referaty.sk – Všetko čo študent potrebuje
Emília
Nedeľa, 24. novembra 2024
Paríž
Dátum pridania: 20.04.2006 Oznámkuj: 12345
Autor referátu: snehulienka
 
Jazyk: Slovenčina Počet slov: 1 471
Referát vhodný pre: Gymnázium Počet A4: 4.1
Priemerná známka: 2.95 Rýchle čítanie: 6m 50s
Pomalé čítanie: 10m 15s
 
Je len málo miest na svete, ktoré tak často a tak zásadne zasiahli do svetových dejín, ako je Paríž. Terén na ktorom dnes stojí je dielom Seiny. Kedysi tiekla o 35 metrov vyššie. Založil ho pravdepodobne keltský kmeň Parisov (po ktorom nesie meno - Paris). Jedným z najveľkolepejších momentov pre Paríž bola korunovácia kráľa Filipa Augusta, ktorý vládol v rokoch 1180 – 1223. Kráľ dal postaviť mocné opevnenie, začal a výstavbou Louvru a v roku 1215 bola založená univerzita Sorbonna. V stredoveku plnila úlohu rozhodujúceho spoločenského, kultúrneho, cirkevného, vedeckého i politického centra, kde sa rozhodovalo o dôležitých záležitostiach krajiny (odsúdenie templárov, ale aj Jany z Arcu) a slúžila za vzor európskym univerzitám, ktoré ju v mnohom napodobňovali.
Počas celého 16.storočia si francúzki králi volili za svoje rezidencie zámky na Loire.

V 18. storočí sa monarchia usadila vo Versailles. Zatiaľ Paríž opeknel o drahocenné šperky – Invalidovňu, Observatórium, la Salpétre, Porte Saint-Denis, Saint - Martin a iné. Vidiek musel ustúpiť. Paríž mal vtedy 500 000 obyvateľov. Počas Veľkej francúzkej buržoáznej revolúcie sa zbúralo veľké množstvo vzácnych a historických stavieb, ale málo sa postavilo. Za tzv. Druhého cisára ( cisár Napoleon III.) začal Paríž pociťovať problémy z preľudnenia a s tým spojený problém zásobovania. Reštaurácia mu dala prvé osvetlenie. Veľkopriemysel a ekonomický rozmach spôsobili, že mestá pri Paríži sa začali rozrastať. Zriadilo sa 20 okresov a vzniklo moderné mesto Paríž s 1 500 000, ale už v roku 1866 malo vyše 1 800 000 obyvateľov. Pevnosti slúžili naposledy pri obrane mesta proti pruským vojskám v r. 1870, odvtedy sú z vojenského hľadiska nevyužité. Neskôr ich dala francúzka vláda čiastočne zbúrať, postavila metro a v roku 1925 – 1930 určila definitívne hranice mesta.

Paríž je hlavné mesto Francúzka, je v porovnaní s inými veľkomestami relatívne malý. Na ploche asi 105 km2 žije asi 2,2 milióna obyvateľov. Priemer mesta v severojužnom smere od Porte de Clignancourt do Porte d´ Orléans je iba 10 km a v smere výchdozápadnom od Porte de Vincennes do Porte Maillot 12 km. Administratívne sa mesto delí na 20 štvrtí označovaných čislicami 1 – 20. Prvú štvrť tvorí Louvre, Tulerijské záhrady a okolie, delenie mesta prebieha ďalej v smere hodinových ručičiek od centra k obvodu. Okrem čísel ma každá štvrť aj meno.
Dnes má Paríž podľa oficiálnych štatistík 2 600 000 a spolu s aglomeráciou 9 060 000 obyvaťeľov a je jedným z najnavštevovanejších a najatraktívnejších miest Európy a sveta a jedným z najhustejšie osídlených miest.

Paríž je nádherný v každom ročnom období. Najvhodnejším obdobím je však jar a mesiace september a október. V lete je mesto preplnené turistami z celého sveta a v auguste tu môžete zažiť tropické horúčavy. To je taktiež dôvod, prečo väčšina Parížanov odchádza na dovolenky práve v auguste. V novembri a decembri vládne vlhké daždivé počasie, v januári a februári klesajú teploty pod bod mrazu a môže byť nepríjemná zima.
V Paríži je okolo sto divadiel. Kostoly sú obyčajne pre verejnosť zatvorené počas bohoslužieb a medzi 12:00 - 14:00 hod. Inak sú verejne prístupné bez ohľadu na náboženskú príslušnosť. Pokiaľ ide o kino, Paríž má vyše 400 premietacích sál a ich program sa mení každú stredu. turisticky najcennejšie miesta Paríža sú, vďaka umnej, citlivej a veľkolepej niekoľkonásobnej urbanistickej prestavbe Paríža, v istých urbanisticky ucelených líniach napr. od Námestia Bastily, cez Rue Rivoly, okolo Louvru, Námestie svornosti, Champs Elysée, Víťazný oblúk, Avenue de la Grande Armée až na Déphense sa tiahne mnohokilometrový pás pre turistiku zaujímavých miest, s historickou i najmodernejšou architektúrou, rušnými a pre život v Paríži charakteristickými avenuami, bulvármi, námestiami a uličkami. Navštevník Paríža nevynechá príležitosť využiť pobyt v tomto meste na návštevu zámku vo Versaille, postavenom v 17. storočí, sídlo francúzkych kráľov, slúžil za vzor panovníkom v celej Európe a podľa neho stavali svoje prepychové sídla.

