providence a hlavným priemyslovým odvetvím je turistika. Podieľa sa na viac ako polovici celkového príjmu a zamestnáva 66% obyvateľov. Ostatné odvetvia zahrňujú bankovníctvo, odevníctvo, mraziarenstvo, výroba parfémov a šperkov. Poľnohospodárska výroba je zastúpená produkciou soli, vajec, ovocia, mäsa, rýb, zeleniny a cukrovej trstiny.

·Bahamy– Na Bahamách (respektíve na ostrove San Salvador) pristál 12. 10. 1492 K. Kolumbus. Pôvodný indiánsky obyvatelia Aravakovia vyhubenie Španielmi již behom 16. stor. V roku 1629 vznikla prvá anglická osada, najprv súkromá, od 1717 britská kráľovská kolónia s výnimkou španielskej okupácie 1781 – 83. Bahamy osídlené vačšinou otrokmi dovezenými z Afriky; otroctvo zrušené 1838. V roku 1940 zriadená letecká a námorná základňa USA. 1969 zavedená rozsiahla vnútorná samospráva, 10. 7. 1973 vyhlásená nezávislosť. Bahamy sú nezávislý štát, konstitučná monarchia, člen Commonwealthu. Hlavou štátu je britská královná, zastupovaná generálnym guvernérom. Zákonodárnú moc má dvojkomorový parlament, tvorený Poslaneckou snemovňou (49 členov) a Senátom (16 menovaných členov). Posledné parlamentné voľby sa konaly 14. 3. 1997. Generálny guvernér sir Orville Alton Turnquest.




DOMINIKÁNSKA REPUBLIKA


·ROZLOHA: 48 734km
·OBYVATEĽSTVO: 7 823 000
·HLAVNÉ A NAJVAČŠIE MESTO: Santo Domingo, 2 580 000
·ÚRADNY JAZYK: Španielčina
·DOVOZ: Strojárenské výrobky, potraviny, ropa
·VYVOZ: Cukor, kakao, čokoláda, káva
·MENA: Dominikánske peso ( 1 peso= 100 centavov)
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: Republika

·Dominikánska republika pokrýva vačšiu časť ostrova Hispanola. Už od čias objaviteľských výprav Krištofa Kolumba ostrov považujú za miesto s najkrajšími plážami na svete. Na ostrove sa nachádza bujná vegetácia, rozmanitosť krajiny, príjemná klíma počas celého roka a množstvo pamiatok v španielsko- karibskom štýle.

·Pohorie Cordillera v strede krajiny má najvačší vrch Pico Duarte- 3 173m. Teplota v Santo Domingu sa pohybuje od 24°C do 27°C.

·V poľnohospodárstve je zamestnaných 49% pracovních síl. Hlavnými produktami sú cukrová trstina, káva, kakao, ryža, tabak a banány. V krajine sa ťaží bauxid a nikel.

·Dominikánská republika,. – Španielská kolonizácia prebiehala od začiatku 16. stor. (kolónie Santo Domingo). Pôvodné obyvateľstvo (Aravakovia, Tainovia, Karibovia) postupne vyhladené, ostrov osídlený hlavne otrokmi dovezenými z Afriky. V 18. a 19. stor. územie dnešnej Dominikánsejé republiky predmetom častých vojen medzi Španielskom a Francúzkom. V roku 1821 vyhlásena nezávislosť Santo Dominga. 1822 územie Dominikánskej republiky pričlené k Haiti, 27. 2. 1844 vyhlásená nezávislosť. V rokoch 1861 – 65 a 1916 – 24 Dominikánská republika okupována Španielskom, resp. USA. V Dominikánskej republikepanovaly vačšinou nestabilné vnútropolitické pomery, pri moci často vojenské junty (1930 – 1961 bratia Trujillové). V roku 1965 vypuklo ľavicové povstanie, americkou vojenskou intervenciou však dosadena nateraz konzervativná vláda. Po roku 1978 ustavený demokratický režim. Dominikánská republika je nezávislý štát, republika. Hlavou štátu je prezident (volený obyvateľstvem na 4 roky); posledné prezidentské voľby se konaly 16. 5. 1994. Zákonodárným zborom je dvojkomorový Národný kongres, tvorený Poslaneckou snemovňou (120 členov, funkčné obdobie 4 roky) a Senátom (30 členov, funkčné obdobie 4 roky). Posledné parlamentné voľby sa konaly 16. 5. 1994. Prezident Leonel Fernández Reyna.




