Košice

Stručná história Košíc Počiatky osídlenia územia môžeme sledovať už od konca staršej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o južnom predmestí je z roku 1230. Vďaka obchodne i strategicky výhodnej polohe zaznamenali Košice rýchly vzostup. Udeľovanie privilégií napomáhalo rozkvetu remeselnej výroby, obchodu a zvyšovalo význam i rozvoj mesta. Z roku 1307 sa zachovali najstaršie cechové stanovy v krajine a v roku 1369 dostali Košice ako prvé mesto v Európe vlastný mestsky erb. Od začiatku 15. storočia stali na cele Pentapolitany - zväzku piatich východoslovenských miest. Od roku 1347 až do začiatku 18. storočia si po Budine zachovali postavenie druhého mesta Uhorska.

Primerane k svojmu hospodárskemu, administratívnemu a politickému významu sa v meste zriadila v roku 1657 univerzita, ktorá po zmene na kráľovskú a neskôr na právnickú akadémiu trvala do roku 1921. Mesto Košice sa svojim významom a veľkosťou radí hneď za hlavné mesto Slovenska Bratislavu. Nachádza sa vo východnej časti Slovenska, neďaleko hraníc s Maďarskom (20 km), Ukrajinou (80 km) a Poľskom (90 km). Výhodná poloha urobila v minulosti z Košíc dôležitý bod na obchodných cestách, dnes je kľúčovou hospodárskou aglomeráciou, ale aj križovatkou dopravných trás, k čomu prispieva železničný uzol a medzinárodné letisko. Košice sú prvým európskym mestom, ktoré získalo vlastnú erbovú listinu. V roku 1369 ju panovník Ľudovít Veľký udelil po prvýkrát právnickej osobe - mestu Košice. Ďalšie prvenstvo sa spája so športom - v Košiciach v prvú októbrovú nedeľu štartuje najstarší európsky a druhý najstarší svetový maratón - Medzinárodný maratón mieru (založený v roku 1924). Dóm sv. Alžbety je najvýchodnejšou gotickou katedrálou v Európe.

Historické centrum je najväčšou mestskou pamiatkovou rezerváciou v Slovenskej republike. Najstaršia stredná škola v strednej Európe bola založená takisto v Košiciach - v roku 1872 Stredná priemyselná škola strojnícka. Na území mesta je rozlohou najväčšia zoologická záhrada v strednej Európe (288 hektárov) a rozlohou najväčšia slovenská botanická záhrada s najväčšou zbierkou kaktusov v bývalom Československu. Detská železnica v Čermeľskom údolí je najstaršou a jedinou na Slovensku. Košice s takmer tristotisíc obyvateľmi, sú prirodzenou metropolou východného Slovenska už od čias svojho vzniku. Vyrástli na podhorí Slovenského rudohoria, v mieste, kadiaľ odpradávna prechádzali obchodné cesty spájajúce južnú Európu s oblasťami Baltu. Časom sa ich sieť rozšírila aj na trasy vedúce zo západu na východ, z Rakúska, Čiech a Sliezka smerom na Halič a do Ruska. Po tom, čo existovali už od sklonku 12. storočia v podobe kráľovskej osady, povzniesli sa prispením kolonistov z Dolného Saska v druhej polovici 13. storočia na skutočné mesto obohnané hradbami. Stredoveké dejiny mesta sú úzko spojené s obchodom a remeslom.

Košice boli jednak sídlom mnohých remesiel združených v desiatkach cechov, jednak centrom sústreďujúcim výrobné prebytky zo širokého okolia, s ktorými potom obchodovali na Balkáne, hlavne však v severných častiach Európy, v oblasti hanzovných miest. V diaľkovom obchode boli Košice pojmom počas celého 14. a 15. storočia. V tomto čase získali výsady slobodného kráľovského mesta a stali sa jedným z najbohatších miest Uhorska. Vtedy tiež vznikli ich najkrajšie stavebné pamiatky. Od počiatku 16. storočia však kupecká sláva Košíc začala upadať. Po období ekonomického rozkvetu a relatívneho mieru prežívali Košice v 16. a 17. storočí veľmi rušné časy spôsobené tureckým ohrozením krajiny a sériou stavovských povstaní, počas ktorých často prechádzali z rúk do rúk bojujúcich strán. K tomu sa najviac pridala reformácia a časom protireformácia. V súvislosti s častými vojnami boli Košice prestavané na najsilnejšiu uhorskú mestskú pevnosť a bolo v ních sídlo kapitanátu. Napriek rinčaniu zbraní sa tej dobe stalo mesto aj sídlom univerzity a stredného školstva spojeného s rekatolizáciou. Pôsobili tu tlačiarne a stavali sa nové kostoly. Zmätky nastupujúceho novoveku vystriedal mier a postupný rozkvet v 18. storočí a 19. storočí.

