Stručná história Košíc Počiatky osídlenia územia môžeme sledovať už od konca staršej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o južnom predmestí je z roku 1230. Vďaka obchodne i strategicky výhodnej polohe zaznamenali Košice rýchly vzostup. Udeľovanie privilégií napomáhalo rozkvetu remeselnej výroby, obchodu a zvyšovalo význam i rozvoj mesta. Z roku 1307 sa zachovali najstaršie cechové stanovy v krajine a v roku 1369 dostali Košice ako prvé mesto v Európe vlastný mestsky erb. Od začiatku 15. storočia stali na cele Pentapolitany - zväzku piatich východoslovenských miest. Od roku 1347 až do začiatku 18. storočia si po Budine zachovali postavenie druhého mesta Uhorska.

Primerane k svojmu hospodárskemu, administratívnemu a politickému významu sa v meste zriadila v roku 1657 univerzita, ktorá po zmene na kráľovskú a neskôr na právnickú akadémiu trvala do roku 1921. Mesto Košice sa svojim významom a veľkosťou radí hneď za hlavné mesto Slovenska Bratislavu. Nachádza sa vo východnej časti Slovenska, neďaleko hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km). Výhodná poloha urobila v minulosti z Košíc dôležitý bod na obchodných cestách, dnes je kľúčovou hospodárskou aglomeráciou, ale aj križovatkou dopravných trás, k čomu prispieva železničný uzol a medzinárodné letisko. Košice sú prvým európskym mestom, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu. V roku 1369 ju panovník Ľudovít Veľký udelil po prvýkrát právnickej osobe - mestu Košice. Ďalšie prvenstvo sa spája so športom - v Košiciach v prvú októbrovú nedeľu štartuje najstarší európsky a druhý najstarší svetový maratón - Medzinárodný maratón mieru (založený v roku 1924). Dóm sv. Alžbety je najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe.

Historické centrum je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Slovenskej republike. Najstaršia stredná škola v strednej Európe bola založená takisto v Košiciach - v roku 1872 Stredná priemyselná škola strojnícka. Na území mesta je rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe (288 hektárov) a rozlohou najväčšia slovenská botanická záhrada s najväčšou zbierkou kaktusov v bývalom Československu. Detská železnica v Čermeľskom údolí je najstaršou a jedinou na Slovensku. Košice s takmer tristotisíc obyvateľmi, sú prirodzenou metropolou východného Slovenska už od čias svojho vzniku. Vyrástli na podhorí Slovenského rudohoria, v mieste, kadiaľ odpradávna prechádzali obchodné cesty spájajúce južnú Európu s oblasťami Baltu. Časom sa ich sieť rozšírila aj na trasy vedúce zo západu na východ, z Rakúska, Čiech a Sliezka smerom na Halič a do Ruska. Po tom, čo existovali už od sklonku 12. storočia v podobe kráľovskej osady, povzniesli sa prispením kolonistov z Dolného Saska v druhej polovici 13. storočia na skutočné mesto obohnané hradbami. Stredoveké dejiny mesta sú úzko spojené s obchodom a remeslom.

Košice boli jednak sídlom mnohých remesiel združených v desiatkach cechov, jednak centrom sústreďujúcim výrobné prebytky zo širokého okolia, s ktorými potom obchodovali na Balkáne, hlavne však v severných častiach Európy, v oblasti hanzovných miest. V diaľkovom obchode boli Košice pojmom počas celého 14. a 15. storočia. V tomto čase získali výsady slobodného kráľovského mesta a stali sa jedným z najbohatších miest Uhorska. Vtedy tiež vznikli ich najkrajšie stavebné pamiatky. Od počiatku 16. storočia však kupecká sláva Košíc začala upadať. Po období ekonomického rozkvetu a relatívneho mieru prežívali Košice v 16. a 17. storočí veľmi rušné časy spôsobené tureckým ohrozením krajiny a sériou stavovských povstaní, počas ktorých často prechádzali z rúk do rúk bojujúcich strán. K tomu sa najviac pridala reformácia a časom protireformácia. V súvislosti s častými vojnami boli Košice prestavané na najsilnejšiu uhorskú mestskú pevnosť a bolo v ních sídlo kapitanátu. Napriek rinčaniu zbraní sa tej dobe stalo mesto aj sídlom univerzity a stredného školstva spojeného s rekatolizáciou. Pôsobili tu tlačiarne a stavali sa nové kostoly. Zmätky nastupujúceho novoveku vystriedal mier a postupný rozkvet v 18. storočí a 19. storočí.

