Medzi najstarších priamych predchodcov súčasného človka patrí tzv. Homo habilis, čiže človek zručný. Človek zručný sa pohyboval vzpriamene a ruky používal na výrobu nástrojov. Prvé pozostatky sa našli v Tanzánii.Etiópia cca 3,4 mil. rokovČlovek sa významne líši od ostatných živočíchov vzpriamenou chôdzou. Vďaka vzpriamenej chôdzi sa im uvoľnili ruky na iné druhy činnosti a tak získali možnosť ďalej sa úspešne vyvíjať.Jáva 300 000 – 100 000 rokov pred n.l.Kolísku ľudstva – Afriku – opustili pred najmenej 2 mil. rokov. Pri svojom postupe po ázijskom svetadiele sa človek zpriamený dostal až do Indonézie, čo dokazujú náleziská na ostrove Jáva.Juhoafrická republika 100 000 – 90 000 r.pred n.l.

Podľa výsledkov DNA sa človek dnešného typu vyvinul v Afrike. V južnej Afrike sa objavil pred cca 100 000 rokmi – v období označovanom ako stredná kamenná doba. Predtavitelia tohto typu vyrábali účinné nástroje a zbrane z kamenných odštepov, ktoré poskytovali ostré hrany a hroty. Lovci žili v jaskyniach pri ústí rieky. Živili sa morskými kôrovcami , mušľami a lovili aj tulene. Sú to teda prvé doklady o získaní potravy z mora. Ľudia od ústia rieky lovili aj suchozemské zvieratá – antilopy.Agresívnejším zvieratám sa vyhýbali /divé prasa/. Sušili a údili si mäso do zásoby.Irak 60 000 r.pred n.l.Neandertálci žili pred 230 000 – 29 000 rokmi na území od Gibraltáru po Uzbekistan. Boli to prví ľudia s náboženskými predstavami, ktorí pochovávali svojich zosnulých. Ľudia verili v posmrtný život.Rusko 24 000 r. pred n.l.Pochovávanie sa zdokonalilo a do hrobov sa začali dávať milodary.

Naznačuje to, že ľudia už mali určité predstavy a posmrtnom živote. Hroby v blízkosti Moskvy sú datované približne na 20 000 rokov. V jednom znich bol pochovaný starší muž s náramkami a ďaľšími ozdobami zo slonoviny.Južná Austrália 18 000 r.pred n.l.Lovci používali na výrobu nástrojov a zbraní pazúrik. Tento druh kameňa sa vyskytuje vo vápencoch. Baníci pred 20 000 rokmi vydlabávali mäkký vápenec prstami z jaskyne hlbokej 60 m a baníci museli pracovať v úpnej tme. Pazúrik je pomerne zriedkavý a dali sa z neho vytesať ostré nástroje potrebné na získavanie mäsa.Rakúsko 20 000 r. pred n.l.Ľudia netrávili čas len zabezpečovaním živobitia, ale začali sa venovať aj umeniu. Maľovali na steny jaskýň a zhotovovali jednoduché plastiky. Mnohé z nich predstavovali ženy.Ukrajina 15 000 r pred n.l.V tomto období bolo dreva málo a preto sa lovci naučili zhotovovať veci z kostí a parohoviny.

Na prežitie boli dôležité aj prístrešky, ktoré sa stavali z mamuta srsnatého /z kostí/.Chile 13 000 r. pred n.l.Drevené stavby na juhu Chile v tvare pravouhlých chát vystužovali drevené trámy.Španielsko 12 000 r. pred n.l.Maľby v španielskej jaskyni zobrazujú zvieratá takmer v životnej veľkosti – bizóny, kone diviaky a jelene. Verili že ak namaľujú svoje obete tak im to prinesie šťastie.Alžír 8 500 r. pred n.l.O tom ako sa žilo sa Sahare, nám poskytujú skalné maľby v jaskyniach. Znázorňuju slony, nosorožce, hrochy a iné. Z malieb možno usudzovať, že lovci začali s krotením.Turecko 7 000 r.pred n.l.V Južnom Turecku založili sídlisko kde žilo asi 5 000 ľudí. Domy zo surových tehál boli stesnané vedľa seba a navonok neviedli nijaké dvere. Do domov sa vchádzalo a vychádzalo cez otvory v strechách. Obyvatelia boli roľníci a dokonale si vedeli zorganizovať život, takže sídlisko prosperovalo.