Košice sa vzchopili z ekonomického a demografického úpadku. Rástla tu nová baroková architektúra, ktorú vystriedal klasicizmus a romantizmus, do mesta sa sťahovala šľachta, pestovalo sa umenie, divadlo, spoločenský život. Po vojnových udalostiach rokov 1848-49 sa rozmach mesta urýchlil. Do konca 19. storočia sa stalo jedným z najvýznamnejších priemyselných miest Uhorska. Vzrástlo čo do veľkosti i krásy a stalo sa akýmsi taviacim kotlom národov Slovákov, Nemcov, Maďarov, Židov, ale i rôznych náboženstiev a kultúr. Kultúrnu a národnostnú pestrosť si Košice podržali až do polovice 20. storočia napriek tomu, že od konca roka 1918 sa stali súčasťou Československej republiky a na krátky čas, v roku 1919 súčasťou Rádovej republiky. Až okupácia v rokoch 1938 až 1945 znamenala opäť ekonomický a demografický úpadok a hlavne zánik významnej židovskej komunity v meste. Na konci druhej svetovej vojny boli Košice načas hlavným mestom obnoveného Československa. V tomto storočí najväčšou pohromou pre európske mestá bola 2. svetová vojna. Na začiatku tejto pohromy sa ničili mestá pre zastrašenie, na konci opäť pre zastrašenie s nádychom pomsty. Košice počas 2. svetovej vojny mali šťastie. Okrem bombardovania v roku 1941, mesto bolo ušetrené pred náletmi a zničením. Nasledujúce roky však mesto - jeho historické jadro neušetrili. Za 45 rokov mieru padlo za obeť železobetónovému lobby a politickým rozhodnutiam viac objektov ako za prvej a druhej svetovej vojny. Zmenou vlastníckych vzťahov, zanedbávaním údržby zoštátnených bytových a nebytových objektov, podstatná časť historického centra bola pripravovaná na fyzickú likvidáciu.

To, čo nestihol zub času, stihol dynamit a násilné vysťahovanie neprispôsobivého obyvateľstva do centra mesta z chatrčí pod sladovňou. Politológovia, ale aj triezvo zmýšľajúci ľudia sa domnievajú, že táto cieľavedomá akcia bola vlastne 45 ročná vojna proti strednej vrstve spoločnosti, ktorú pre jej vzdelanosť a informovanosť nemohli ideológovia totality zmanipulovať v prospech podpory na krach odsúdenej teórie. Na hotel, parné kúpele, banku a obytné domy dnes už môžeme len spomínať.Vo svojich administratívnych hraniciach má mesto rozlohu 244 km2, žije v ňom 235 281 obyvateľov (r. 2003). Hustota obyvateľov dosahuje 964 osôb/km2. Je sídlom Ústavného súdu Slovenskej republiky a sídlom Košického samosprávneho kraja. Ako samostatný právny subjekt sa člení na 22 mestských častí. Košiciam patrí prívlastok mesto mladých. Vo svojej správe má viac ako 40 základných škôl. Sieť stredných škôl tvoria gymnáziá, stredné odborné školy a učilištia, obchodné akadémie, zdravotnícke a umelecké školy. Najvyšší stupeň vzdelania zabezpečuje 9 fakúlt Technickej univerzity Košice, 4 fakulty Univerzity P. J. Šafárika, Univerzita veterinárneho lekárstva a ďalšie pracoviská slovenských vysokých škôl.
Rozloha v ha 24 382 poľnohospodárska pôda9 270 nepoľnohospodárska pôda15 112Štruktúra pôdneho fondu v %: poľnohospodárska pôda38,0nepoľnohospodárska pôda62,0 Hustota obyvateľstva na 1 km2964,3Priemerný vek obyvateľov36,73Obyvateľstvo (30.9.2001)235 281v tom: muži112 275ženy123 006Počet okresov4Počet mestských častí22Nadmorská výška v m n. morom: stred208 maximálna851 minimálna184Rozdelenie mesta:Košice IDžungľa, Kavečany, Sever, Sídlisko Ťahanovce, Staré mesto, Ťahanovce Košice IILorinčík, Luník IX, Myslava, Pereš, Poľov, Sídlisko KVP, Šaca, Západ Košice IIIDargovských Hrdinov, Košická Nová VesKošice IVBarca, Juh, Krásna, Nad jazerom, Šebastovce, Vyšné Opátske Úmrtí 1 392do 1 roka 14Prirodz. prírastok: Úbytok obyvateľstva272 Sobáše 874Rozvody 410Potraty 1 058Prisťahovaní 1 337Vysťahovaní 1 623Národnostná štruktúra obyvateľstva:Spolu 236 093Slovenská 210 340Česká 2 803Moravská143Chorvátska11Maďarská8 940Rómska5 055Poľská 125Nemecká398Rusínska1 279Ukrajinská 1 077Ruská 165Židovská35Srbská 37Bulharská91Rumunská18Rakúska4Iná 643Nezistená4 936Priemysel: Banský Chemické výrobky Chemický Drevársky Elektrotechnický Energetický Galvanotechnika Geológia a geodézia Gumárenský Hutníctvo Kamenárstvo, kamenosochárstvo Manipulačná technika Obalový materiál Palivo Papierenský Plastové výrobky Plynárenský Poľnohospodárstvo Porcelán, keramika Potravinársky Povrchové úpravy kovov Pyrotechnika Sklársky Skúšobníctvo, certifikácia Stavebný Strojárstvo Teplárenský Textilný Výrobná činnosť Zábavný, hračky NezamestnanosťRok: Percento :1991 7,3%1992 6,84%1993 10,01%1994 12,35%1995 11,31%1996 10,49%1997 11,08%1998 13,31%1999 17,35%2000 17,94%Pomerne vysoká nezamestnanosť ( vzhľadom na to ,že Košice sú druhé najväčšie mesto na Slovensku) je podľa mňa spôsobená tým, že všetky inštitúcie , riaditeľská veľkých zahraničných ale aj domácich podnikov bánk atď. sú sústredené hlavne do Bratislavy.

