Oficiálny názov:Slovinská republika
Hlavné mesto:Ljubljana (330 000 obyv.)
Rozloha:20 273 km2 (0,2% rozlohy Európy)
Počet obyvateľov:1 970 000
Hustota:98 ľudí/km2
Urbanizácia:cca 50%
Susedné štáty:Rakúsko, Taliansko, Maďarsko, Chorvátsko

Podnebie
Slovinsko leží v miernom pásme. Vnútorne je ešte rozdelené na tri časti:
•alpské podnebie - na severozápade, vplyv Atlantického oceánu, veľa zrážok, teploty v lete sú mierne, v zime veľmi nízke
•subtropické (stredozemné) podnebie – pobrežie, teplé slnečné počasie takmer po celý rok, zima je veľmi mierna
•kontinentálne podnebie – na východe, teplé leto, chladná zima

Najviac zrážok je na jar a na jeseň, na východe 800 mm, v strede 1 400 mm, na pobreží 1 000 mm a v Alpách 3 500 mm.
Najteplejší mesiac je júl (priemer 21oC), najstudenším január (priemer -2oC).

Povrch
Povrch je prevažne hornatý, 90% povrchu presahuje 300 m.n.m. Najvyšší vrch Slovinska je Triglav (2 864 m.n.m.) v Slovinských Alpách. Najnižší bod je Jadranské more (O m.n.m.). Na území Slovinska sú štyri veľké reliéfne celky: Alpy, Panónska nížina, Dinárske pohorie, Stredozemná oblasť. V Alpách je 28 vrcholov vyšších ako 2 500 m.
Slovinsko patrí k najzalesnenejším krajinám Európy (po Fínsku a Švédsku). Lesy zaberajú viac ako 50% krajiny. Orná pôda, sady, vinice a pastviny zaberajú spolu 43%.
Je tu registrovaných 6 599 krasových jaskýň, 20 je prístupných verejnosti, napr. Škocjanske jame, Postojnska jama.

Vodstvo
Najdlhšia rieka je Sáva (s prítokmi Savinja, Krka, Sotla), ktorá má v krajine 180 km. Ďalšia veľká rieka je Soča (s prítokmi Vipava a Idrijca) a Kolpa.
Prírodných jazier je tu na rozdiel od umelo vytvorených, využívaných na rekreáciu a výrobu elektriny, málo. Prírodnými jazerami sú napríklad alpské jazerá ľadovcového pôvodu Bled, Bohinjské, Triglavské.
Raritou je Cerknické jazero, ktoré na jar a v lete vysychá.
Slovinsko je prímorský štát, aj keď dĺžka pobrežia je len 47 km.

Fauna a flóra
V slovinských lesoch je jeden z najvyšších výskytov medveďa hnedého v Európe. Žijú tu aj divé svine, vlci a rysy. Jediný jedovatý plaz je zmija. Slávne sú lipicany- biele kone z Lipice. Endemitom je chrobák proteus anguinus.
Zo stromov prevažujú buky, duby, lipy a borovice. Z tých subtropických sú to agáva, oleander, cyprus, figovník, akácia, pomarančovník, citrónovník. Už viac ako dvetisíc rokov tu rastie aj olivovník.

Hospodárstvo
HDP na hlavu je 10 000 USD. Poľnohospodárstvo tvorí 6% HDP, priemysel 39% a služby 55%. Nezamestnanosť je 13,5%.

Priemysel
Je tu hlavne textilný, papierenský a nábytkársky, ale aj potravinársky, chemický, elektrotechnický. Tradičným a zaujímavým odvetvím je aj získavanie a výroba morskej soli, ktorá sa datuje do 13.stor. Technika ťažby sa menila počas storočí len veľmi málo. Okrem iného sú tu zdroje lignitu, olovnato-zinkovej rudy a uránu.

Poľnohospodárstvo
Viac rozvinuté na východe krajiny. Najdôležitejšie plodiny sú kukurica, hrušky, pšenica, zemiaky, jablká, vínna réva, cukrová repa. Sú tu odvetvia ako vinárstvo, chmeliarstvo. Chovajú sa kone, hovädzí dobytok a ošípané. Vyváža a med.

Obyvateľstvo
Z takmer dvojmiliónového obyvateľstva je 87% Slovincov, 3% Chorvátov, 2% Albáncov a Srbov, O,5% tvoria Maďari, O,1% Taliani. Okrem toho tu žijú aj Rómovia.
K rímsko-katolíckemu vierovyznaniu sa hlási cca 75% ľudí. Ďalej sú tu aj moslimovia (1%), protestanti (1%).
Slovinsko má veľmi vysokú úroveň vzdelanosti, až 99,6%.
Väčšie mestá sú Maribor, Ljubljana, Celje, Kranj. Prístavy sú Izola, Koper, Piran.
V Slovinsku je parlamentná demokracia. Parlament sa volá Národné zhromaždenie a má 90 členov. Je tu 9 politických strán zastúpených v parlamente. Hlavou štátu je prezident.
Mena je slovinský toliar, ktorý sa delí na sto stotiniek.
Hovorí sa tu slovinčinou, je to juhoslovanský jazyk, podobný chorvátčine a srbčine, má približne päťdesiat dialektov.
Typické jedlá sú Potica, Krofi, Jota, Gibanica, Pršut. Najznámejším vínom je Refošk.