Obyvatelia uctievali Matku zem, ktorú často zobrazovali na nástenných maľbách v podobe leoparda.Srbsko 6 000 r.pred n.l.Keď sa pred cca 12 000 r. topili ľadovce, zdvihla sa morská hladina a more zaplavilo nízko položené oblasti. Niektoré zvieratá napr. mamut srstnatý a sob , ustúpili na chladnejší sever. Európski lovci si museli nájsť novú korisť - jelene, divé svine, rožný statok.Austrália 4 000 – 2 000 r. pred n.l.Potomkovia ľudí sa živili lovom a zberom potravy, čo im umožňovalo úspešne prežívať v nehostinnej krajine a surovom podnebí austrálskeho svetadiela.Na pohrebisku sa našlo 12 hrobov. Zosnulí boli pochovaní vystretí a každý ma pri sebe ozdoby z kostí alebo mušličiek.

VÝVOJ ČLOVEKA
Antropológia - veda o pôvode a vývoji človeka antropogenéza (anthropos - človek, genesis - pôvod, vznik) = proces vzniku, utvárania a vývinu človeka ako biologickej a spoločenskej bytosti - trvala niekoľko miliónov rokov - zahŕňa obdobie vývinu človeka až k dnešnému typu - antropoidné opice (ľudoopy) a človek sa vyvinuli zo spoločných predkov - na konci treťohôr (pred 14-imi miliónmi rokov) sa vývojová vetva rozštiepila na vetvu smerujúcu k človeku (najstarší prapredok človeka je Proconsul africanus) a na vetvu smerujúcu k terajším ľudoopom (gorila, orangutan, šimpanz) hominizácia (poľudštenie) - proces postupného poľudštenia podľa evolucionistickej teórie - začala vo štvrtohorách (asi 14 miliónov rokov p. n. l.) a trvala vyše 2 miliónov rokov - podiel biologických, prírodných, sociálnych a kultúrnych faktorov - základné javy: o vzpriamenie postavy a chôdza po zadných končatinách o vývoj ruky ako orgánu práce - postavenie palca proti prstom o ústup zvieracieho vzhľadu (miznutie nadočnicových oblúkov, vytváranie čela a vysunutej brady) o zväčšovanie mozgu, a tým aj klenutie lebky, skvalitnenie mozgu o vznik reči - nástroja ľudskej komunikácie sapientácia - rozvoj mozgu, myslenia a psychiky.

Spoločenský spôsob životaantropológia - veda o pôvode a vývoji človeka antropogenéza (anthropos - človek, genesis - pôvod, vznik) = proces vzniku, utvárania a vývinu človeka ako biologickej a spoločenskej bytosti - trvala niekoľko miliónov rokov - zahŕňa obdobie vývinu človeka až k dnešnému typu - antropoidné opice (ľudoopy) a človek sa vyvinuli zo spoločných predkov - na konci treťohôr (pred 14-imi miliónmi rokov) sa vývojová vetva rozštiepila na vetvu smerujúcu k človeku (najstarší prapredok človeka je Proconsul africanus) a na vetvu smerujúcu k terajším ľudoopom (gorila, orangutan, šimpanz) hominizácia (poľudštenie) - proces postupného poľudštenia podľa evolucionistickej teórie - začala vo štvrtohorách (asi 14 miliónov rokov p. n. l.) a trvala vyše 2 miliónov rokov - podiel biologických, prírodných, sociálnych a kultúrnych faktorov - základné javy: o vzpriamenie postavy a chôdza po zadných končatinách o vývoj ruky ako orgánu práce - postavenie palca proti prstom o ústup zvieracieho vzhľadu (miznutie nadočnicových oblúkov, vytváranie čela a vysunutej brady) o zväčšovanie mozgu, a tým aj klenutie lebky, skvalitnenie mozgu o vznik reči - nástroja ľudskej komunikácie sapientácia - rozvoj mozgu, myslenia a psychiky, spoločenský spôsob životav vývoj najbližších predchodcov človeka: a).

Ramapithecus (10 mil. rokov p. n. l.) o 100 - 110 cm vysoký ľudoop o pohyb sčasti po dvoch o klátivá chôdza, život v malej tlupe o vegetarián (semená a plody) o príležitostné používanie nástrojov o náleziská: India, východná Afrika, Čína, Európa Australopithecus africanus (australis - južný, pithecos - opica) (asi 5 mil. rokov p. n. l.) o človek južný o začiatok štvrtohôr o 120 - 125 cm vysoký, 35 - 45 kg o takmer vzpriamený o pohyb po dvoch o schopnosť používať jednoduché nástroje (vetvu, kameň, kosti), snáď i jednoduchá výroba nástrojov o chrup a stavba kostí pripomína človeka, ale mozog nedosahoval ani polovicu váhy ľudského (patril už do vývojovej vetvy človeka) o na rozdiel od primátov vegetariánov už konzumoval mäso o náleziská: V a J Afrika (Homo africanus) (okolo roku 1924) b) Homo habilis (asi 3 mil. - 2 mil. rokov p. n.) o človek zručný, obratný, schopný o najstaršia forma rodu Homo o 120 - 125 cm, 40 kg o dokonale vzpriamený o nápadne väčšia kapacita mozgu o zdokonalenie stavby ruky, vyklenuté chodidlo o vedomé používanie a zhotovovanie nástrojov ustálených foriem (jednoduché nástroje - hrabanie v zemi, lov a spracovanie koristi) o artikulované zvuky o náleziská:

Afrika - Olduvajská roklina v Tanzánií (L. S. B. Leakey) (ostatné náleziská vo V a J Afrike: Hadar, jazero Turkana, jazero Eyasi, Makapansgat, Transvaal, Taung), ostrov Jáva c) Homo erectus (asi 2 mil. - 250 tis. rokov p. n. l.) o človek vzpriamený · úplne vzpriamená postava, ale mnohé anatomické znaky ľudoopov o žil v rôznych formách: opočlovek (Pithecanthropus), heidelberský človek o 160 - 165 cm o väčší obsah mozgovne o výroba hrubo opracovaných kamenných nástrojov (sekáče, pästný klin - univerzálny kamenný nástroj na sekanie, rezanie, bodanie) o používal oheň o žil v tlupe => lov veľkej zvery (slony, nosorožce, kone) o býval v jaskyniach a v prístreškoch postavených na otvorených sídliskách o náleziská: V Afrika, Sumatra, Jáva (Homo erectus modjokertensis), Ázia - Čína (Homo erectus pekinensis alebo sinanthropus), Európa - Nemecko (Homo erectus heidelbergensis).

Maďarsko (Homo erectus paleohungaricus) … d) Homo sapiens (250 tis. - 70 tis. rokmi p. n. l.) o človek rozumný, múdry · v rôznych častiach sveta a v rôznych typoch · mnohé znaky už príbuzné s dnešnými znakmi človeka o pračlovek o vysoká mozgovňa, vyklenutejšie čelo, ešte nadočnicové oblúky, zaokrúhlená tylová časť lebky o vysoká pracovná schopnosť - nástroje z pazúrov alebo kremeňa; škrabadlá, vrtáky, hroty, rydlá (pokročilejšia technika opracovania kameňa) prvá diaľková zbraň drevený oštep (dokonalejšia forma lovu) o dokonalejšia technika rozkladania ohňa o rýchlejší duševný vývin o v európskych podmienkach je najznámejší v mladšej forme - Homo sapiens neanderthalensis (podľa náleziska Neanderthal pri Dusseldorfe) (70 tis. - 40. tis. p. n. l.) - ako prvý pochovával svojich mŕtvych, mal schopnosť myslieť; náleziská: Z Európa, J a V Afrika, Z pobrežie Ázie o náleziská: Nemecko - Steinheim (Homo sapiens steinheimensis), mladší typ v e) Homo sapiens sapiens (asi 40 tis. rokov p. n. Neanderthale pri Dusseldorfe (Homo sapiens neanderthalensis), J Francúzsko, Afrika, Ázia, Blízky Východ (Homo sapiens palaenstinensis), Slovensko - Gánovce pri Poprade (odliatok mozgu, najvýznamnejší nález na našom území), Šaľa (čelová kosť ženy).

Bojnice, Morava - jaskyňa Šipka pri Štramberku, jaskyňa Kůlna v Moravskom krase. e) Homo sapiens sapiens (asi 40 tis. rokov p. n.)o človek súčasný, „hotový", mal už v podstate všetky znaky dnešného človeka o vysoký, urastený (170 - 180 cm) o mohutná atletická postava, široký hrudník, dlhá a veľká lebka, vyklenuté čelo, široká tvár, brada vysunutá dopredu o rozvinutá rozumová schopnosť o pomerne súvislá artikulovaná reč o zdatný lovec (oštepy s kamennými hrotmi, kyjak, dýka) - „lovci mamutov", pästné kliny o ľudský dômysel o počiatky prvotného umenia (kresby, sošky) o obsadil už takmer všetky svetadiely (vývojovo najpokročilejšou oblasťou je širšia oblasť okolo Stredozemného mora) o náleziská: Francúzsko - Crô Magnon (Homo sapiens Crô-Magnon), Čechy - Jenerálka (Praha), Morava - Věstonice, Mikulov, Pavlov, Macocha, Předmostí u Přerova, Slovensko - jaskyňa Barca pri Košiciach, Moravany, Plavecký Mikuláš.