Možno aj preto bolo v roku 2000 v Košiciach voľných len 167 pracovných miest a 20 974 evidovaných nezamestnaných => 125,6 človeka na 1 voľné prac. miesto. S bytmi je to už lepšie. Je ich tu 87 718 na 241 874 obyv. = 1byt/2,75obyv. V Košiciach sa nachádza veľa rôznych športových oddielov. S tých známejších sú to hlavne:• 1 F.C Košice: Futbalový klub ktorý je tento rok skôr v tej nižšej časti tabuľky ale myslím ,že nový majiteľ železiarní US. STEEL prebudí klub. Vymení hráčov kúpi nové schopné posily atď. . (je to klub ktorý ja nemám veľmi rád ale robím referát o Košiciach tak čo mám robiť). J • H.C Košice : Hokejový klub ktorý podobne ako futbalový mal tento rok slabšiu sezónu zapríčinenú finančnými problémami (-||-) • HK Košice: Hádzanársky oddiel ktorý tento rok vyhral Slovenskú hádzanársku ligu. (finále bolo medzi Košicami a Sečovcami )• Biele Albatrosi: Známa Košická letecko-akrobatická skupina ktorá vystupuje na leteckých dňoch u nás i vo svete. Smerom zo severu na juh preteká okresom rieka Hornád,ktorej priemerný ročný prietok v Kysaku je 19m3 .s-1.

Na území okresu sa do nej z pravej strany vlievajú Pstružník a Čermeľ, z ľavej strany Moňok. Vo Volovských vrchoch a Čiernej hore, teda v nezastavanej časti mesta, sa vyskytujú hnedé lesné pôdy- kambizeme. Na nive Hornádu vznikli nivné pôdy- fluizeme. Okres je najzalesnenejšou časťou Košíc. V nižších polohách rastú dubové lesy, vo vyšších bukové, jedľové i smrekové porasty. Vyskytujú sa tu aj niektoré vyácne rastliny, ako sú poniklec slovenský, ľan chlpatý a sleziník severný. V lesoch Slovenského rudohoria žijú živočíchy spoločenstiev listnatého a ihličnatého lesa: jeleň lesný, líška hrdzavá, srnec lesný, diviak lesný a mnohé druhy vtáctva.Hospodárstvo Košice sú hospodárskym centrom východnej časti republiky. Sú tu mohutné závody : VSŽ (Východoslovenské železiarne – U.S.Steel), ktoré produkujú železo, oceľ a široký sortiment oceliarskych výrobkov. Popri tomto priemyselnom gigante sú na území Košíc ešte ďalšie závody so strojárskou a kovospracujúcou výrobou, napr. firma VARIAKOV, a.s. – spracúva plechy a vyrába hydraulické hadice, AKRA, a.s. – vyrába oceľové konštrukcie, CASSPOS,a.s. vyrába potravinárske stroje, ARTEP, a.s. – vyrába priemyselnú elektroniku a elektrické pohony. Košice majú aj dobré podmienky na poľnohospodársku výrobu. Darí sa tu najmä pšenici a jačmeňu.

Zaujimavosti:Architektonické pamiatky Najvýznamnejšou historickou pamiatkou, dominantou a pýchou mesta je Dóm sv. Alžbety. Najkrajší gotický chrám na Slovensku bol spolu s Urbanovou vežou a kaplnkou sv. Michala vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Jeho stavba sa začala okolo r. 1380, prebiehala v niekoľkých etapách a nikdy nebola úplne dokončená. Dóm odolal požiarom v r. 1556 a 1775, zemetraseniu v r. 1834, povodni v r. 1845 a víchrici v r. 1875. Z pôvodného zámeru postaviť päťloďovú baziliku, vznikol päťloďový kostol s krížnou loďou. Dóm meria v pozdĺžnej osi 60,5 m, v priečnej osi 39,5 m. Hlavná loď má rozpon 9,75 m. Nad krížením dómskych lodí sa nachádza drevená vežička, oplechovaná medeným plechom, nazývaná sanktus. Severná veža dómu s rokokovým zastrešením z r. 1775 je vysoká 58,5 m, hrebeň strechy je vo výške 32,2 m. Na ochodzi dómu je možné vidieť zaujímavé zoomorfné chŕliče vody. Na juhozápadnom rohu má jeden z nich podobu ženy, údajne manželky majstra Štefana, takto potrestanej za nadmerné popíjanie vína.

Umelecky najhodnotnejší a najhonosnejšie vyzdobený je severný portál dómu v tympanóne je zobrazený posledný súd, obklopený piatimi reliéfmi – dvoma výjavmi zo života sv. Alžbety, Pannou Máriou so ženami, Apoštolom Jánom s vojakmi a ukrižovaným Kristom. Vstup bol na prelome 19. a 20. storočia doplnený sochami uhorských svätcov – Imricha, Štefana, Alžbety Uhorskej, Ladislava a Henricha. Hlavný neskorogotický oltár bol vyrobený v rokoch 1474-77. V arche oltára sú uložené plastiky Panny Márie s Ježiškom, sv. Alžbety Uhorskej a sv. Alžbety Biblickej. Na dvoch pároch oltárnych krídel je spolu 48 obrazov zobrazujúcich život sv.Alžbety Uhorskej, pašijový a adventný cyklus. Najstaršou pamiatkou v dóme je však bronzová krstiteľnica z prelomu 13. a 14. storočia. Druhým najvzácnejším oltárom je neskorogotický oltár navštívenia Panny Márie z roku 1516. Mimoriadne cenné je aj nádherné kamenné pastofórium z rokov 1468-77. V roku 1906 bola v dóme vybudovaná krypta na uloženie pozostatkov Františka II. Rákociho. V sarkofágoch sú uložené aj pozostatky jeho matky Heleny Zrínskej a jeho najstaršieho syna Jozefa. Pochované sú tu aj pozostatky grófov Antona Esterháziho, Mikuláša Šibrika, Mikuláša Berčéniho a jeho manželky Kristíny Čákiovej.Technická univerzita v Košiciach bola založená v roku 1952, no jej korene treba hľadať v hlbokej minulosti.