KAJMANSKÉ OSTROVY

·tieto tri ostrovy merajú dohromady 260km a žije na nich 31 000 obyvateľov. Z toho polovica žije v hlavnom meste v Georgetownu. Dováža sa 90% potravín, hlavnými zdrojmi príjmu sú financie a turistika.



OSTROVY TURKS A CAICOS

·Tieto ostrovy, britské závislé územie, majú rozlohu 430km. Na 8-mych obývaných ostrovoch žije 14 000 obyvateľov. Základnými piliermi ekonomiky je finančníctvo v dosledku vytvorenej daňovej oázy, turistika a rybolov.



BARBADOS

·Štát v Malých Anilách na východnej strane hlavnej skupiny Náveterných ostrovch. Jeho rozloha je 430km a žije na ňom 262 000 obyvateľov, pričom 8 000 ich žije v Bridgetowne. Ostrov má menšie zásoby ropy a plynu. Hlavným odvetvím ja poľnohospodárstvo (pestovanie cukrovej trstiny skoro na 25% časti územia). Vedľa rybolovu je na Babradose celá rada priemyselných odvetví v rátane odevného, nábytkárskeho a elektrotechnického priemyslu. Krajina vyváža cukor a výrobky z neho. Hlavným zdrojom príjmu však stále zostáva turistika.



BERMUDY

·Územie závislé na Spojenom kráľovstve sa skladá z asi 150 ostrovov koralového a sopečného pôvodu. Na celkovej rozlohe 53km žije 63 000 obyvateľov, z nich 2 000 žije v hlavnom meste Hamiltone. Teploty sa pohybujú od 17°C v januári do 26°C v júli, s priemernými zrážkami 150cm. V krajine nájdeme poľnohospodárstvo a priemysel, ale hlavýmj zdrojom príjmu je turistika.





PORTORIKO

·ROZLOHA:
·OBYVATEĽSTVO: 3 670 000
·HLAVNÉ A NAJVAČŠIE MESTO: San Juan, 1 101 000
·ÚRADNÝ JAZYK: Španielčina a angličtina
·DOVOZ: Nerastné suroviny, strojárenské výrobky a potraviny
·VÝVOZ: Poľnohospodárske výrobky

·Portoriko je úzko späté s USA, je to hornatý ostrov dosahujúci výšky až 1 338m s nížinou pozdĺž severného pobrežia. Priemerná teplota v San Juane je 24°C v januári a 27°C v júli, priemerné zrážky sú tu asi 150cm ročne.

·Priemysel, do ktorého plynie mnoho investícii z USA, je hlavným zdrojom príjmu. Doležitý je farmaceutický, petrochemický a odevný priemysel a elektronika. Hlavnou hospodárskou oblasťou je poľnohospodárstvo, ktorého produktami sú cukor, ananás, káva a tabak.

·Portoriko, Puerto Rico,). – Územie povodne osídlené Aravakmi a Karibmi. 19. 11. 1493 objavené K. Kolumbom. V roku 1511 povstanie Aravakov, pri potlačení takmer vyhubení; nahradený africkými černochmi. V 16. – 18. stol. častý cieľ útoku pirátov. V roku 1736 zavedené pestovanie kávy. 1873 zrušené otroctvo. Po americko-španielskej vojne podstúpenej v roku 1898 USA. Od 2. 3. 1917 teritórium USA (obyvateľstvo získalo americké občianstvo). Od 25. 7. 1952 volnre pridružený štát USA. V poslednom referende o zmene štatútu (14. 11. 1993) odmietnutá premena Portorika na 51. štát USA. – Portoriko je samosprávný, volne pridružený štát USA. Na čele stojí americký prezident zastupovaný guvernérom. Zákonodárným zborom je dvojkomorové Zákonodárne zhromaždenie, tvorené Snemovňou reprezentantov (51 členov, funkčné obdobie 4 roky) a Senátom (27 členov, funkčné obdobie 4 roky). Posledné parlamentné voľby sa konaly 5. 11. 1996. Guvernér Pedro J. Rosello (* 1945).
TRINIDAD A TOBAGO