Košice sa vzchopili z ekonomického a demografického úpadku. Rástla tu nová baroková architektúra, ktorú vystriedal klasicizmus a romantizmus, do mesta sa sťahovala šľachta, pestovalo sa umenie, divadlo, spoločenský život. Po vojnových udalostiach rokov 1848-49 sa rozmach mesta urýchlil. Do konca 19. storočia sa stalo jedným z najvýznamnejších priemyselných miest Uhorska. Vzrástlo čo do veľkosti i krásy a stalo sa akýmsi taviacim kotlom národov Slovákov, Nemcov, Maďarov, Židov, ale i rôznych náboženstiev a kultúr. Kultúrnu a národnostnú pestrosť si Košice podržali až do polovice 20. storočia napriek tomu, že od konca roka 1918 sa stali súčasťou Československej republiky a na krátky čas, v roku 1919 súčasťou Rádovej republiky. Až okupácia v rokoch 1938 až 1945 znamenala opäť ekonomický a demografický úpadok a hlavne zánik významnej židovskej komunity v meste. Na konci druhej svetovej vojny boli Košice načas hlavným mestom obnoveného Československa. V tomto storočí najväčšou pohromou pre európske mestá bola 2. svetová vojna. Na začiatku tejto pohromy sa ničili mestá pre zastrašenie, na konci opäť pre zastrašenie s nádychom pomsty. Košice počas 2. svetovej vojny mali šťastie. Okrem bombardovania v roku 1941, mesto bolo ušetrené pred náletmi a zničením. Nasledujúce roky však mesto - jeho historické jadro neušetrili. Za 45 rokov mieru padlo za obeť železobetónovému lobby a politickým rozhodnutiam viac objektov ako za prvej a druhej svetovej vojny. Zmenou vlastníckych vzťahov, zanedbávaním údržby zoštátnených bytových a nebytových objektov, podstatná časť historického centra bola pripravovaná na fyzickú likvidáciu.

To, čo nestihol zub času, stihol dynamit a násilné vysťahovanie neprispôsobivého obyvateľstva do centra mesta z chatrčí pod sladovňou. Politológovia, ale aj triezvo zmýšľajúci ľudia sa domnievajú, že táto cieľavedomá akcia bola vlastne 45 ročná vojna proti strednej vrstve spoločnosti, ktorú pre jej vzdelanosť a informovanosť nemohli ideológovia totality zmanipulovať v prospech podpory na krach odsúdenej teórie. Na hotel, parné kúpele, banku a obytné domy dnes už môžeme len spomínať.Vo svojich administratívnych hraniciach má mesto rozlohu 244 km2, žije v ňom 235 281 obyvateľov (r. 2003). Hustota obyvateľov dosahuje 964 osôb/km2. Je sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky a sídlom Košického samosprávneho kraja. Ako samostatný právny subjekt sa člení na 22 mestských častí. Košiciam patrí prívlastok mesto mladých. Vo svojej správe má viac ako 40 základných škôl. Sieť stredných škôl tvoria gymnáziá, stredné odborné školy a učilištia, obchodné akadémie, zdravotnícke a umelecké školy. Najvyšší stupeň vzdelania zabezpečuje 9 fakúlt Technickej univerzity Košice, 4 fakulty Univerzity P. J. Šafárika, Univerzita veterinárneho lekárstva a ďalšie pracoviská slovenských vysokých škôl.