Už v roku 1657 bola v Košiciach založená Universitas Cassoviensis, ale technické vzdelanie bolo na úroveň vysokoškolského povýšené až v roku 1762, keď bola rakúsko-uhorskou panovníčkou Máriou Teréziou založená Banícka akadémia v Banskej Štiavnici. Tá poskytovala vzdelanie a vyvíjala výskumnú činnosť v celom komplexe vedných odborov, od rudného baníctva po výrobu a spracovanie kovových materiálov. Zárodky technického vysokého školstva v Košiciach siahajú do roku 1937, keď bola Zákonom č. 170 Československej republiky zriadená Štátna vysoká škola technická Dr. Milana Rastislava Štefánika v Košiciach. S vyučovaním sa malo začať už v školskom roku 1938/39, no predvojnové udalosti po Viedenskej arbitráži prinútili presťahovať ju najskôr do Prešova, potom do Martina, až nakoniec zakotvila v Bratislave a dala základ dnešnej Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. K skutočnému zrodu Vysokej školy technickej v Košiciach došlo na základe Vládneho nariadenia č. 30./1952 Zb. z 8. júla 1952, ktorým bola táto zriadená s tromi fakultami, a to fakultou ťažkého strojárenstva, baníckou a hutníckou fakultou.

V roku 1969 pribudla elektrotechnická fakulta, v roku 1976 stavebná fakulta. Významnou udalosťou bolo premenovanie školy na Technickú univerzitu v Košiciach na základe zákona SNR z 13. februára 1991. V roku 1992 bola v Prešove zriadená fakulta odborných štúdií, ktorá sa v roku 1996 pretransformovala na dnešnú fakultu výrobných technológií. V roku 1992 bola zriadená aj ekonomická fakulta, čím univerzita opustila rámec rýdzo technických disciplín a v tomto trende pokračovala aj v roku 1998, keď bola založená fakulta úžitkových umení. Dnes má TU v Košiciach deväť fakúlt a okolo 12 tisíc študentov riadneho štúdia, okolo 700 doktorandov, pracuje na nej takmer 900 pedagógov a rovnaký počet výskumných a technicko-hospodárskych pracovníkov. Technická univerzita v Košiciach pokrýva široké spektrum potrieb vzdelávania nielen pre región východného Slovenska, ale v mnohých odboroch je jediným centrom vedy, výskumu a vzdelávania nielen na Slovensku, ale aj v stredoeurópskom priestore. Úzko spolupracuje s inými univerzitami a s priemyselným zázemím regiónu i celého Slovenska.

Univerzita veterinárskeho lekárstva v Košiciach bola zriadená zákonom Slovenskej národnej rady zo dňa 16.XII.1949, číslo 1/1950 Zb. s účinnosťou od školského roka 1949/50 ako Vysoká škola veterinárska so sídlom v Košiciach.Vládnym nariadením zo dňa 8.VII.1952 bola zmenená na Veterinársku fakultu a organizačne začlenená do novovytvorenej Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre. História štátneho divadla Košice:História divadelníctva v Košiciach má viac ako šesťstoročnú tradíciu. Divadelné umenie vždy zapúšťa korene tam, kde pre svoj rozkvet a vývoj nachádza vhodnú pôdu. Mesto Košice od svojho zrodu takou pôdou bolo. V 14. storočí boli Košice najelitnejšou metropolou severovýchodnej časti monarchie. Ležali na križovatke dôležitých obchodných ciest. Bolo to mesto bohaté, ktoré ako kultúrne centrum na Východe považovalo za povinnosť stále napomáhať rozvoju divadelníctva. História divadelnej scény v Košiciach bola paralelná s vývojom divadelníctva. Prispôsobovala sa jeho potrebám a úrovni od provizórnych javísk drevených búd, školských divadiel až po stále divadelné budovy.