·ROZLOHA: Trinidad: 4 828km, Tobago: 300km
·OBYVATEĽSTVO: 1 306 000
·HLAVNÉ NAJVAČŠIE MESTO: Port-of-Spain, 59 649
·ÚRADNÝ JAZYK: Angličtina
·DOVOZ: Strojárenské výrobky
·VÝVOZ: Výrobky z ropy, ropa a chemikálie

·Republika Trinidad a Tobago je štát na ostrovoch Trinidad a Tobago a piatich menších. Na Trinidade sú tri horské pásma, ktoré dávajú ostrovu tvár. Tobago je hornaté na severe, na juhu ho tvorí vápencová náhorná plošina. Podnebie je tropické s oddobím dažďov od júna do decembra. Port-of-Spain má 160cm ročne zrážok, teploty sú 25°C v januári a 26°C v júli.

·Hlavným zdrojom štátnych príjmov je ropa s 8 miliónmi ton ročne a obrovské zásoby zemného plynu. Ďaší významný zdroj príjmu predstavuje prírodný asfalt z jazera Pitch Lake. Doležitým odvetvím je chemický priemysel, výroba cementu a turistika.

·Trinidad a Tobago, Republika Trinidad a Tobago,– V roku 1498 boly ostrovy objavené K. Kolumbom. V 16. – 18. stor. pod španielskou, holandskou a anglickou nadvládou. V roku 1802 sa stal britskou kolóniou Trinidad, 1803 Tobago. 1889 bolo Tobago pripojené k Trinidadu. 1958 – 62 boly Trinidad a Tobago členmi Západoindické federácie. 31. 8. 1962 získaly nezávislosť. 1. 8. 1976 bola vyhlásená republika. – Trinidad a Tobago je nezávislá republika, člen Commonwealthu. Hlavou štátu je prezident, volený na 5 rokov kolegiom voliteľov. Zákonodárným orgánom je dvojkomorový Parlament; tvorí ho Poslanecká snemovňa (36 členov, funkčné obdobie 5 rokov) a Senát (31 členov). Posledné parlamentné voľby sa konaly 16. 12. 1991. Miestnym zákonodárným orgánom na ostrove Tobago je Poslanecká snemovňa (15 členov, funkčné obdobie 4 roky). Posledné voľby do Poslaneckej snemovne sa konaly 28. 11. 1988. Prezident Arthur Robinson

·šouteri, Shouters – karibská synkretická sekta, jeho učenie predstavuje syntézu tradičných afrických rituálov a kresťanstva. Sekta pôsobí hlavne na ostrovech Trinidad a Tobago. Svoj názov získala vdaka rituálnemu tancu spojenému s výkrikmi (anglicky shout), prevádzkovanému pri bohoslužbách.

·Šangisti, trinidadské náboženské hnutie, jeho stúpenci úctievajú afro-karibské kulty čerpajúce z koreňov tradičních afrických animistických náboženstiev obohatené o prvky katolickej liturgie. Ide o určitú obdobu haitského vúdú (voodoo). Súčastou obradu sú magické rituály, zvieracie obete, extatické tance a tranzovné stavy. Stúpenci hnutia uctívajú panteon Jorubov, najvyššieho boha Oloruna, boha zeme Orišalu a ďalší oriši (orisy). Ústredným kultom hnutia je kult Šanga, boha hromu, jemu je pripisovaná tiež schopnosť posíliť plodnosť.




JAMAJKA

·ROZLOHA: 10 991km
·OBYVATEĽSTVO: 2 460 700
·HLAVNÉ A NAJVAČŠIE MESTO: Kingston, 587 000 obyvateľov
·ÚRADNÝ JAZYK: Angličtina
·DOVOZ: Strojárensk é výrobky, textil, ropa, nerastné suroviny
·VÝVOZ: bauxit, hliník, cukor, banány
·MENA: Jamajský dolár, (1 dolár= 100 centov)
·ŠTÁTNE ZRIADENIE: nezávislý štát, člen britského Spoločenstva

·V hornatom vnútrozemí sú narušené vápencové náhorné plošiny dosahujúce priemerne výšky 460 metrov. Sú obkolesené zalesnenými vrchmi Blue Montains. Podnebie je tropické s teplotami 24°-31°C v nížinách a s priemernými zrážkami 80 cm v Kingstone, ibaže na severných svahoch to može byť až 500 cm.

