Afganistan má dôležitú polohu medzi strednou Áziou na severe a indickým subkontinentom na juhu. Preto o toto územie po stáročia bojovali najmä ruská a britská armáda. Afganistan je krajina kontrastov. Tvoria ju trávnaté náhorné plošiny, nízke, kamenisté púšte a vysoké horské štíty. Je tu málo ciest, žiadna železnica. Takmer tri štvrtiny tejto zeme sú neprístupné. Za posledných 20 rokov bola krajina v zajatí občianskej vojny a jej vláda zvyčajne nestabilná. Afganistan je jedným z najchudobnejších štátov sveta. Mudžahedíni: Roku 1979 sovietsky zväz vtrhol do Afganistanu, aby podporil jeho novú komunistickú vládu. Islamský rebeli známi ako Mudžahedíni reagovali rozpútaním vojny.

Roku 1989 donútili sovietsku armádu, aby sa stiahla. Roku 1992 získali kontrolu nad celou krajinou. Keď sa dostali k moci zaviedli prísne islamské zákony. Boje medzi mudžahedínov však viedli k novej občianskej vojne. Stany: Niektorí Afgánci sú kočovníci. volajú ich kochisovia. Jednotlivé skupiny sa od seba líšia jedinečnými vzormi stanov z plsti alebo zvieracej kože, v ktorých žijú. Množstvo národov: V Afganistane žije viac ako 20 národnostných skupín. Najväčšiu skupinu tvoria na juhu Pašuni alebo Afgánci, podľa ktorých sa krajina nazýva, pretože posledných 200 rokov vládli tomuto územiu. Hl. mesto: Kábul. Rozloha: 652 090km2. Poč. obyv: 20 500 000. Úradný jazyk: perzský, paštský. Zriadenie: Islamská republika. Mena: afghání. Priem. dĺžka života: 43 rokov. Poč. obyv na 1 lekára: 6 430.