Súčastná budova divadla vznikla pred 105-timi rokmi, a je adekvátnym reprezentantom veľkej tradície divadelníctva v Košiciach. Je významnou kultúrnou pamiatkou a dôležitou dominantou historického jadra mesta Košice. Budova, označovaná za prejav ekumenizmu, je vzácna nielen svojou nevšednou krásou, ale aj tým, že iniciatíva postaviť ho vzišla z vôle kultúru milujúceho obyvateľstva mesta. To sa zaslúžilo nielen o jej zrod, ale vynútilo si aj jej dôstojnú centrálnu polohu a voľbu kvalitného architekta. Adolfa Langa - autora divadla, označuje história za jedného z najnadanejších európskych architektov 19. storočia. Rodák z pražského Smíchova sa už počas štúdií prejavil ako veľký talent. Vo svojich 23- rokoch mal za sebou výstavbu palácových domov na významnej Andrássyho ulici v Budapešti a ako 25-ročný sa stal víťazom prestížnej medzinárodnej súťaže za návrh budovy Umeleckej galérie v Budapešti. Popri tvorbe odovzdával svoje vedomosti študentom vysokých škôl v Holandsku, Rumunsku a vo Viedni. Bol veľkým znalcom historických architektúr, ctiteľom tradície a solídnosti v architektúre, ale aj virtuózom farebnosti a krásy architektúry. Budova Štátneho divadla je jeho vrcholným dielom. Svojou dokonalosťou budí dojem, že ju tento nadaný umelec priam vysníval. Divadlo je postavené v štýle eklektizmu s prvkami neobaroku a secesie . Právom je považovaná za architektonický klenot uznávaný a obdivovaný odborníkmi celej Európy. Exteriér divadla je pýchou mesta, interiér zas poskytuje divákom atmosféru tepla, lesku a luxusu.
V tejto architektúre sa v perfektnej symbióze stretáva funkčnosť a účelovosť s architektonickou krásou. Budove dáva autor impozantný, ba až ohromujúci nástupný priestor. Veľkolepými trojstrannými schodiskami akcentuje symbolicky vstup do dôležitej budovy. Súhrou architektonických znakov a sochárskych figúr na fasáde budovy Štátneho divadla , označuje palácovú architektúru významnej svetskej stavby. Majstrovské použitie znakových aparátov a ovládanie kresby kamenosochárskej výzdoby, nadľahčuje fasády predovšetkým v detailoch. Balustrády, terasy a arkády sú zdobené bohatým rastlinným dekorom, ktorý im dáva čipkovitý ráz. Celok tvorí mnohotvárnu plastickú fasádu jemného a elegantného pastelového zafarbenia. Sochárskym dielam je vyhradené čelné miesto na priečelí budovy. Figurálna výzdoba čerpá námet z mytológie a divadelníctva. Sú tu sochy anjelov, súsošie géniov umenia a dovŕšením sochárskeho programu na vrchole kopuly je monumentálna postava Aurory -Zorničky s pochodňou v ruke. Aurora musis amica - priateľka múz, tu slúži ako symbol priazne a ochrany všetkého umenia. Po vstupe do budovy aj interiéry udržujú návštevníkov v slávnostnej nálade svojou okázalou krásou.

Samostatné dispozičné riešenie budovy je jednoduché, účelné a dôvtipné. Dominantný záujem architekta Langa o interiér stavby podnietil vznik radu vzácnych priestorov, v ktorých jednotlivými efektmi architektonických foriem a dekorácií rozohráva atmosféru, ktorej cieľom je ovládnutie návštevníkov rozprávkovou atmosférou divadla. Harmónia interiéru vrcholí v sále hľadiska. Je vysoké 16 metrov a optimálnym pomerom vyloženia balkónov a lóži nad hľadiskom a ich jemným tvarovaním, vyvoláva poéziu tvarov a ľahký priestorový závrat. Sálu ukončuje prehýbaný zavesený rabicový strop naklonený smerom k javisku. Portál pre scénický otvor je bohato zdobeným architektonickým ohniskom, kde sa má pred divákom z reálneho sveta otvárať svet fantázie a ilúzie. Krásu priestoru dokresľuje intimita lóži a prvky cennej maliarskej a sochárskej výzdoby. Postavy divadelných múz, antický bohovia, historické a divadelné výjavy, to všetko tvorí repertoár dekorácií. Sfarbujú priestory divadla do žiarivých tónov a unášajú diváka do sveta umenia, rozprávky či sna. Farebnosť štúk, bohato tónovaných do odtieňov pastelových farieb, umocňuje bohaté zlátenie. Harmonický súlad farieb dopĺňajú rubínové zamatové poťahy a koberce.

Celok po rozsvietení lustra budí dojem klenotu. Samotný priebeh výstavby budovy pod stálym dohľadom obyvateľov Košíc, napredoval obdivuhodnou rýchlosťou. Za necelé dva roky pripravilo mesto na deň 28. 9. 1899 veľkolepú slávnosť otvorenia divadla za účasti nielen vládnych prominentov, ale doslova kultúrnej elity štátu. A tí, čo svojou obetavosťou divadlo vybojovali a znášali celú ťarchu výstavby, t. j. široké obecenstvo mesta Košíc, do neskorej noci napĺňali Hlavnú ulicu. Šťastní a dojatí s láskou obdivovali budovu nevšednej krásy, s ktorou prežijú novú etapu dejín. Budova po 90-tich rokoch existencie prešla úspešnou komplexnou rekonštrukciou a zaradila sa znova medzi najkrajšie divadlá v Európe. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že Európska komisia pre obnovu pamiatok v Bruseli bola jednou z podstatných finančných garantov rekonštrukcie. Jedinečná je v prvom rade krásna architektúra Adolfa Langa. Keď hodnotíme vysoké kvality pôvodnej architektúry, treba konštatovať aj úspešnosť samotnej rekonštrukcie, ktorá je založená na úcte a disciplíne autorov a investora k pôvodným hodnotám architektúry a jej nevtieravom doplnení nutnými novými prvkami. Jedinečnosť celku spočíva vo vhodnom a kvalitnom spojení týchto dvoch prejavov architektúry, kde sa snúbi stará krása s novou, kde nová starú starostlivo ochraňuje a citlivo dopĺňa harmonický celok.