·Zalesnených je 28% krajiny a 19% sa využíva pre pestovanie plodín, najma banánov, cukrovej trstiny, citrusových plodov, kávy, ryže, kukurice a zeleniny. Jamajka je najvačším svetovým producentom bauxitu. Priemysel sa prevažne orientuje na výrobky z hliníka, rozvinuté je tu poľnohospodárstvo.

·Španielská kolonizácia ostrova prebiehala od roku 1509 a pôvodní obyvatelia (Aravakové) boli vyhubení už pred rokom 1560. V roku 1655 obsadili Jamajku Angličania, anglické nároky boli oficiálne uznané Španielskom v roku 1670. Ostrov sa osídloval otrokmi dovezenými z Afriky. V rokoch 1831 – 32 prebiehalo povstanie otrokov- otroctvo sa postupne zrušilo v rokoch 1833 – 38. V 1866 vznikla britská korunná kolónia, a taktiež boli vytvorené represívne orgány (súdy a polícia). V 1943 bola prijatá ústava. Od roku 1953 čiastočná a od 1959 úplná samospráva. 1958 – 61 Jamajka členom Západoindickej federácie. V roku 1962 bola vyhlásená nezávislosť. – Jamajka je nezávislý štát, monarchia, člen britského Společenstva. Hlavou štátu je britská kráľovna, ktorú zastupuje generálny guvernér. Zákonodárným orgánom je dvojkomorový parlament; tvorený Poslaneckou snemovňou (so 60 členmi, volenými obyvateľstvom na 5 rokov) a Senátom (21 členov, menovanými generálnym guvernérom – 13 na doporučenie predsedom vlády a 8 na doporučenie vodcu opozície); funkčné obdobie je 5 rokov. Posledné voľby do Poslaneckej snemovne sa konali 30. 3. 1993. Generálny guvernér Florizel Glasspole Howard Cooke.


Hernando Cortéz

Si zaumienil, že bude dobyvateľ a ako svoj cieľ si vytýčil ospevovanú, zlatom hýriacu krajinu, ktorá sa rozprestierala na území Nového Španielska. Po Cortézovom príchode na aztécke územie, tvorené územím od Mexického zálivu až po Tichý oceán a smerom na juh až po Guatemalu, si vtedajší kráľ Aztékov Montezuma myslel, že Cortéz je ich boh. Prišiel na bielom koni, čo bolo pre Aztékov úplné tabu, nakoľko nikdy predtým také zviera nevideli. Nie ešte aby mu "z chrbta vyrastala ľudská postava".
Poslal Cortézovým lúpežníkom drahé dary, aby sa obrátil a vrátil naspäť k moru. Smiešna predstava pre Španielov, ktorý začali zhromažďovať vojsko. Keby Aztékovia neboli zaslepený svojim náboženstvom, ktovie či by ich ríša žila dlhšie... Aztékovia boli síce bojový národ, mohli vyhrať menšie spory, ale v skutočnej vojne nemali veľmi šancu. Ich boj sa zakladal na hromadnom útoku, v ktorom však každý bojoval za seba a nebránil svojho spolubojujúceho. Proti španielskej stratégii a moderným zbraniam, o ktorých sa Aztékom hádam ani nesnívalo, akoby ani nemali šancu.
Situácia však aj napriek tomu mohla vyzerať celkom inak: Keď sa Cortéz so svojim vojskom ocitol pred Tenochtitlanom, Aztéčania ich privítali ako bohov. Cortéz však až dvakrát zajal Montezumu a nútil ho hovoriť nie práve najlepšie veci k aztéckemu ľudu. Tí si týmto vplyvom uvedomili, že to asi ani nebudú ich bohovia a začali konať. Vzbúrili sa a Cortéz bol nútený z mesta utiecť, pričom stratil až dve tretiny vojska.

