Taliansko

Taliansko, Talianska republika, taliansky - Repubblica Italiana – štát v južnej Európe, 301 341 km2, 57,6 mil. obyvateľov (1998), hustota zaľudnenia 191 obyv./km2, hlavné mesto Rím (2,65 mil. obyvateľov, 1998); úradný jazyk taliančina (v kraji Trentino-Alto Adige aj nemčina, vo Valle d’Aosta dokonca francúzština), menová jednotka 1 talianska líra (ITL). Administratívne členenie: 20 krajov. Povrch je prevažne hornatý. Na severu sa zdvíhajú Alpy s najvyššími vrcholmi na hraniciach (Monte Bianco, francúzsky Mont Blanc, 4 807 m n. m., najvyššia hora Európy; ďalej Monte Rosa, 4 634 m n. m., Monte Cervino-Matterhorn 4 478 m n. m. a.i.). Na juhu nadväzuje Pádská nížina a hornatý Apeninský polostrov. Jeho osou sú Apeniny (Corno Grande, 2 914 m n. m.). Pobrežie je pomerne málo členité, Taliansku patrí veľa malých aj veľkých ostrovov: Sicília (25 710 km2), Sardínia (24 090 km2), Elba, Liparské ostrovy a iné. Rada sopečných masívov (činnej sopky Etna, 3 340 m n. m. na Sicílii; Vezuv, 1 279 m n. m.) a sprievodných sopečných javov (teplé pramene, občasné zemetrasenia). Najdlhšie rieky tečú v Pádskej nížine do Jadranského mora: Pád (652 km) a Adige (410 km); na Apeninskom polostrove Tibera a Arno do Tyrhenského, respektívne Ligurského mora. V podhorí Álp sú veľké ľadovcové jazerá (Gardské 370 km2, Maggiore, Como a iné.); na polostrove Trasimenské jazero (128 km2), Bolsenské jezero a.i. Podnebie je stredomorské subtropické., na severe mierne stredoeurópske, v Alpách chladné vysokohorské. Priemerné teploty v januári na severe 2 °C, na juhu až 12 °C; v júni 21, respektíve 26 °C. Leto je teplé a suché, zima veľmi mierna a daždivá. Zrážky ročne 400 mm (na juhovýchode) až 3 000 mm (severné Apeniny, západné Alpy). Na Apeninskom polostrove prevažuje stredomorská vegetácia (stále zelené macchie), v horách výškové vegetačné stupne od listnatých, zmiešaných a ihličnatých lesov až po krovité a lúčne porasty nad hornou hranicou lesa. – 19 národných parkov (napr. Gran Paradiso a Stelvio v Alpách), rada ďalších chránených území; celkom chránene 10 % rozlohy Talianska. Obyvateľstvo tvoria hlavne Taliani (97 %), ďalej menšiny Rakúšanov, Francúzov, Slovincov a Ladinov. Náboženstvo rímskokatolícke (90 %). Prirodzený úbytok obyvateľov (0,01 % ročne, 1998). Stredná dĺžka života mužov je 75 rokov, žien 81 rokov.