Obnovené divadlo predvádza samé seba, svoju historickú minulosť i schopnosť narodiť sa znovu pre novú generáciu. Košický hrad Košice (do 2 km)Po hrade, ktorý ležal na vrchu Hradová (466 m. n. m.) severozápadne od Košíc, nezostali dodnes takmer nijaké stopy. Len nepatrné zvyšky základov a obvodového muriva nasvedčujú tomu, že tu kedysi stál hrad, pod ktorým sa roku 1311 odohrala známa rozhanovská bitka. V nej vojská kráľa Karola Róberta porazili spojené vojenské sily jeho odporcov Omodejovcov. Hrad postavili na začiatku 13.storočia a bol vlastníctvom mocného rodu oligarchov na východnom Slovensku - Omodejovcov. V rokoch 1994 - 1997 tu prebiehal intenzívny archeologický výskum. Boli objavené základy opevneného útvaru dlhého 200 m, s dvoma kruhovými a jednou trojuholníkovou vežou. Poloha tohto objektu vedie k presvedčeniu, že sa tu staval hrad, od ktorého sa odvíja stredoveká história Košíc. Bol z neho výborný výhľad do Košickej kotliny, poskytujúci možnosť kontroly dvoch vtedy významných obchodných ciest, vedúcich od Balkánu cez Potiskú nížinu na Spiš a do Pruska, alebo cez Halič do Ruska.

ZOO KOŠICE:Zriadenie a umiestnenie ZOO Jednou zo štyroch zoologických záhrad na Slovensku je aj ZOO v Košiciach. ZOO Košice sa buduje od roku 1979. Jej zameranie má byť v prevažnej miere na euroázijskú faunu, chovanú v priestoroch, ktoré sa svojou veľkosťou a charakterom približujú prírodným podmienkam. Rozloha areálu ZOO je 292 ha a nachádza sa na území mestskej časti Košice-Kavečany. Chovné zariadenia sú postupne budované na 1/3 celkového územia. Ostatné územie, ktoré tvoria lesné porasty s bukovým porastom budú využívané na vybudovanie karantény, rehabilitačnej stanice regionálneho významu, ošetrovne, príp. nemocnice, zriadenie rezervácie huculských koní, hospodárske priestory, ale najmä chov chránenej a vzácnej fauny bez prístupu návštevníkov pre ZOO Košice a ďalších záujemcov, ale tiež s cieľom ich reintrodukcie do voľnej prírody. Zvieratá chované v ZOOV ZOO Košice sú v súčasnosti chované prevažne zvieratá euroázijskej fauny, ale aj zástupcovia iných kontinentov - Austrália, Amerika, Afrika.

Najpočetnejším druhom zo 121 chovaných druhov sú huculské kone, ktoré boli pre svoju vzácnosť - ohrozenie vyhynutím zaradené v roku 1996 do genofondu Slovenska. Huculské kone sú využívané nielen ako exponáty, ale tiež v hipodrome. Intenzívne sa pripravuje ich využitie aj na hipoterapiu, vnútrozávodnú dopravu. Oplotili sme pre nich 11 ha plochu v areáli ZOO mimo návštevnej zóny, ktorá umožní zachovať ich vzácne povahové vlastnosti - otužilosť, nenáročnosť, dobrý vzťah k ľuďom. Medzi veľmi atraktívne a vzácne zvieratá patria tiež tiger sumatranský, medveď hnedý, rys ostrovid, pavián pláštikový, zebra Chapimancová, pony shetladský, kôň Przewalského, kamzík horský, antilopa nilgau, uhorský dobytok, jak tibetský, kulan, pštros emu, pštros dvojprstý, ale aj zástupcovia vodného vtáctva, dravcov a sov, okrasnej hydiny, papagájov ale aj pôvodných druhov hospodárskych zvierat. Veľkému záujmu sa tešia, zatiaľ len skromné priestory exotária, v ktorých návštevník môže pozorovať cichlidy, anakondu žltú, pythóna, korytnačky, ale aj vzácnych zástupcov pavúkov a škorpiónov. Návštevníci tiež obdivujú exotické druhy papagájov. Od mája 2000 je vybudovaný aj veľmi zaujímavý letný výbeh pre korytnačky a kontaktná ZOO pre deti, kde sú vystavované mláďatá zvierat, ktoré môžu návštevníci aj pohladkať a kŕmiť zvláštnym krmivom, ktoré sa predáva v pokladni ZOO.

Dóm Sv. Alžbety:Je postavený v slohu vrcholnej gotiky. Dnešný kostol stojí na mieste farského kostola, ktorý vyhorel asi v roku 1370 a ktorého patrónkou bola tiež sv. Alžbeta. Výstavba Dómu sv. Alžbety sa začala okolo roku 1378 a prebiehala vo viacerých etápach: Prvá etapa trvala asi do roku 1420. Pôvodne to mala byť stavba bazilikálneho typu s piatimi loďami, polygonálnymi apsidami a dvoma vežami na západnej strane. Vzorom bol kostol sv. Viktora v Xantene pri Rýne. V druhej etape bola pozmenená pôvodna koncepcia. V snahe o vytvorenie modernejšieho halového priestoru bola prekrížená hlavná loď s rovnako vysokou priečnou loďou. Medzi ramenami oboch lodí vznikli štyri nižšie priestory. V tretej etape, v roku 1470, bola postavená kaplnka sv. Kríža - tzv. Kromerova kaplnka, v roku 1477 kaplnka Panny Márie - tzv. Szatmáriho kaplnka a dnes už neexistujuca kaplnka sv. Jozefa. V tomto roku bolo postavené aj kamenné Pastofórium a južná veža dómu. V roku 1491, počas obliehania Košíc, bol dóm veľmi poškodený. Opravu prevádzal staviteľ a kamenár Mikuláš Krompholz z Nisy pod dozorom Václava z Prahy. V roku 1508 dokončil aj stavbu presbytéria. Tento rok sa považuje za rok ukončenia stavebných prác na dóme.