Niektorý zomreli na vlastnú chamtivosť, ovešaný zlatom sa utopili v kanáloch, iných zabili Aztékovia plaviaci sa po rieke. Pri vzbure zomrel aj samotný kráľ Montezuma, dokonca rukami svojich vlastencov. Tu sa však osud Aztékov tiež mohol zvrtnúť: Španieli sa dočasne rozložili na kopci Los Remedios. Aztékovia však miesto toho, aby dorazili zbytok španielskeho vojska, začali prehľadávať mŕtvych a snažili sa získať naspäť korisť, ktorú Španieli ukradli z aztéckeho pokladu.

Zrútila sa ich ďalšia potencionálna možnosť na záchranu... Alebo ktovie akoby to bolo. Zdá sa, že víťazstvo Španielov nebolo až také jednoznačné, ako sa na prvý pohľad zdá. Ďalší krok k dobytiu Tenochtitlanu spočíval v spojenectve Španielov a Tlaxcalanov v bitke pri Otumbe. Tu sa ale aj Aztékovia so svojimi spojencami Texcokanami bránili. Ich vojnové formácie sa však nedali ani porovnať so španielskym zmyslom pre taktiku.

Tristo Španielov porazilo skoro tritisíc Aztéčanov, vrátane ich náčelníkov. Texcokanovia utiekli a Španieli si vybojovali cestu do Tlaxcaly, kde sa zotavili, lebo po drsnom boji nezostal ani jeden Španiel neporanený. Čo by sa asi tak stalo, keby neboli vojská Texcokanov ušli a naďalej vzdorovali poraneným Španielom? A ešte lepšie, ako by sa vyvíjala situácia, keby sa Aztékovia pod novým vládcom Cuauhtemocom spojili s inými skupinami, a zničili Španielov prostou prevahou svojej presily?

Oni to však neurobili a všetko vyzeralo tak, ako to vyzeralo... Pád ríše urýchlilo aj to, čo sa nám môže zdať ako podvod. Na druhej strane to však bolo v tej dobe bežné. Texcokanovia, najbližší spojenci Aztékov, trochu žiarlili na to, že sa vtedajší vládca Montezuma dal zvoliť vojnovým náčelníkom. Keby sa Aztéčanom podarilo udržať svoju presilu po Cortézovom ústupe z Mexika, boli by Texcokanovia bojovali u Otumby statočnejšie. Takto sa však po bitke pridali ku Španielom a poskytli im základňu na jazere a prostriedky k porazeniu ktoréhokoľvek doposiaľ nepodrobeného kmeňa. Cortéz s flotilou, ktorú si dal postaviť v Tlaxcale, a obliehacím plánom mesta, začal tvrdý boj Aztékov o svoje životy. Bojovali udatne a celkom sa im aj darilo, kým Cortéz opäť nezmenil techniku boja, proti ktorej boli bezmocný. Ale aj v takejto zdanlivo nezvratnej chvíli sa objavila iskierka nádeje - obecné povstanie proti votrelcom. Ľudia z ostrovov južnej časti jazera, Šočimilkovia a ich susedia, prenikli cez španielske loďstvo k Aztékom a tlmočili im, že sa s nimi chcú spojiť proti bielym.

Naradovaný vládca Cuauhtemoe a jeho náčelníci mu dali celé náklady ozdôb, jemných odevov a kakaových bôbov, ktoré boli mimochodom veľmi vzácne. Celé to vyzeralo dosť sľubne, ale šťastie, alebo osud, Aztékom opäť neprialo a na ďalšiu noc s hrôzou zistili, že ich nový spojenci sa pokúsili odvliecť ich ženy a deti do otroctva. Po niekoľkých dňoch obrany sa posádka mesta vzdala, slabá, vyčerpaná a vyhladovaná. Cuauhtemoc sa s rodinou pokúsil utiecť v kánoe, ale bol chytený a väznený Cortézom, ktorý sa ešte stále zháňal za aztéckym pokladom. Ten bol však pochovaný hlboko pod vodou, kde sa dostal prostredníctvom utopených tiel pri onom úteku z Tenochtitlanu.