Skôr rozsiahla emigrácia do USA; v súčasnosti imigrácia z juhovýchodnej Európy a severnej Afriky a sezónni pohyb za prací hlavne do Nemecka a Francúzska; vnútroštátna migrácia zo zaostalejšieho juhu na vyspelejší sever. Urbanizácia 66,6 % (1995). – Rozvinutý priemyselný štát, najvyspelejší v južnej Európe; hospodárskym potenciálom tretí v Európe a šiesty na svete. Značné vnútorné rozdiely medzi ekonomicky vyspelým priemyslovým severom (dve tretiny priemyselnej výroby) a zaostávajúcim poľnohospodárskym juhom. Hrubý domáci produkt 20 170 USD/obyvateľa (1997). Podiel ekonomicky aktívnych obyvateľov je 36,9 % (1997), z nich 6,8 % pracuje v poľnohospodárstve, 32,0 % v priemysle. – Poľnohospodársky sa využíva 55,6 % územia (orná pôda 40 %), zalesnené 22,6 %. Prevláda rastlinná výroba. Pestujú sa obilniny (18,3 mil. t, 1998, najviac pšenice a kukurice, tiež ryže), cukrová repa, zemiaky, olejniny, sója, vinná réva (8,2 mil. t, 1998), olivy (2,8 mil. t, 1994), citrusy a iné ovocie, zelenina. Chov oviec (10,9 mil. kusov, 1996), ošípaných. Rybolov. – Nerastné zdroje pestré, ale málo výdatné; nedostatok palív aj železnej rudy (dovoz). Ťažba ortuti, bauxitu, síry, zinku, stavebných surovín (mramor), ropy, zemného plynu. Hlavnými odvetviami sú priemysel strojárenský (automobily 1,4 mil. kusov, 1998; spotrebná elektrotechnika, materiálové nenáročné stroje a prístroje), chemický (plasty), potravinársky, hutnícky (25,8 mil. t oceli, 2. miesto v Európe), textilný. Výroba cementu (33,1 mil. t, 2. v Európe). – Dopravná
sieť komplexná, 6 500 km diaľnic, 15 950 km železníc. Významné námorné loďstvo, najväčšie prístavy Janov (obrat 39,5 mil. t), Terst, Neapol, Tarent. Intenzívny cestovní ruch, jedna z najnavštevovanejších zemí sveta (56,3 mil. zahraničných návštevníkov vrátane krátkodobých, príjem 30 mld. USD). – Koncom 2. tis. p. n. l. bolo územie osídlené indoeurópskymi kmeňmi (Italikovia, Illyrovia). V 8.st. p. n. l. sú doložení Etruskovia a zároveň južné Taliansko a Sicíliu kolonizovali Gréci (Veľké Grécko). Zatiaľ čo etruská civilizácia utrpela nájazdy Keltov (Galov) od 5.st. pr. n. l., do popredia sa dostával staroveký Rím, ktorý zjednotenie polostrova dovŕšil po 272 pr. n. l.; iba územie na sever od Pádu zostalo formálne až do 41 pr. n. l. mimo jeho rámec. Odpor podmaneného obyvateľstva Talianska bol definitívne zlomený v tzv. spojeneckej vojne v rokoch 90 – 88 pr. n. l. Octavian, neskôr Augustus, spravil 41 pr. n. l. správnu reformu, pri nej územie Talianska rozdelil do 11 obvodov, ktoré do značnej miery rešpektovali historické územie. V cisárskej dobe (27 pr. n. l. – 476 n.

l.) Ekonomický a politický význam Talianska klesal až po prenesenia hlavného mesta do Konštantínopolu a po rozdelení Rímskej ríše v roku 395 stratila výsadné postavenie. Nájazdy barbarov, opakované plienenie Ríma (410 Vandalovia) a pád Západorímskej ríše 476 priniesol znovu rozdelenie Talianska. Časť obsadila Byzanciu, zbytok načas ovládli Longobardské kráľovstvo; jeho administratívne rozdelenie na radu vojvodstva predznamenalo ďalší vývoj. Vznikol cirkevní štát a po dobytí Longobardského kráľovstva Karolom Veľkým, Talianského kráľovstva, ktoré ovládlo len severné Taliansko. Juh sa fakticky osamostatnil a rozpadol na radu štátov, zjednotený až Normanmi okolo roku 1000 a potom spojený so Sicíliou do Královstva oboch Sicílií. Proces drobenia pokračoval na severe, hlavne po páde Franskej ríše. Rímskonemecká ríša nedokázala svoje nároky v Taliansku realizovať a boj o investitúru proces delenia prehĺbil. Vznikli mnohé mestské republiky, ktoré sa dočasne združovali (Lombardská a Veronská liga), ale aj bojovali medzi sebou. Vďaka námornému obchodu s Levantou vynikli hlavne prístavy Janov a Benátky, ktoré ovládli široké zázemie, z ďalších miest Florencie, ktorá ovládla Toskánsko. V 14.st. v Taliansku viac než 100 štátov a štátikov. Situáciu komplikovali veľmocenské zásahy hlavne z Francúzska, Španielska a z rímskonemeckej ríše, neskôr z Rakúska. Po vojne o dedičstvo španielské v rokoch 1701 – 1714 vzniklo Sardinské kráľovstvo, ktoré malo v ďalšom vývoji rozhodujúcu rolu. Situáciu sprehľadnilo aj Napoleonovo ťaženie do Talianska, kde najskôr zriadil “sesterské“ republiky, zlúčené do Talianskej republiky, od roku 1805 Talianske kráľovstvo, ktoré nakoniec s výnimkou Neapolska zahrnovalo takmer celý polostrov vrátane cirkevného štátu a bývalého rakúskeho panstva. Viedenský kongres v rokoch 1814 – 15 priniesol čiastočnú reštitúciu, ale zachoval aj zjednodušenie mapy Talianska. Rakúske panstvo bolo s výnimkou Parmy zjednotené do Lombardsko-benátského kráľovstva, Neapolsko spojené znovu so Sicíliou do Kráľovstva oboch Sicílií, obnovení cirkevní štát. Zjednotiteľom bolo Sardinské kráľovstvo. Napriek porážke revolúcie v Neapoli a neúspechu tajných spolkov (karbonári) od 30. rokov 19. st. hnutie za znovu zjednotenie Taliansko (risorgimento) stále silnelo. Revolúcia v rokoch 1848 – 1849 potlačená, idea zjednotenia Talianska však stále silnela; vojnová kampaň Sardinského kráľovstva s francúzskou podporou a zároveň slávny Garibaldiho pochod v roku 1860 znamenali vznik Talianskeho kráľovstva 1861 pod Savojskou dynastiou.