Trvali viac ako 100 rokov. V dalších rokoch bol dóm viackrát poškodený živelnými pohromami, ktoré podstatne narušili statiku stavby. Došlo k viacerým opravám, z ktorých najrozsiahlejšia bola v rokoch 1877-1896. Tá podstatne zmenila interiér a exteriér dómu so snahou vrátiť sa k pôvodnej päť loďovej koncepcii. Stavebný dozor pri prácach vykonával Franz Schmidt, projekčne ich pripravoval Imrich Steindl a stavbyvedúcimi boli architekt J. Weber a Fr. V. Frohde. Oprava zahŕňala odstránenie kaplnky sv. Jozefa, zmenu hviezdicových klenieb bočných lodí na sieťové a dotkla sa aj kamenných článkov výzdoby. V poslednej etape opravy bola pod severnou loďou vybudovaná krypta, ktoru realizoval arch. A. Andreeti na základe projektu prof. F. Schuleka. V roku 1906 do nej preniesli pozostatky Františka Rákocziho II. a jeho druhov z TureckaDnešný výzor Dómu sv. Alžbety si zachováva päťloďovú dispozíciu s krížením hlavnej a priečnej lode a s polygonálnym presbytériom. V krížení je osadená kovová vežička. Na južnej strane je predsieň, nad ňou kráľovské oratórium po stranách kaplnky. Južná veža - tzv. Matejova z roku 1461 a severná s rokokovou helmicou z roku 1775 dotvarajú západné priečelie.

Na západnom portáli sú reliéfy z výjavmi: Kristus v Getsemanskej záhrade, Pieta a Ručník sv. Verony. Najbohatší a umelecky najhodnotnejší je severný portál s reliéfom Posledný súd riešený v dvoch radoch nad sebou, okolo je dalších päť reliéfov: zo života sv. Alžbety, Panna Mária so ženami, sv. Ján s vojakmi. Najvyšší reliéf je Ukrižovanie. V strede severného portálu je plastika sv. Alžbety. Stará radnica:Od konca 13. storočia stávali na tomto mieste dva bohaté meštianske domy. Jeden z nich vlastnil v druhej polovici 15. storočia významný košický rodák, kancelár kráľovstva a arcibiskup - Primas Uhorska, Juraj Szathmáry. Od začiatku 17. storočia tu stála Curia Civitatis - radnica mesta. Terajšia radničná budova bola postavená v rokoch 1779 - 1780, keď bol richtárom mesta Jozef Klestinszky. Barokovo-klasicistická stavba mestského palácového typu bola postavená podľa projektu Jána Langera. Fasáda je bohato členená pilastrami, hoci na dnešnej fasáde chýbajú sochy z antiky s bohatou balustrádou - dielo sochára Antona Krausa. Erb mesta je umiestnený v tympanóne. Trojdielny priechod je zaklenutý pruskými klenbami. Na poschodie vedie lomené schodište s kuželikovitou balustrádou a rokokovou kovanou bránou.

Na odpočívadle je umiestnená pamätná tabuľa Juraja Szátmáriho z roku 1492. Na rohoch zábradlia sú dve kamenné plastiky anjelikov. Na klenbu schodišťa namaľoval významný maliar Erazmus Schrott alegóriu spravodlivosti (uhorského práva). Maľbu v zasadacej sieni nazval Apoteózou panovania Márie Terézie (v roku 1960 ju reštaurovala košická reštaurátorka M.Spoločníková). K príslušnosti službám mesta sa hlási aj existencia radničnej vinárne v suteréne objektu. V roku 1927 v zadnom trakte postavili kino Capitol (Slovan) a mestský úrad sa presťahoval do notárskej školy na Hviezdoslavovu ulicu. V rokoch 1928 - 1995 budova slúžila pre potreby knižnice, od roku 1989 pomenovanej verejná knižnica Jána Bocatia, podľa bývalého košického richtára a básnika. V roku 1996 sa knižnica presťahovala do nových prestorov na Hviezdoslavovej ulici. V tom istom roku začala aj rekonštrukcia budovy, po ktorej bude opäť sídlom mestského úradu - kancelárie primátora mesta Košice.Žobrákov dom: K domu na Hlavnej č.71 sa viaže legenda o žobrákovi (soška na štíte), ktorý ho postavil z nažobraných peňazí. Základy domu sú zo 14. storočia, upravovaný bol v rokoch 1720 a 1760. Alegorická maľba bola desaťročia ukrytá pod omietkou a odhalená v roku 1994.
Dnes je to jedna z najkrajších fasád na Hlavnej ulici.Miklušova väznica: Miklušova väznica pozostáva z dvoch gotických meštianskych domov. Oba pochádzajú z prvej polovice 15.storočia, pričom nárožný dom čoskoro v druhej polovici toho istého storočia, zvýšili o poschodie. Pôvodne boli obytnými domami až do začiatku 17.storočia. Podľa nálezu bohatého keramického materiálu a predmetov zo zariadenia dielne nájdených pri vyprázdňovaní zasypaných pivničných priestorov možno usudzovať, že v časti budovy pracovala už od 16.storočia hrnčiarska dielňa. Začiatkom 17.storočia boli pravdepodobne oba domy spojené a stavebne prispôsobené pre mestskú väznicu s mučiarňou. Od roku 1872, keď nastala reorganizácia súdnictva a odčlenenie súdnej právomoci od mestskej rady, bola až do roku 1909 väznicou mestskej polície. O dva roky neskôr budovu ako sklad dostalo múzeum. Objekty dôkladne rekonštruovali až v rokoch 1940 - 1942.