Ríša Aztékov padla a ich niekdajšie prekrásne hlavné mesto Tenochtitlan sa zmenilo na pustú ruinu, zaznamenávajúcu smutné spomienky na minulosť a na utrpenie ľudu pri poslednom bránení mesta. Pýtam sa, oplatilo sa pod vidinou zlata a bohatstva zničiť rozkvitajúcu, kultúrne vyspelú a prosperujúcu ríšu? Podľa mňa rozhodne nie, i keď španielsky kráľ si to nemyslel a oslepený bohatstvom si ani nevšimol, ako veľmi urazil svoj titul najkresťanskejšieho kráľa Európy. Človek by si pomyslel, že toľko šancí na zvrátenie svojho osudu nemohli Aztékovia premeškať len tak, náhodou. Mnohí si myslia, že do ich osudu museli zasahovať bohovia naklonení Španielom. Bol to trest za kruté aztécke počínanie v oblasti náboženských obradov? Nesmieme zabudnúť na fakt, že v roku 1487 iba v štyroch dňoch ceremónií zasvätenia chrámu Tenochtitlan, zabili v ľudských obetiach asi 80000 zajatcov. Ďalšia otázka znie, čo robili s telami týchto enormných počtov obetí? Prevažná časť obetovaných zajatcov bola zjedená.

Vojnová činnosť Aztékov bola väčšinou podmienená iba zajatím väzňov na obete. Niektorých obetovali a skonzumovali hneď na bojovom poli, zatiaľ čo ostatných vzali domov, kde ich zatvorili do drevených klietok, aby ich vykŕmili, kým ich kňazi neobetujú v chrámoch. Tieto veci sa dajú jednoznačne pokladať za trestaniahodné.


HISTORICKý PREHĽAD:

·Predpokladá sa, že prví ľudia prišli do Ameriky zo Sibíru cez Beringov prieliv 40 000 pred n. l.
·Za prvú civilizáciu v Amerike sa považuje ríša Olmékov, jazyk podobný mayštine
·2000 pred n. l. – v Strednej Amerike vzniká ríša Mayov, prvé mestá
·1150 pred n. l. – Olmékovia vytvorili obrázkové písmo a číselnú sústavu, ktorá sa rozšírila po celom kontinente
·Asi 300 pred n. l. – rozkvet mayskej kultúry, založenie Teotihuacánu
·1492 – Cristobal Colón
·1519 – Hernando Cortés si podmanil Mexiko; zničil ríšu Aztékov, Montezuma
·1537 – rozpad ríše Inkov


Prečo vlastne zanikla ríša Aztékov?

Bolo tu nejaká nádej na ich záchranu po tom, ako si Španieli na čele s Cortézom zaumienili dobyť ju? Naozaj boli ich vojská nezdolateľné, alebo dobytie ríše Aztékov zapríčinili nešťastné náhody a chyby, ktoré keby sa nestali, situácia by sa vyvíjala inak? A ktorá strana bola vlastne tá "lepšia" ? Odpovede na tieto otázky sa vám pokúsim ukázať v nasledujúcich riadkoch.

Aztékovia si veľmi zakladali na svojom náboženstve. Uctievali rôzne božstvá, každé z nich malo svoju úlohu pre určitú časť ich života. Od božstiev týždňa v Tonalpohualli, až po božstvá denných a nočných hodín. Stavali nádherné chrámy a paláce, ichzavodňovacie poľnohospodárstvo bolo na vysokej úrovni. Hlavné mesto Tenochtitlan, ležiace na zabudnutom ostrove v jazere Texcoco, bolo neskôr označené za najkrajšie mesto vtedajšieho sveta. Ríša bola silno ovplyvnená vlastným náboženstvom. Uctievali svojho Boha, ktorý mal bielu tvár a tmavú bradu, lebo verili, že on určuje osud ich krajiny, veľkosť úrody a iné pre nich dôležité veci. Hovorilo sa o ňom, že porazený bohom Slnka odišiel cez more na východ, a sľúbil, že sa vráti okolo roku 1519 a vezme si svoje kráľovstvo späť. Kňazi vykonávali masové obety ľudí, ktorých potom jedli. Ročne umieralo najmenej dvadsaťtisíc mužov, žien a detí. Ich viera bola veľmi silná a dôležitú úlohu v ich živote zohrávali aj predpovede osudu. A práve preto sa aj stalo to, čo sa stať nemalo.


