POLOHA A ROZLOHA
Belgicko leží v severozápadnej Európe . Jeho severnú hranicu tvorí Severné more , SV hranicu tvorí Holandsko , V hranicu tvorí Nemecko , JV hranicu tvorí Luxemburgsko , JZ hranicu tvorí Francúzko. Belgicko je križovatkou západnej Európy, väčšina západoeurópskych hlavných miest je vzdialená do tisíc kilometrov od Bruselu, ktorý je sídlom EÚ a NATO.
Podobne ako ostatné krajiny Beneluxu leží na rovine. Pobrežie je ploché . Člení sa na 9 provincií.
Rozloha : 30 518 km2

PRÍRODNÉ PODMINNKY ( prirod . podmienky – vodstvo , , rastlin a živoč . )
Najvyšší vrch: Botrange 2276ft
Hl. rieky :Schelde , Meuse
Klimatické podmienky
Belgicko sa nachádza v strednom severnom klimatickom pásme a je prímorskou krajinou. Priemerná ročná teplota je z tohoto dôvodu na väčšej časti, prevažne rovinatého územia pomerne vysoká - 9,8 °C. Priemerný ročný slnečný svit predstavuje 1553 hodín.
Krajina je z klimatického hľadiska rozdelená na dve pásma:
Prímorské územie predstavuje väčšiu, severnú a severozápadnú časť Belgicka, je rovinatého charakteru (Flámsko) a má prímorskú klímu po celý rok, s častými dažďami, prevažne bez snežných zrážok a s teplotami neklesajúcimi pod 0 °C.
Juhovýchodná časť územia horského charakteru (Valónsko) má vnútrozemskú klímu s častými dažďovými zrážkami, ktoré sa počas zimných mesiacov - v decembri až januári menia na snehové. Snehová pokrývka je súvislá len na obmedzenej časti tohto územia a trvá max. 6 týždňov v období na prelome rokov. Nočné teploty v zime neklesajú pod -10 °C.

Životné prostredie
Životné prostredie je vystavené intenzívnemu tlaku urbanizácie, hustej dopravnej siete, priemyslu a poľnohospodárskej kultivácii. Vzdušné a vodné znečistenie sa prejavuje aj v susedných krajinách.
Prirodzené hrozby: hrozba povodní v oblastiach odvodnených území, chránených pred morom hrádzami

Medzinárodné dohody - životné prostredie: Ochrana ovzdušia (Air Pollution), Ochrana ovzdušia - Sulphur 85 (Air Pollution-Sulphur 85), Antarktický enviromentálny protokol (Antarctic-Environmental Protocol), Antarktická zmluva (Antarctic Treaty), Biodiverzita (Biodiversity), Klimatické zmeny (Climate Change), Desertifikácia (Desertification), Ohrozené druhy (Endangered Species), Enviromentálna modifikácia (Environmental Modification), Nebezpečné odpady (Hazardous Wastes), Zákony mora (Law of the Sea), Námorný dumping (Marine Dumping), Ochrana podmorského života (Marine Life Conservation), Zákaz nukleárnych testov (Nuclear Test Ban), Ochrana ozónovej vrstvy (Ozone Layer Protection), Znečistenie loďami (Ship Pollution), Tropický les 83 (Tropical Timber 83), Tropický les 94 (Tropical Timber 94), Mokré zeme (Wetlands).
Zmluvy, ktoré boli podpísané, ale ešte neboli ratifikované: Air Pollution-Nitrogen Oxides, Air Pollution-Persistent Organic Pollutants, Air Pollution-Sulphur 94, Air Pollution-Volatile Organic Compounds, Climate Change-Kyoto Protocol

POLITICKÉ ZRIADENIA ( organizácie – EU... , obyvatelstvo , sídla , priemysel , polnohospodárstvo )
Politickéúdaje
Parlament je dvojkomorový, pozostáva zo Senátu a Komory zástupcov.
Volby: Posledné volby do Senátu a Komory zástupcov boli v júni 1999, ďalšie budú v roku 2003.
Súdnictvo: Najvyšší súdny dvor, sudcovia sú menovaní doživotne kráľom.
Politické strany: flámska Kresťanská )ľudová strana (CVP), frankofónna Kresťansko-sociálna strana (PSC), flámska Socialistická strana (SP), frankofónna Socialistická strana (PS) - predseda Philippe Busquin, Flámski liberálni demokrati (VLD) frankofónna Liberálna reformná strana (PRL), Frankofónny demokratický front (FDF), Ludová únia - Flámski slobodní demokrati (VU), Flámsky blok (VB), Národný front (FN), AGALEV (flámski zelení), ECOLO (frankofónni zelení) a dalšie menšinové strany.

