Štátne zriadenie: republika
Administratívne usporiadanie: 23 okresov (sýsla)
Rozloha: 103 000 km2
Počet obyvateľov: 300 000 obyvateľov (1996)
Hustota zaľudnenia: 2,9 obyvateľov/km2
Hlavné mesto: Reykjavík 100 850 obyvateľov
Iné významnejšie sídla: Kópavogur 16 800 obyv., Akureyri 14 700 obyv. Najvyšší bod: Hvannadalshnúkur, 2119 m Najvýznamnejšia rieka: Pjórsá Úradný jazyk: islandčina Mena: islandská koruna (1 koruna = 100 aurar) Štátny sviatok: 17. jún (Deň republiky) Rasové a národnostné zloženie: Islanďania (93,9 %), Dáni (1,3 %), ostatní – Švédi, Nemci, Američania (4,8 %) Náboženstvo: evanjelické (93 %), katolícke (1 %), iné (6 %) Urbanizácia: 92 % Priemerná dĺžka života: muži 75 rokov, ženy 80 rokov Dojčenská úmrtnosť: 0,5 % Analfabeti: menej ako 1 % Nezamestnanosť: 4,3 % Podiel na tvorbe HDP: poľnohospodárstvo 12%, priemysel 30%, služby 58% HDP: 26 580 USD/obyvateľ
Island, dlhý tvar Islandská republika, je ostrovný štát neďaleko Grónska považovaný za súčasť Európy. Islanďania volajú svoj ostrovný štát, ktorý leží v severnej časti Atlantického oceánu, ostrov ohňa a ľadu. Spomedzi zhruba 140 kedysi činných sopiek, 26 je činných dodnes. Láva vytekajúca zo sopiek vytvára hrubé bazaltové pokryvy. Najvyšším bodom je Hvannadalshnúkúr (2119 m). Vďaka intenzívnej vulkanickej činnosti sa dostáva na povrch horúca para a voda. Najznámejší výver Geysir, prepožičal svoje meno gejzírom. Teplú vodu vyvierajúcu z hlbín Zeme využívajú Islanďania na vykurovanie domov a skleníkov. V skleníkoch dokážu dopestovať aj banány, hrozno a rôzne druhy zeleniny. Asi jednu desatinu ostrova aj v súčasnosti pokrývajú ľadovce.
Na Islande sa nachádza najväčší európsky ľadovec Vatnajökull (8500 km2), ktorého hrúbka miestami dosahuje aj 1000 metrov. Aj z tohto dôvodu nazvali Island "ľadovou zemou" jeho prví objavitelia, Vikingovia, v 9. storočí. V súčasnosti sa obyvateľstvo živí najmä rybolovom, spracovaním rýb a chovom oviec. Islanďania ulovia najviac rýb na svete v prepočte na jedného obyvateľa Vďaka mimoriadne nepriaznivým prírodným podmienkam je 80% rozlohy krajiny neobývanej. Takmer polovica obyvateľov žije v hlavnom meste, ktoré je zároveň hlavným strediskom cestovného ruchu, ktoré sa začína rozmáhať.
Dejiny: Prvými obyvateľmi Islandu boli pravdepodobne Nóri a Kelti (írski a škótski), ktorí prichádzali na Island koncom 9. a v 10. storočí. Vikingskí náčelníci zakladali tzv. "thingy", čo boli miestne snemy, ktoré verejne urovnávali spory a konflikty medzi osadníkmi. Okolo roku 930 bol založený Althing a tento národný snem môžeme pokladať za najstarší európsky parlament. Jeho rozhodnutím bolo v rokoch 999-1000 prijaté kresťanstvo. V 13. storočí sa islandskí náčelníci podrobili nórskej nadvláde, v roku 1380 sa Island spoločne s Nórskom dostal pod nadvládu Dánska a potom nasledovalo dlhé obdobie hospodárskeho úpadku. Až v roku 1874 bola dosiahnutá autonómia.Následky výbuchu sopky Askja v roku 1875 zničili islandskú ekonomiku a spôsobili veľký hladomor. Počas nasledujúcich 25 rokov 20% obyvateľstva Islandu emigrovalo, hlavne do Kanady a Spojených Štátov.Potom sa hospodárska situácia krajiny sa začala pomaly zlepšovať.1. decembra 1918 sa Island osamostatňuje, s Dánskom je spojený iba personálnou úniou. 17. júna 1944 bol Island vyhlásený za republiku a bola zrušená personálna únia s Dánskom. Islanďania sú hrdí na svoje vikingské korene a veľa z nich môže vysledovať svoj pôvod až k prvým osadníkom, ktorých mená sú zapísané v Knihe osadníkov (Ladnama bok). A pretože súčasná islandčina vychádza priamo zo starej nórčiny, čo bol jazyk Vikingov, môžu stredoveké vikingské ságy ľahko čítať aj dnešní Islanďania.
Mýty: Na Islande žijú elfovia údajne všade. Obetovanie kúskov vzácnej potravy neviditeľným bytostiam sa v Hraune zdá vecou veľmi prirodzenou a rozumnou. Na juhu pri mori, žijú elfovia v skalách nad farmami. Len v skalách - v horách nežijú. Rozdiel medzi skalou a horou nie je celkom jasný, zdá sa, že spočíva práve v tom, že v jedných žijú elfovia a v druhých nie. Zdá sa, že ide o rozumné a romantické bytosti, ktoré si za svoj domov vybrali naozaj veľmi náležité miesto. To isté podľa všetkého platilo aj o starých Islanďanoch, a tak niektoré skaly obývali spolu a vôbec si nezavadzali. Miestni ľudia elfov charakterizujú ako zvyčajne dobrých a pomáhajúcich ľuďom. Tak napríklad na jednej farme sa ľudia nikdy nemuseli starať o pôrod svojich kravičiek - odjakživa sa o to údajne starali elfovia.Problémy môžu nastať vtedy, keď im niekto nedá pokoj a povedzme im búra ich rodné skaly. Elfov údajne môžu vidieť iba deti.
Najnovšie dejiny: Island sa pripojil k NATO v roku 1949, americká základňa bola postavená na jeho území v roku 1951, päť rokov po odchode amerických vojsk. V roku 1970 krajina vstúpila do Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA). Keď členovia združenia postupne začali vstupovať do Európskej únie, začali nadobúdať význam zmluva s Úniou. Za členstvo v EÚ je však iba jediná strana, Ľudová strana - Sociálnodemokratická strana Islandu. Po druhej svetovej vojne Island postupne rozširoval svoje pásmo výlovu rýb. V roku 1972 jednostranne rozšíril jeho hranice z 3 námorných míľ, ktoré platili od roku 1950, na 200 námorných míľ čiže 370 km, čím sa začal vleklý spor s Veľkou Britániou a Nemeckou spolkovou republikou. V roku 1976 Veľká Británia napokon rozšírené pásmo uznala. V roku 1980 zvolili ako prví na svete za hlavu štátu ženu. Vigdís Finnbogadóttirová sa opätovne stala prezidentkou ešte dvakrát.
