SLOVENSKÁ REPUBLIKA

FYZICKOGEOGRAFICKÁ ČASŤ

Geologický vývoj, stavba a nerastné suroviny

Územie Slovenska zaberajú z väčšej časti Karpaty, ktoré na juhu lemujú nížiny Panónskej panvy. Karpaty patria do Alpsko-himalájskej sústavy, ktorá vznikla niekoľkými vrásneniami v druhohorách a treťohorách. Karpatský oblúk: Západné, Východné a Južné Karpaty. Naše územie: prevažne Západné Karpaty, iba na východe Slovenska ležia Východné Karpaty.

Vývoj Karpát vo viacerých etapách-starohory a prvohory: v mobilných zónach sa usadzovali horniny, ktoré boli zvrásnené a premenené na kryštalické bridlice ( napr. ruly, pararuly, svory)-počas varískeho vrásnenia koncom prvohôr: magmatické telesá granodioritov a žúl. Tie prenikali do okolitých kryštalických bridlíc- vznikli zmiešané horniny migmatity. Kryštalické bridlice, granodiority, žuly, a migmatity vytvorili Slovenský blok tvoriaci podklad Západných Karpát.-Koncom prvohôr a v druhohorách: územie našich Karpát pokleslo a zalialo ho more. Tam sa v triase, jure a kriede usadzovali vrstvy sedimentárnych hornín – vápence, dolomity a sliene; menej pieskovce a bridlice. V kriede sa alpínskym horotvorným pochodom zvrásnili. Mohutnými tlakmi od juhu boli druhohorné sedimenty stlačené a presunuté vo forme príkrovov na sever o 50- 100km- tak sa utvorila najstaršia centrálna časť Západných Karpát.

Flyšové pásmo: do morskej priehlbiny vzniknutej vo vrchnej kriede na severnom okraji centrálnych Karpát, sa vo vrchnej kriede a v paleogéne( staršie treťohory) splavoval z pevniny štrk, piesok a hlina- vznikli striedajúce sa vrstvy zlepencov, pieskovcov a ílovcov, ktoré sa nazývajú flyš. Tie boli koncom paleogénu a začiatkom neogénu zvrásnené ďalšou fázou alpínskeho vrásnenia. Tvorí vonkajšie Západné Karpaty – Myjavská pahorkatina, Biele Karpaty, Javorníky, Kysucká vrchovina, Oravská Magura, Oravská vrchovina, Kysucká vrchovina, Podtatranská brázda, Pieniny, Spišská Magura, Levočské vrchy, Šarišská vrchovina, Spišsko-Šarišské medzihorie, Bachureň

Bradlové pásmo: pri vrásnení flyšu boli z podložia vytrhnuté a tlakom zdvihnuté aj slieňovce vrchnej kriedy a odolné jurské vápence. Mäkké slieňovce podľahli erózii, kým odolné vápence sa zachovali a výrazne vyčnievajú v teréne. Má zložitú tektonickú stavbu. Oddeľuje vonkajšie a vnútorné Karpaty. Tiahne sa od Myjavskej Pahorkatiny, Biele Karpaty, Vršatecké bradlá, dolina Váhu, Žilina, Orava, Poľsko vracia sa pri Dunajci- Pieniny, Humenné na Ukrajinu

Sopečné pohoria: pri ďalšej fáze alpínskeho vrásnenia sa na vnútornom okraji Karpát vytvorili hlboké zlomy. Pozdĺž nich vystupovala láva a sopky vyvrhovali aj sypké materiály. Prevládajúce horniny: andezity, ryolit, čadiče, tufy, bazalty. Kremnické vrchy, Pohronský Inovec, Poľana, Javorie, Krupinská planina, Cerová vrchovina, Slánske vrchy, Vihorlat, Štiavnické vrchy.

Jadrové pohoria: vznikli na konci druhohôr, ich podklad však varískym vrásnením koncom prvohôr. Ostrovčekovite v týchto pohoriach vystupujú na povrch vápence, dolomity, bridlice, pieskovce. Prevládajúce horniny: žuly, granodiority, ruly, svory, fylity. Malé Karpaty, Strážovské vrchy, Tríbeč, Malá a Veľká Fatra, Nízke a Vysoké Tatry, Slovenské rudohorie – Slov. raj, kras a Muránska planina.

Neogénne kotliny: Vznikli v mladších treťohorách. Pokles území na juh od jadrových pohorí. Nachádzajú sa tu štrky, piesky, íly a spraše. Juhoslovenská, Hornonitrianska, Žilinská, Turčianska, Podtatranská, Žiarska, Pliešovská, Zvolenská, Hornádska, Košická, Rožňavská, Horehronské podolie.

Čelná karpatská priehlbina: vytvorila sa na začiatku neogénu na obvode flyšových Karpát. U nás sa nevyskytuje. Prechádza Moravou, pokračuje do Sliezska a Poľska. Nížinaté územie – nespevnené alebo slabo spevnené usadené horniny neogénu íly, piesky a štrky.