PODY

Rozmiestnenie pôdnych typov u nás podmieňuje najmä predhorská a výšková zonálnosť, ale aj geologické a hydrologické pomery. Podstatou predhorskej zonálnosti je zvyšovanie množstva zrážok a znižovanie teploty smerom k pohoriu. To sa prejavuje v následnosti určitých pôdnych typov:

•Černozeme- najďalej od pohorí; na sprašových pahorkatinách; najrozšírenejšie sú: Podunajská pahorkatina, Chvojnická pahorkatina, Východoslovenská nížina a Košická kotlina
•Hnedozeme- bližšie k pohoriam; viac zrážok a o niečo nižšie teploty; na sprašiach a sprašových hlinách; Podunajská, Chvojnicka a Východoslovenská pahorkatina, Košická a Trenčianska kotlina
•Luvizeme( ilimerizované) a pseudogleje( oglejené)- styk nížin a pohorí, dná kotlín, kde je vlhšie a chladnejšie podnebie; na sprašových a svahových hlinách; pseudogleje sa viažu na nepriepustné horniny; výbežky Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, Juhoslovenskej kotliny
•Kambizeme- vyššie a stredne položené kotliny a v pohoriach na silikátových horninách; viažu sa na piesky a štrkopiesky: Záhorská nížina; Popradská a Hornádska kotlina
•Fluvizeme- v tesnej blízkosti riečnych tokov, kde zasahovali záplavy; kotliny a širšie doliny; Podunajská a Východoslovenská rovina, Záhorská nížina
•Čiernice- ďalej od riek; hromadenie humusu z bohatej vegetácie zavlažovanej podzemnou vodou; nižšie a stredne položené kotliny; Podunajská a Záhorská nížina
•Solončaky a slance- najteplejšie oblasti, kde je veľký výpar a prísun solí vzlínajúcou podzemnou vodou; tvoria ostrovčeky medze fluvizemami a čiernicami na Podunajskej a Východoslovenskej rovine
•Glejové- trvalo zamokrené miesta pozdĺž vodných tokov, v depresiách a prameniskách;, záplavové územia riek na Východoslovenskej rovine a pozdĺž Ipľa
•Rašelinová- zamokrené depresie, kde sa dlhodobo hromadila rašelina; Orava, Záhorská a Podunajská nížina

Výšková zonálnosť- rastom nadmorskej výšky sa menia pôdne typy:
•Kambizeme- na nekarbonátových horninách na stráňach pod lesmi; skoro vo všetkých pohoriach do 1000-1200m
•Podzoly- nad kambizemami; do výšky 1800m; ihličnaté lesy a kosodrevina
•Rankre a alpínske mačinové pôdy- najvyššie polohy pohorí, nad hornou hranicou lesa; veľa kameňa a bývajú porastené alpínskymi lúkami
•Rendziny- na karbonátových horninách, najmä na vápencoch a dolomitoch; sú aj kamenité zväčša pokryté lesom; krasové oblasti: Slovenský kras, raj, Muránska planina

Zrnitosť pôd závisí od materských hornín, ktoré zvetrávajú na rôzne veľké častice. Druhy:
•Piesčité pôdy- na pieskoch, pieskovcoch a kremencoch; Záhorská nížina, Podunajská a Východoslovenská nížina, Podtatranská kotlina
•Hlinito-piesčité a piesčito-hlinité- vznikajú zvetrávaním kryštalických hornín; Slovenské rudohorie a jadrové pohoria, pieskovcové masívy flyšových pohorí
•Hlinité pôdy- na sprašových sedimentoch; sprašové pahorkatiny: Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, Chvojnícka pahorkatina a Juhoslovenská kotlina; na sopečných andezitoch: Štiavnické a Kremnické vrchy, Poľana, Javorie, Slánske vrchy a Vihorlat
•Ílovo-hlinité pôdy- vo flyšových pohoriach a kotlinách, v Oravskej kotline; tam, kde prevažujú ílovce nad pieskovcami; v jadrových pohoriach sa viažu na zvetraniny vápencov a dolomitov; na nivách sa viažu na jemnozrnné sedimenty
•Ílovité pôdy a íly- na ílových horninách, ktoré vznikli usadením bahna na dnách morí a jazier; v nízko položených neogénnych kotlinách : Juhoslovenská kotlina