Versailles sa nachádza asi 25 km juhozápadným smerom od Paríža a najznámejśou pamiatkou mestečka je zámok, bývalé sídlo Ľudovíta XIV., kráľa Slnko. Zámok je veľmi veľký a skladá sa z niekoľkých častí, medzi ktorými sa nachádza záhrada. Ja prakticky nemožné prehliadnuť si všetko v priebehu jedného dňa. Ročne sem prichádzajú asi 4 milióny návštevníkov a pred vchodom sa často tvorí rad. Zámok Versailles nebol v dobe svojho rozkvetu za Ľudovíta XIV. iba zámkom, bolo to vlastne samostatné mesto. Ľudovít XIV. sa sem nasťahoval spolu so svojím dvorom 5. mája 1687. Týmto dňom sa Versailles stalo hlavným mestom francúzskeho kráľovstva. Za vlády kráľa-Slnko v zámku žilo okolo 5 000 ľudí. Žili tu šľachtici, ich manželky, kurtizány, deti, vychovávatelia a ďalšie postavy tvoriace súčasť kráľovského dvora. O blaho tejto spoločenskej smotánky sa staralo asi 5 000 sluhov bývajúcich v bezprostrednom okolí zámku a ak k nim pripočítame 9 000 vojakov, zistíme, že tu žilo okolo 20 000 ľudí.

STRED MESTA - CITÉ - LATINSKÁ ŠTVRŤ – MARIS
Ostrovy Cité a Saint-Luis, spolu s priľahlým ľavým brehom Seiny (dnes Latinská štvrť) sú najstaršími časťami mesta. Okolo roku 350 pnl si tu keltský kmeň Parisiov založil rybársku a loveckú osadu s názvom Lucotesia. Bolo tu miesto rímského miestodržiteľa. Ostrov je spojený s brehom niekoľkými mostami – najstarší a najdlhší je Pont Neuf (1604). V roku 451 mesto tesne minul vpád Hunov údajne zásluhou modlitieb mníšky Genovévy, ktorá sa stala patrónkou mesta a na jej pamiatku sa vŕšok na ľavom brehu Seiny volá vŕšok Svätej Genovévy.

Nesporne najvýznamnejšou stavbou ostrova Cité i celého Paríža je Chrám Matky Božej (Notre-Dame) z 13. storočia. Pred postavením katedrály Noter-Dame tu stála bazilika Svätého Štefana. Pod námestím pred katedrálou bolo galorománske pohrebisko, konávali sa tu biskupské synody a súdy a stavala sa tu hranica, kde upaľovali kacírov. Pred kostolom je bronzová tabuľa so znakom Paríža, ktorá označuje zemepisný stred Paríža. Chrám je 130 m dlhý, 48 m široký a 35 m vysoký. Má 5 bočných lodí a 35 kaplniek. V priečelí sú tri portály a galéria s postavami 28 biblických kráľov a veľké farebné ružicové okná, z ktorých najväčšie ma priemer 10 m, čo je údajne technicky najväčší možný priemer.

LA DÉFENSE
Je to najmodernejšia a najnovšia parížska štvrť, ležiaca na severovýchode Paríža, v pokračovaní línie od Louvru, cez Champs Elyseé, Víťazný oblúk, pokračuje po Avenue de la Grande Armée až po Déphense, ktorému dominuje nový Víťazný oblúk postavený z bieleho kararského mramoru a skla vysoký 105 m, pod ktorý by sa zmestil celý chrám Notre Dame. Na jeho vrchole je vyhliadková plošina, na ktorú návštevníka dovezie výťah, a z ktorého je vynikajúci výhľad nielen na Paríž, ale na celú severnú časť departementu Ile de France. Táto ultramoderná štvrť patrí k najvýznamnejším architektonickým a urbanistickým celkom sveta a je považovaná za stálu výstavbu architektúry 21. storočia. Celý komplex spočíva na betónovej platni, pod ktorou sú garáže, podzemné komunikácie, metro, rýchlometro a obchody. Na povrchu sa nachádzajú administratívne budovy, reštaurácie, kultúrne a športové zariadenia, parky, obchody a celé plató je obstavané modernými mrakodrapmi, z ktorých každý je postavený z iného matriálu, inej výšky, inej farby a iného štýlu. Nič sa tu dvakrát neopakuje. Vďaka perfektným orientačným tabuliam a značkám je tu perfektná orientácia.
 
Podobné referáty
Paríž SOŠ 2.9627 725 slov
Copyright © 1999-2019 News and Media Holding, a.s.
Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo šírenie obsahu je zakázané bez predchádzajúceho súhlasu.