Slovensko-belgické bilaterálne vzťahy
Slovensko – belgické bilaterálne vzťahy sú veľmi dobré a bezproblémové. Medzi SR a BK existujú pravidelné styky na všetkých úrovniach. Úspešne sa rozvíja politický dialóg.

SOCIOEKONOMICKÉ PODMIENKY
Ekonomika
Krajinu charakterizuje vysoko rozvinuté, súkromne orientované hospodárstvo, vysoko rozvinutá dopravná sieť, diverzifikovaná priemyselná a komerčná základňa. Priemysel je koncentrovaný hlavne v ľudnatej flámskej oblasti na severe, aj keď vláda sa snaží investične posilniť južný región, Valónsko. Krajina má málo prírodných zdrojov. Dve tretiny belgického obchodu tvorí obchod s krajinami Európskej únie. Belgická štátna zadľženosť klesla zo 127 percent HDP v roku 1996 na 122 percent HDP v roku 1998 a vláda sa snaží kontrolovať výdavky a dostať sa na rovnakú úroveň s inými priemyselnými krajinami. Belgicko sa stalo členom Európskej menovej únie (EMÚ) v januári 1999.

Obchodno - ekonomické vzťahy
Slovensko – belgické hospodárske vzťahy sú na veľmi dobrej úrovni. Z pohľadu komoditnej štruktúry sú hlavnými vývoznými položkami stroje a prepravné zariadenia (54,3 %). V dovoze z Belgicka vysoký podiel tvoria chemikálie (31,6 %), ďalej trhové výrobky (26,7 %) a stroje a prepravné zariadenia (26,7 %).
Dôležitú úlohu v rozvoji bilaterálnych hospodárskych vzťahov majú priame zahraničné investície belgických podnikov do viacerých odvetví slovenskej ekonomiky. V SR vo finančnej, výrobnej a obchodnej sfére je viac ako 100 podnikov a inštitúcií, v ktorých je investovaný belgický kapitál. Z celkového objemu PZI v SR je podiel belgického kapitálu 128,1 mil. USD, čo predstavuje 2,2 % a v poradí 8. miesto.

ZAUJÍMAVOSTI
( Vzdialenosť hl. mesta Bruselu od Bratislavy je 970 km )
Brusel
Centrom Bruselu je Kráľovské námestie (Place Royale). Nachádza sa na ňom kostol St. Jacques sur Coudenberg, miesto korunovácie belgických kráľov. Nachádza sa v ňom socha Panny Márie Dobrotivej. Na tomto námestí sa nachádza aj Kráľovský palác (Palais Royal), sídlo panovníka. Jeho prehliadka je možná len v niektorý zo štátnych sviatkov. Najdôležitejší chrám je však Cathédrale St. Michel et Ste. Gudule, v ktorom bol korunovaný v 16. storočí Karol V. Na kráľovskom námestí sa nachádza aj Múzeum zbraní a brnení (Museé d´Armes et d´Armures) vlastniace jednu z najväčších zbierok stredovekých zbraní.

Ďalšie námestie ktoré stojí za pozornosť je Veľké námestie (Grand Place). Je miestom desiatok festivalov a slávností, a nachádza sa na ňom veľký kvetinový koberec z begónii, ktorý je vyhľadávaný turistami z celého sveta. Okrem toho sa tu oplatí vidieť barokové Zlaté cechové domy, Pivovarnícke múzeum a preslávená gotická radnica Hotel de Ville s prekrásnymi interiérmi. Neďaleko sa nachádza symbol Bruselu, fontána so soškou pišajúceho chlapca (Fontaine du Manneken-Pis). Nachádza sa tu aj jeden z najväčších chrámov sveta Basilique du Sacré Coeur de Koekelberg. Je dlhý 167 metrov , vysoký 89 a kopula ma priemer 33 metrov.
Pozrieť si sa oplatí aj Mini-Európu, komplex 250 známych stavieb. Ďalšou zaujímavosťou Belgicka je Atomium, 102 metrov vysoká molekula atómov.
Pre priaznivcov áut je atrakcia Autoworld zbierka tisícov automobilov, s dátumom výroby od roku 1886.
Návštevu mestečka Waterloo si určite nenechajú ujsť priaznivci histórie, ale nielen oni.