Zoogeografická oblasť zahrňujúca Južnú a Strednú Ameriku, tropickú časť Mexika a ostrovy v Karibskom mori patrí do neotropickej oblasti. Severovýchod pokrývajú biomy tropických lesov, juhozápad biomy saván, pámp a krovinatých stepí. Na západe se tiahne pásmo veľhor a horských a pobrežných púští, na juhu kontinentu je subarktická klíma. Rôznosť životných prostredí sa odráža i v pestrosti fauny. Behom treťohor, kedy bola Južná Amerika oddelená od ostatných pevnín vrátane Severnej Ameriky, vznikla tu svojrázná fauna (napr. chudozubé, ploskonosé opice, tukani). Zachovala sa tu tiež pôvodná fauna vačkovcov, ktorí obstáli v konkurencií z placentály, zatiaľ čo v ostatných časťiach sveta vyhynuli. V neotropickej oblasti zcela chýbali napr. sudokopytníci a šelmy, ktoré sem prenikli v niekoľkých vlnách až na konci treťohôr, kedy došlo k suchozemskému spojeniu Južnej a Severnej Ameriky. Smerom na sever sa šírilo z neotropickej oblasti len málo foriem, napr. opossum, pásovec devaťpásý a pekari.


·Spojené stredoamerické provincie, španielsky Provincias Unidas del Centro de América – únia dnešných stredoamerických štátov Guatemaly, Hondurasu, Kostariky, Nikaraguy a Salvadoru. Hlavným mestom bola Guatemala City. V roku 1821 získali nezávislosť. 1822 boli začlenené do cisárstva Mexiko, ale v roku 1823 vyhlásili federacií Spojených stredoamerických provincií. 1825 bol zvolený prezident M. J. Arce. V roku 1830 vypukla občianská vojna a vodca liberálov F. Morazán bol zvolený prezidentom. 1834 bolo hlavné mesto prenesené do San Salvadoru. Po povstaný R. Carrery 1838 sa federácie začala rozpadať a po neúspešných pokusoch o znovuzjednotení F. Morazán v roku 1840 odstúpil.

·chicle [čikl], rastlinná živica stredoamerického stromu (Mexiko, Stredná Amerika), z neho sa vyrábá žuvajúca guma.

·krevety, Natantia – súhrnný názov pre malé plovavé ráčkovité korýše. Pomerne mäkký karapax kryje polopriehladné telo často zdobené nápadnou kresbou. Zadočkové nožky slúžia na plávanie. Vačšinou všežravce, niektoré druhy žijú v symbióze s inými vodními živočichmi, napr. zástupcami rodu Spongicola žijú v symbióze s morskou hubou Euplectella. Rad druhov je kreviet hospodársky význammná, loví sa pre konzum. Kreveta karibská (Penaeus setiferus) je dlhá 10 – 20 cm, obýva karibskú oblasť, žije v hĺbkách až 100 m. V Európe sa u nórských brehov v hĺbkách 100 – 200 m loví kreveta severná (Pandalus borealis), v Taliansku kreveta stredomorská (Penaeus kerathurus).

·CARICOM, Caribbean Common Market, Karibský spoločný trh – hospodárské združenie štátov karibskej oblasti, ktoré na pravidelných konferenciach zastupujú predsedovia vlád. Okrem hospodárských záležitostí koordinujú svoju zahraničnú politiku a rozvíjajú spoluprácu v sociálnej oblasti.

·grapefruit [grejpfrujt], Citrus paradisi - rastlina z čeladi rúrtovitých; strom až 10 m vysoký, vypestovaný v Karibskej oblasti v 17. stor. Plody jsou bohaté na vitamín C. Viz tiež citrus.

·sabal, Sabal – rastlina z čeladi arekovitých. Pochádza z Karibskej oblasti, Mexika a južních častí Severnej Ameriky. Niektoré druhy sa pestujú pre pevné listové vlákna, využívají sa napr. k výrobe košíkov a rohožiek. Iné druhy sa pestujú ako potrava, napr. ako palmová zelenina alebo jedlé plody.

·antilky, morský makkýš, drobný pľúcnatý plž z čeladi Cerionidae; viz tiež pľúcnatý. Živočých s ulitou vajčitého tvaru. Vyskytuje sa na ostrovoch v Karibskej oblasti a na Bahamách. Druh Cerionuva žijúcí na Antilách má ulitu dlhú 35 mm.