Napriek porážke v taliansko-rakúskej vojne v roku 1866 získalo Taliansko aj zbytok rakúskych dŕžav (Benátsko); zároveň musela postúpiť Francúzsku Savojsko a Nizzu. Obsadením ostatku cirkevného štátu a prenesením hlavného mesta do Ríma v roku 1870 proces zjednotenia dovŕšení. Taliansko začalo s koloniálnymi výbojmi do Afriky (Somálsko, Líbia). Pred 1. svetovou vojnou člen Trojspolku, ale pre územné nároky voči Rakúsku vstúpila v roku 1915 do vojny na strane Dohody. Po vojne zabrala južnú časť Tirolska. V roku 1922 po “pochode na Rím“ zvíťazil v Taliansku fašizmus reprezentovaný B. Mussolinim. S ním spojená expanzia na Balkán (pripojenie Albánska) a do Etiópie aj účasť v Oceľovom pakte. V 2. svetovej vojne na strane Nemecka. Po vylodení Spojencov na Sicílii v roku 1942 sa odpor rýchlo zrútil, Taliansko v roku 1943 kapitulovalo a vzápätí sa pripojila k Spojencom. Po zásahu Nemecka bola vytvorená Mussoliniho sociálna republika na severe Talianska; následné vojenské a partizánske protifašistické akcie pokračovali (hlavne v hornatom teréne) až do roku 1945. Po vojne Taliansko stratilo v prospech Juhoslávie územie Terstu, prišla o svoje kolónie a po referende v roku 1946 sa stala republikou. Taliansko je spoluzakladajúci člen NATO a účastni sa európskeho integračného procesu (EHS, potom EÚ). Politická scéna bola často zmietaná korupčnými škandálmi a nestabilitou. Rozdiel medzi priemyselným severom a poľnohospodárskym juhom je prekonávaný len pomaly a oslabuje tradičné demokratické strany. 1. 1. 1999 sa Taliansko pripojilo k Európskej menové únii. – Taliansko je nezávislý štát, republika. Hlavou štátu je prezident, volený na spoločnom zasadaní poslancov, senátorov a 58 delegátov z autonomních krajov na 7 rokov. Zákonodarným zborom je dvojkomorový parlament; tvorí ho Poslanecká snemovňa (630 členov, volených obyvateľstvom na 5 rokov podľa kombinovaného volebného systému; 75 % poslancov volených podľa väčšinového systému, zbytok podľa systému pomerného zastúpenia) a Senát (325 členov, z nich 315 volí obyvateľstvo podľa systému, ktorý kombinuje väčšinové a pomerné zastúpenie; ostatní sú doživotní senátori z radov bývalých prezidentov republiky a osobnosti menované prezidentom. Funkční období trvá 5 let. Výkonná moc je v rukách vlády v čele s predsedov, ktorého menuje prezident; na doporučenie predsedy vlády menuje prezident ostatných ministrov.

kraj km2 hl.mesto

Abruzzo 10 798 L´Aquila
Puglia 19 363 Bari
Basilicata 9 992 Potenza
Veneto 18 391 Venezia
Emilia-Romagna 22 124 Bologna
Friuli-Venezia Guila 7 855 Trieste
Calabria 15 080 Catanzaro
Campania 13 595 Napoli
Lazio 17 207 Roma
Liguria 5 421 Genova
Lombardia 23 861 Milano
Marche 9 694 Ancona
Molise 4 438 Campobasso
Piemonte 25 399 Torino
Sardegna 24 090 Cagliari
Sicilia 25 710 Palermo
Toscana 22 997 Firenze
Trentino-Alto Adige 13 607 Bolzano
Umbria 8 456 Perugia
Valle d´Aosta 3 263 Aosta.