V tejto architektúre sa v perfektnej symbióze stretáva funkčnosť a účelovosť s architektonickou krásou. Budove dáva autor impozantný, ba až ohromujúci nástupný priestor. Veľkolepými trojstrannými schodiskami akcentuje symbolicky vstup do dôležitej budovy. Súhrou architektonických znakov a sochárskych figúr na fasáde budovy Štátneho divadla , označuje palácovú architektúru významnej svetskej stavby. Majstrovské použitie znakových aparátov a ovládanie kresby kamenosochárskej výzdoby, nadľahčuje fasády predovšetkým v detailoch. Balustrády, terasy a arkády sú zdobené bohatým rastlinným dekorom, ktorý im dáva čipkovitý ráz. Celok tvorí mnohotvárnu plastickú fasádu jemného a elegantného pastelového zafarbenia. Sochárskym dielam je vyhradené čelné miesto na priečelí budovy. Figurálna výzdoba čerpá námet z mytológie a divadelníctva. Sú tu sochy anjelov, súsošie géniov umenia a dovŕšením sochárskeho programu na vrchole kopuly je monumentálna postava Aurory -Zorničky s pochodňou v ruke. Aurora musis amica - priateľka múz, tu slúži ako symbol priazne a ochrany všetkého umenia. Po vstupe do budovy aj interiéry udržujú návštevníkov v slávnostnej nálade svojou okázalou krásou.
Samostatné dispozičné riešenie budovy je jednoduché, účelné a dôvtipné. Dominantný záujem architekta Langa o interiér stavby podnietil vznik radu vzácnych priestorov, v ktorých jednotlivými efektmi architektonických foriem a dekorácií rozohráva atmosféru, ktorej cieľom je ovládnutie návštevníkov rozprávkovou atmosférou divadla. Harmónia interiéru vrcholí v sále hľadiska. Je vysoké 16 metrov a optimálnym pomerom vyloženia balkónov a lóži nad hľadiskom a ich jemným tvarovaním, vyvoláva poéziu tvarov a ľahký priestorový závrat. Sálu ukončuje prehýbaný zavesený rabicový strop naklonený smerom k javisku. Portál pre scénický otvor je bohato zdobeným architektonickým ohniskom, kde sa má pred divákom z reálneho sveta otvárať svet fantázie a ilúzie. Krásu priestoru dokresľuje intimita lóži a prvky cennej maliarskej a sochárskej výzdoby. Postavy divadelných múz, antický bohovia, historické a divadelné výjavy, to všetko tvorí repertoár dekorácií. Sfarbujú priestory divadla do žiarivých tónov a unášajú diváka do sveta umenia, rozprávky či sna. Farebnosť štúk, bohato tónovaných do odtieňov pastelových farieb, umocňuje bohaté zlátenie. Harmonický súlad farieb dopĺňajú rubínové zamatové poťahy a koberce.
Celok po rozsvietení lustra budí dojem klenotu. Samotný priebeh výstavby budovy pod stálym dohľadom obyvateľov Košíc, napredoval obdivuhodnou rýchlosťou. Za necelé dva roky pripravilo mesto na deň 28. 9. 1899 veľkolepú slávnosť otvorenia divadla za účasti nielen vládnych prominentov, ale doslova kultúrnej elity štátu. A tí, čo svojou obetavosťou divadlo vybojovali a znášali celú ťarchu výstavby, t. j. široké obecenstvo mesta Košíc, do neskorej noci napĺňali Hlavnú ulicu. Šťastní a dojatí s láskou obdivovali budovu nevšednej krásy, s ktorou prežijú novú etapu dejín. Budova po 90-tich rokoch existencie prešla úspešnou komplexnou rekonštrukciou a zaradila sa znova medzi najkrajšie divadlá v Európe. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že Európska komisia pre obnovu pamiatok v Bruseli bola jednou z podstatných finančných garantov rekonštrukcie. Jedinečná je v prvom rade krásna architektúra Adolfa Langa. Keď hodnotíme vysoké kvality pôvodnej architektúry, treba konštatovať aj úspešnosť samotnej rekonštrukcie, ktorá je založená na úcte a disciplíne autorov a investora k pôvodným hodnotám architektúry a jej nevtieravom doplnení nutnými novými prvkami. Jedinečnosť celku spočíva vo vhodnom a kvalitnom spojení týchto dvoch prejavov architektúry, kde sa snúbi stará krása s novou, kde nová starú starostlivo ochraňuje a citlivo dopĺňa harmonický celok.