·pimentovník, Pimenta –rastlina z čeladi myrtovitých. Známych pať druhov rastúcích v Strednej Amerike a v karibskej oblasti. Vždyzelený tropický strom pementovník lekársky (Pimenta officinalis) sa pestuje na plantážach pre aromatické plody, sušené bobule zvané nové korenie.

·Walcott [vólkot] Derek, * 23. 1. 1930, karibský básnik a dramatik píšúci anglicky. Narodil sa na Svatej Lucií, žil na Jamajke a na Trinidade, kde založil divadelný súbor; od roku 1981 žije v USA. Je autorom reflexívnej lyriky o zložitých rasových vzťahoch (autobiografická báseň Blues), o dosledkoch kolonializmu (básne Crusoe’s Island – Crusoeov ostrov a Crusoe’s Journal – Crusoeov deník), o kulturnom a historickom dopade ostrovnej izolácie (zbierky Castaway and Other Poems – Stroskotanec a iné básne, autobiografická báseň Another Life – Iný život) a 28 hier o živote ostrovanov, čerpajúcích i z miestneho folklóru (napr. The Dream on Monkey Mountain – Sen na Opičej hore). Nobelová cena v roku 1992.

·karibská literatura v angličtine, vznikala s kolonizacou ostrovou a prilehlých pobrežných území (bývalá Britská Guyana) v 17. – 19. stor.; z tejto doby sa dochovali denníky, cestopisy a životopisy (napr. otroka Olaudah Equiana, † 1791, podávajúca otrasné svedectvo o brutalite na jamajských plantážach). V 2. pol. 18. stor. vznikala tiež prvá poézia (Francis Williams, slobodný černoch vzdelaný v Cambridgi). Literatúra nezávislá na britských a amerických vzoroch sa utvárala od zač. 20. stor. v súvislosti so zájmom o ľudovú kultúru, s americkým hnutím černošskej emancipáce a tzv. harlemskou renesanciou (20. rokov). Dôležitým predstaviteľom prózy i poézie je Jamajčan C. MacKay, romány a poviedky vtedy písal tiež napr. Trinidaďan C. L. R. James (* 1901) a guyanský prozaik E. A. Mittelholzer (1909 – 1965). V 40. rokoch sa objavily pokusy o historickú prózu (Jamajčan V. S. Reid, 1913 – 1987). Od 50. rokov 20. stor. došlo k radikálnym zmenám: poézie (napr. Barbadosan E. K. Brathwaite) hľadá inšpiráciu v domácej hudbe (kalypso), obraznosti alebo v mýtu Robinsona Crusoe a Pátka (D. Walcott zo Sv. Lucie), próza se vyznačuje napr. syntézou domácej a cudzej mytológie (guyanský autor Wilson Harris) alebo analýzou postkoloniálnej situácie (Trinidaďan V. S. Naipaul). Súčasné dráma vzniká často v Angicku (napr. Careyl Phillips, * 1958).
·Hostos [ostos] Eugenio María de, * 11. 1. 1839, † 11. 8. 1903, portorický esejista a politik; bojovník za nezávislosť karibských krajín. Autor spisu La moral social (Spoločenská mravnosť) a románov, napr. La



·šejkri, Shakers, shakeri – 1. karibská synkretická sekta, jej učenie predstavuje syntézu tradičných afrických rituálov a kresťanstva. Na rozdiel od haitského kultu vúdú (voodoo) v jtomto kulte prevažujú kresťanské prvky. Sekta posobí predovšetkým na ostrove Svatý Vincenc (Saint Vincent) a mezi černošskými komunitami na juhu USA. Svoj názov získala vďaka rituálnému tancu spojenému s výkrikmi a vibráciami celého tela (anglicky shake), provádzkovanému pri bohoslužbách;


·bukanier, príslušník pirátských posádiek, posobících v Karibskom mori v 17. a 18. storočí. Najímaný v boji proti Španielom.



·ingenio [inchenjo], v krjinách karibskej oblasti skor označenie pre primitívny cukrovar, neskor tiež pre celý komplex výroby cukru z trtiny.