Antverpy
Ležia neďaleko Bruselu a sú najväčší prístav Európy. Je to centrum obchodu s diamantmi. Cez toto mesto prejde asi polovica všetkých diamantov sveta. Určite teda neprekvapí, že neďaleko mesta sa nachádza škola vyučujúca ich brúsenie, diamantová zbierka v provinčnom múzeu, kde sa dajú vidieť aj výrobné postupy.
Za pozornosť stojí aj St. Pauluskerk, kostol sv. Pavla, v ktorom sa nachádza zbierka päťdesiatich obrazov svetových majstrov, zaujímavé oltáre a varhany.
Najzaujímavejšie stavebné pamiatky nájdete na Veľkom námestí a ich dominantou je radnica. Na jej fasáde je zachytená história mesta. V múzeu Van Der Berga sa nachádzajú diela zo 14. a 16. storočia takže to stojí za videnie.

Východne od Anttverp sa nachádza mesto Lier. Je obohnané hradbami z 18. storočia a námestie zdobí radnica v rokokovom štýle, kostol sv. Gammazia s maľbami Rubense a Weydena. Zaujímavé sú aj astronomické hodiny s modelmi nebeských telies na jednej strane budovy a so sprievodom kráľov a druhej strane. V meste sa nachádza aj múzeum s obrazmi Rubense, Dycka a ďalších maliarov.

Bruggy
V meste sa nachádzajú rada honosných stavieb postavených pre potreby cirkvi. Najznámejšie sú St. Anderiesabdij a St. Trudoabdij. Navštevovaná je aj bazilika z 12. storočia, v ktorej sú uložené kvapky Kristovej krvi. V meste je aj hrad z 9. storočia.
Významnou pamiatkou je aj palác z 18. storočia Arentshuis - Brangwynmuseum. Sídli tu niekoľko múzei s obrazmi, kreslami a krajkami.

Možnosti rekreačných aktivít
V krajine sú najpopulárnejšími športmi: cyklistika, futbal, basketbal, rugby, tenis, korčuľovanie a bojové druhy umenia. Pre všetky tieto druhy sú v krajine vytvorené ideálne podmienky. Brusel je navyše známy početnými verejnými športoviskami a lesoparkmi s voľným vstupom na zelené plochy a sieťou bežeckých tratí.
Odporúčaným druhom oddychu je poznávacia turistika: malebné flámske mestečká (Brugge, Gent, Leuven. Ostende) položené na rovine s množstvom centier umenia a typických kaviarní, ako i zámky a prírodné krásy v hornatej časti Valónska, či pozoruhodnosti v Bruseli a jeho okolí, napr. vo Waterloo.

Zaujímosťou juhozápadného prímorského regiónu je slovenská reštaurácia Slávik v obci Stavele s predajom slovenských suvenírov a so slovenským informačným centrom.
Počas max. 1 mesiaca súvislej snehovej pokrývky v belgických Ardenách vo východnej časti Valónska. Pre zjazdové lyžovanie sú v uvedenej oblasti vytvorené len minimálne podmienky (do 30 registrovaných lyžiarskych svahov s vlekmi, predovšetkým pre začiatočníkov - na úrovni "žltých" a "modrých" tratí podľa medzinárodnej stupnice).

Špecifiká miestnej kuchyne
K tradičnej kuchyni krajiny patria mäsové jedlá pripravované predovšetkým grilovaním, pečením, opečením (mimoriadne populárne sú steaky a hamburgery), s bohatou zeleninovou prílohou aj oblohou, hydina, ryby a plody mora. Ako príloha sú najčastejšie používané hranolky, opekané zemiaky alebo cestovina. Mimoriadne sú využívané niektoré druhy sezónnej zeleniny napr. čakanka, špargľa, cukina.

Pre Brusel a prístavy - Odense, Antverpy, Gent je príznačná predovšetkým širokospektrálna medzinárodná kuchyňa z celého sveta.
Pre Belgicko má zásadný význam i výroba syrov, ktorých je viac ako 80 druhov. Je to proporcionálne na 1 obyvateľa najviac i v porovnaní s Francúzskom, Holandskom či Tnbsp;vajčiarskom. Svetoznáma je belgická výroba čokolády a pralinárskych výrobkov - asi 400 druhov, a varieta rôznych druhov palaciniek, gauffres, zákuskov a pečiva.

Národným nápojom v Belgicku je pivo, ktoré je svetoznáme svojou vysokou kvalitou. BK je známe svojimi viac ako 600 registrovanými značkami piva. Na úkor piva rastie v posledných niekoľkých rokoch popularita vína. V Bruseli a prístavných mestách je možné kúpiť vína z 20 známejších producentských krajín vrátane Maďarska a krajín Balkánu. Najpredávanejšie sú francúzske a nemecké vína a šampanské.