Obnovené divadlo predvádza samé seba, svoju historickú minulosť i schopnosť narodiť sa znovu pre novú generáciu. Košický hrad Košice (do 2 km)Po hrade, ktorý ležal na vrchu Hradová (466 m. n. m.) severozápadne od Košíc, nezostali dodnes takmer nijaké stopy. Len nepatrné zvyšky základov a obvodového muriva nasvedčujú tomu, že tu kedysi stál hrad, pod ktorým sa roku 1311 odohrala známa rozhanovská bitka. V nej vojská kráľa Karola Róberta porazili spojené vojenské sily jeho odporcov Omodejovcov. Hrad postavili na začiatku 13.storočia a bol vlastníctvom mocného rodu oligarchov na východnom Slovensku - Omodejovcov. V rokoch 1994 - 1997 tu prebiehal intenzívny archeologický výskum. Boli objavené základy opevneného útvaru dlhého 200 m, s dvoma kruhovými a jednou trojuholníkovou vežou. Poloha tohto objektu vedie k presvedčeniu, že sa tu staval hrad, od ktorého sa odvíja stredoveká história Košíc. Bol z neho výborný výhľad do Košickej kotliny, poskytujúci možnosť kontroly dvoch vtedy významných obchodných ciest, vedúcich od Balkánu cez Potiskú nížinu na Spiš a do Pruska, alebo cez Halič do Ruska.
ZOO KOŠICE:Zriadenie a umiestnenie ZOO Jednou zo štyroch zoologických záhrad na Slovensku je aj ZOO v Košiciach. ZOO Košice sa buduje od roku 1979. Jej zameranie má byť v prevažnej miere na euroázijskú faunu, chovanú v priestoroch, ktoré sa svojou veľkosťou a charakterom približujú prírodným podmienkam. Rozloha areálu ZOO je 292 ha a nachádza sa na území mestskej časti Košice-Kavečany. Chovné zariadenia sú postupne budované na 1/3 celkového územia. Ostatné územie, ktoré tvoria lesné porasty s bukovým porastom budú využívané na vybudovanie karantény, rehabilitačnej stanice regionálneho významu, ošetrovne, príp. nemocnice, zriadenie rezervácie huculských koní, hospodárske priestory, ale najmä chov chránenej a vzácnej fauny bez prístupu návštevníkov pre ZOO Košice a ďalších záujemcov, ale tiež s cieľom ich reintrodukcie do voľnej prírody. Zvieratá chované v ZOOV ZOO Košice sú v súčasnosti chované prevažne zvieratá euroázijskej fauny, ale aj zástupcovia iných kontinentov - Austrália, Amerika, Afrika.
Najpočetnejším druhom zo 121 chovaných druhov sú huculské kone, ktoré boli pre svoju vzácnosť - ohrozenie vyhynutím zaradené v roku 1996 do genofondu Slovenska. Huculské kone sú využívané nielen ako exponáty, ale tiež v hipodrome. Intenzívne sa pripravuje ich využitie aj na hipoterapiu, vnútrozávodnú dopravu. Oplotili sme pre nich 11 ha plochu v areáli ZOO mimo návštevnej zóny, ktorá umožní zachovať ich vzácne povahové vlastnosti - otužilosť, nenáročnosť, dobrý vzťah k ľuďom. Medzi veľmi atraktívne a vzácne zvieratá patria tiež tiger sumatranský, medveď hnedý, rys ostrovid, pavián pláštikový, zebra Chapimancová, pony shetladský, kôň Przewalského, kamzík horský, antilopa nilgau, uhorský dobytok, jak tibetský, kulan, pštros emu, pštros dvojprstý, ale aj zástupcovia vodného vtáctva, dravcov a sov, okrasnej hydiny, papagájov ale aj pôvodných druhov hospodárskych zvierat. Veľkému záujmu sa tešia, zatiaľ len skromné priestory exotária, v ktorých návštevník môže pozorovať cichlidy, anakondu žltú, pythóna, korytnačky, ale aj vzácnych zástupcov pavúkov a škorpiónov. Návštevníci tiež obdivujú exotické druhy papagájov. Od mája 2000 je vybudovaný aj veľmi zaujímavý letný výbeh pre korytnačky a kontaktná ZOO pre deti, kde sú vystavované mláďatá zvierat, ktoré môžu návštevníci aj pohladkať a kŕmiť zvláštnym krmivom, ktoré sa predáva v pokladni ZOO.
