Hlavné mesto: Kuala Lumpur, 1 145 300 obyv.
Rozloha: 329 733 km2
Počet obyv.: 21 667 000 (1997)
Hustota zaľudnenia: 66 obyv./km2
Úradný jazyk: malajčina
Mena: malajský ringgit (1 ringgit = 100 senov)
Štátny sviatok: 31. aug. (Deň nezávislosti)
Rasové a národnostné zloženie: Malajci (58 %), Číňania (27 %), Indovia, Pakistanci (8 %), iné (7 %)
Náboženstvo: islam, suniti (53 %), budhizmus (19 %), taoisti, konfucianizmus (12 %), hinduizmus (7 %), kresťanské (6,4 %), iné (2,6 %)
Urbanizácia: 53,7 %
Priemerná dĺžka života: 72 rokov
Dojčenská úmrtnosť: 11 ‰
Analfabeti: 16,5 %
Nezamestnanosť: 5,2 %
HDP: 4370 USD/obyv
Rozprestiera sa v juhovýchodnej Ázii. Tvoria ju dve od seba 600–650 km vzdialené časti. Západná Malajzia zaberá Malajský polostrov a východná časť štátu zasa sever ostrova Kalimantan (Borneo). Osou Malajského polostrova sa tiahne husto zalesnené pohorie. Jeho západné pobrežie lemuje úrodná nížina. Východné pobrežie je močaristé, porastené tropickým lesom. Aj pobrežie Kalimantanu spestrujú močaristé nížiny. Z nich sa smerom na juh dvíhajú pohoria a plošiny. Týči sa tam najvyšší vrch štátu Kina-balu (4101 m n. m.).
Krajina získala nezávislosť spod britskej nadvlády roku 1957. Od 90. rokov ju charakterizuje rýchly hospodársky rozvoj, čiastočne zásluhou značného zahraničného kapitálu. Má rozmanité nerastné suroviny (cín, volfrám, železo, bauxit, ropa, zemný plyn). Najdôležitejšie odvetvia priemyslu (elektronika, elektrotechnika, výroba presných prístrojov, gumárenská výroba a spracovanie dreva) sú na svetovej úrovni. Najvýznamnejšou plodinou je ryža, ale štát je odkázaný aj na jej dovoz. Poľnohospodárstvo dodáva na vývoz kokosové orechy (kopra), kakao, čaj, kaučuk a palmový olej. Význačný je vývoz drevnej guľatiny. V krajine sa veľmi rýchlo rozvíja finančníctvo, burza a cestovný ruch.
Krátko z histórie: Dnešná Malajzia ležala na prelome tisícročí vo sfére vplyvu thajských a indonézskych kráľovstiev. Neskôr bola miestom stretnutia najväčších svetových náboženstiev: 14. storočia tu bol vyznávaný budhizmus a hinduizmus, neskôr sa sem rozšíril islam.Dôležitým obchodným centrom oblasti bolo oddávna mesto Malaka, ktoré najprv držali Číňania, neskôr oň súperili Portugalci s Holanďanmi, nakoniec ho v roku 1824 ovládli Briti. Práve Briti do dnešnej Malajzie doviedli indických a čínskych robotníkov, ktorí sa postarali jej dnešnú kultúrnu a náboženskú pestrosť.
Ak si pamätáte na film o “Malajskom tigrovi“, pirátovi Sandokanovi, iste si spomeniete na podlého anglického zlodeja Brooka. Brook je skutočnou postavou malajských koloniálnych dejín a na Borneu okrem toho nájdete aj prístav Sandokan a ostrov Labuan. Behom 2. svetovej vojny okupovali jedenásť štátikov v pevninskej časti Malajzie Japonci, v roku 1946 vznikol ich zjednotením v rámci britského protektorátu Malajský zväz, neskôr pretvorený na Malajskú federáciu. V roku 1948 začal ozbrojený boj malajských komunistických guerril za nezávislosť, ktorú celá oblasť dnešnej Malajzie získala v roku 1957. Roku 1963 sa j pevninskej Malajskej federácii pripojili provincie Sarawak a Sabah (ležiace na Borneu) a Singapur, o dva roky neskôr z nej ale Singapur opäť vystúpil.
Ekonomickú moc tu postupom času získala prispôsobujúca sa a pracovitá čínska menšina, proti ktorej bolo v 60. a 70. rokoch niekoľko ľudových povstaní. Malajzia bola po dlhé roky pod vedením politickej strany s názvom Spojená malajská národná organizácia. Stabilného a prudko sa rozvíjajúceho “ázijského tigra“ v lete 1997 postihla ekonomická kríza.
Podnebie: Je tu výrazne vlhké a horúce rovníkové podnebie. Zrážok je v tejto oblasti naozaj dostatok. Spadne ich tu v priemere od 2000-4000 mm ročne. Najviac však v období monzúnového prúdenia. V západnej časti Malajzie je najdaždivejšie počasie od mája do septembra, vo východnej od októbra do februára. V praxi to znamená, že priemerne prší 10-18 dní v mesiaci.Priemerná ročná teplota morskej vody sa v tejto časti našej zemegule pohybuje od 27 do 29 °C. Priemerná ročná teplota vzduchu je ešte vyššia, 30-32 °C. Rieky sú tu krátke ale bohaté na vodu. Vlhké rovníkové pralesy zaberajú viac ako 80 % povrchu. V takomto horúcom a vlhkom podnebí sa darí vzácnym tropickým stromom a rôznym druhom orchideí.
Tropické pralesy v juhovýchodnej Ázii patria medzi najcennejšie ekosystémy na svete. Z tohto dôvodu sa tu nachádzajú aj mnohé národné parky s pestrou flórou a faunou. Rovnomerne horúce a vlhké podnebie, aké vládne v Malajzii, môže pre nášho turistu pôsobiť dosť zaťažujúco. Vlhký vzduch spomaľuje obeh krvi, čo ubíja nielen duševne, ale aj fyzicky. Človek sa cíti malátny a nečinný. To však našich turistov neodradí, pretože si idú do tejto oblasti predovšetkým oddýchnuť. V lete a na jeseň vznikajú v Juhočínskom mori tropické cyklóny - tajfúny.
