Najpozoruhodnejšie jaskyne boli objavené v oblastiach s rozsiahlym výskytom vápenca, ako napr. Juhoslávia alebo Mendip Hill v Anglicku. Skalu tvorí najmä uhličitan vápenatý, ktorý sa rozpúšťa v dažďovej vode. Voda presakuje cez štrbiny do priepustného vápenca a postupne ich rozširuje. Rieky, ktoré zmiznú vo vápenci a tečú nad nepriepustnou skalou, odplavujú vápenec a vytvárajú veľké priestory, v ktorých rastú stalagmity a stalaktity. Cez mnohé jaskyne pretekajú rieky aj dnes, alebo sú v nich stopy starých riečíšť.

Jaskyne sa nachádzajú aj v iných skalách, napr. v čadičových (stuhnutá láva). Tekutá láva tečie ako rieka. Najprv sa ochladí a stuhne. Tunel alebo jaskyňa sa môžu utvoriť, keď láva naspodu prestane odtekať. Na Havaji sa nachádza mnoho obdivuhodných tunelov a jaskýň. Morské jaskyne vznikajú nárazmi vĺn. Ak sa zmení úroveň morskej hladiny, tieto jaskyne sa môžu nachádzať vysoko nad terajším pobrežím. Mäkšie časti skál, ktoré boli vážne narušené, sa odplavili a utvorili sa jaskyne. Malé jaskyne možno nájsť v strednej Austrálii pomerne vzdielené od mora, sopiek a vápencov.

Najhlbšia jaskyňa
Réseau du Foillis vo francúzskych Alpách, 1455 m hlboká

Najväčšia jaskyňa
Sarawacká komora v Sarawaku (východná Malajzia), 700 metrov dlhá, 300 metrov široká, 70 metrov vysoká

Najrozsiahlejšia sústava jaskýň
Sústava jaskýň Mammoth Kentucky, USA, 345 km jaskýň a priechodov

Stalaktity a stalagmity

Stalagmity a stalaktity sa nachádzajú v mnohých vápencových jaskyniach. Stalaktity visia zo stropu ako tenké kamenné stĺpy. Stalagmity vyrastajú z podlahy ako kamenné piliere. Občas sa spoja a vytvoria skalný stĺp – stalagnát, ktorý sa tiahne od sropu po podlahu.

Hornina, ktorá vytvára stalagmity a stalaktity sa občas nazýva “ kvapeľ ”. Toto pomenovanie naznačuje jej pôvod. Vápenec sa skladá prevažne z chemickej zlúčeniny, ktorá sa nazýva uhličitan vápenatý. Dažďová voda presakuje cez pukliny vo vápenci a rozpúšťa časť uhličitanu vápenatého. Preto voda, ktorá kvapká zo stropu jaskyne, obsahuje značné množstvo tejto chemicke zlúčeniny.

Keď sa vytvorí kvapka, časť vody sa odparí a na strope jaskyne zostane tenučká vrstva uhličitanu vápenatého. Táto vrstva veľmi, veľmi pomaly rastie a vytvára stalaktit. Kvapky, ktoré dopadnú na podlahu jaskyne, zanechajú na nej uhličitan vápenatý, ktorý sa postupne hromadí a vytvára stalagmity. Ak je jaskyňa tisícky rokov nedotknutá, môžu v nej vyrásť obrovské a zaujímavé útvary.

Najdlhší stalaktit bez opory:
Dĺžka 7 m, County Clare, Írska republika

Najvyšší stalagmit:
Pravdepodobne stalagmit La Grande, v jaskyni Aven Armande neďaleko Tarnského údolia vo Fran- cúzsku, dosahuje výšku 29 m