Dóm Sv. Alžbety:Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etápach: Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory. V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa. V tomto roku bolo postavené aj kamenné Pastofórium a južná veža dómu. V roku 1491, počas obliehania Košíc, bol dóm veľmi poškodený. Opravu prevádzal staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme.
Trvali viac ako 100 rokov. V dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Frohde. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho druhov z TureckaDnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.
Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Verony. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety. Stará radnica:Od konca 13. storočia stávali na tomto mieste dva bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v druhej polovici 15. storočia významný košický rodák, kancelár kráľovstva a arcibiskup - Primas Uhorska, Juraj Szathmáry. Od začiatku 17. storočia tu stála Curia Civitatis - radnica mesta. Terajšia radničná budova bola postavená v rokoch 1779 - 1780, keď bol richtárom mesta Jozef Klestinszky. Barokovo-klasicistická stavba mestského palácového typu bola postavená podľa projektu Jána Langera. Fasáda je bohato členená pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy z antiky s bohatou balustrádou - dielo sochára Antona Krausa. Erb mesta je umiestnený v tympanóne. Trojdielny priechod je zaklenutý pruskými klenbami. Na poschodie vedie lomené schodište s kuželikovitou balustrádou a rokokovou kovanou bránou.
Na odpočívadle je umiestnená pamätná tabuľa Juraja Szátmáriho z roku 1492. Na rohoch zábradlia sú dve kamenné plastiky anjelikov. Na klenbu schodišťa namaľoval významný maliar Erazmus Schrott alegóriu spravodlivosti (uhorského práva). Maľbu v zasadacej sieni nazval Apoteózou panovania Márie Terézie (v roku 1960 ju reštaurovala košická reštaurátorka M.Spoločníková). K príslušnosti službám mesta sa hlási aj existencia radničnej vinárne v suteréne objektu. V roku 1927 v zadnom trakte postavili kino Capitol (Slovan) a mestský úrad sa presťahoval do notárskej školy na Hviezdoslavovu ulicu. V rokoch 1928 - 1995 budova slúžila pre potreby knižnice, od roku 1989 pomenovanej verejná knižnica Jána Bocatia, podľa bývalého košického richtára a básnika. V roku 1996 sa knižnica presťahovala do nových prestorov na Hviezdoslavovej ulici. V tom istom roku začala aj rekonštrukcia budovy, po ktorej bude opäť sídlom mestského úradu - kancelárie primátora mesta Košice.Žobrákov dom: K domu na Hlavnej č.71 sa viaže legenda o žobrákovi (soška na štíte), ktorý ho postavil z nažobraných peňazí. Základy domu sú zo 14. storočia, upravovaný bol v rokoch 1720 a 1760. Alegorická maľba bola desaťročia ukrytá pod omietkou a odhalená v roku 1994.
Zaujímavosti o referátoch
Ďaľšie referáty z kategórie
Košice
Dátum pridania: | 11.05.2006 | Oznámkuj: | 12345 |
Autor referátu: | kvietocek | ||
Jazyk: | Počet slov: | 7 507 | |
Referát vhodný pre: | Základná škola | Počet A4: | 22.3 |
Priemerná známka: | 2.96 | Rýchle čítanie: | 37m 10s |
Pomalé čítanie: | 55m 45s |