V priestoroch upravených pre expozičné účely Východoslovenské múzeum inštalovalo pamiatky viažuce sa k histórii mesta i k dejinám vlastnej budovy v expozícii "Košické storočiaOpevnenie mesta:Výstavbou opevnenia mesta Košíc v rokoch okolo 1260 až 1290 vznikol vretenovitý typ mesta, ktoré bolo treba uzavrieť dvoma hlavnými bránami. „Horná brána" uzatvárala vchod do mesta na sever, „Dolná brána" na juh. Na západe bola vybudovaná tzv. „Hnilná brána", na východe „Maľovaná" a „Mlynská brána". Prvý hradbový pás bol hrubý asi 1,2 - 1,5m, vysoký 6 - 8m nad terénom. Postavený bol z lomového kameňa. Celková dĺžka bola asi 2260m. Predpokladá sa, že jeho súčasťou bolo okrem 5 - 6 brán asi 20 bášt. Vnútorný okruh hradieb pozostávajúci z hlavného obranného múru bol v 15.storočí opevnený deviatimi baštami. Boli pomenované podľa cechu, ktorý bol zodpovedný za ich obranu : bašta garbiarska, zámočnícka, debnárska, mäsiarska, kolesárska, hrnčiarska, povraznícka, obuvnícka a kováčska. pôdorys opevneného mesta Pred hlavným múrom postavili neskôr nižný parkan a vodné priekopy, do ktorých privádzali vodu z Čermeľa a Mlynského jarku. Za Žigmunda a Mateja Korvína postavili pred hlavnou priekopou vonkajší múr, ktorý bol nižší a opevnený vysunutými polkruhovými delostreleckými baštami. Výška múru bola asi 5 m nas terénom, hrúbka 0,8 - 1,0m, dĺžka asi 2355m.

Opevnenia mesta Košice silne poškodil požiar roku 1556. Keďže mestu hrozilo v 16.storočí turecké nebezpečie, rýchlo svoj hradobný systém opravilo a doplnilo. Vonkajší okruh spevnili ôsmimi viacuholníkovými bastiónmi, v ktorých umiestnili kanóny. Aj tento okruh postupne obohnali vodnou priekopou a začiatkom 17.storočia spevnili zemným valom s ďalšími bastiónovými plošinami na zachytávanie nepriateľských striel. V rokoch 1671 - 1677 vybudovali pod vedením cisárskeho inžiniera J. L. de Sichu pred Dolnou bránou päťramennú citadelu. Túto citadelu dal roku 1713 zbúrať Karol III. Jej posledné zvyšky odstránili pri predĺžení ťahu Hlavnej ulice smerom na juh. Ako sa výstavba mesta rozvíjala, hradby, brány, bašty a vodné priekopy sa postupne likvidovali. O ich pôvodnom stave hovoria dnes už len záznamy v archívnych dokumentoch, ako aj plány, kresby a veduty mesta Košíc od 16.storočia, uložené v muzeálnej expozícií mesta Košíc v Miklušovej väznici. Dodnes sa zachovali viditeľne časti hradových múrov na uliciach : Čajkovského, Hrnčiarskej, Podtatranského, Kováčskej, Starej baštovej, Štefánikovej,Gottwaldovej, Zbrojničnej, Baštovej, Hradbovej, Tajovského a Vrátnej. Časť hradobných múrov je použitá ako oplodnenie dvorov alebo je zabudovaná v murive domov, ktoré pozdejšie vybudovali popri hradbách.

Medzi najzachovalejšie časti mestského opevnenia patria bašty, pochádzajúce z viacerých stavebných etáp a zo všetkých troch ochranných pásov.Východoslovenské múzeum: postavené v roku 1896-99, sa nachádza na námestí Maratónu mieru. Námestie je pomenované podľa každoročne sa konajúcej medzinárodnej športovej akcie. Mená víťazov sú zvečnené na podstavci sochy maratónca od akademického sochára Arpáda Račku, nachádzajúcej sa pred budovou múzea. Na nádvorí múzea stojí drevený kostolík z Kožuchoviec, prenesený sem v roku 1927. V múzeu sú od roku 1903 sprístupnené rozsiahle expozície dejín východoslovenského regiónu, archeológie, numizmatiky, zdravotníctva a šperkárstva. K najcennejším skvostom múzea patrí známi Košický poklad pozostávajúci z 2920 altých mincí a zlatej reťaze. Časť umelecko- historických expozícií am prírodovedná expozícia múzea sú umiestnené v secesnej budove vojenského veliteľstva z roku 1908, známej pod názvom „Divízia“. Ostatné architektonické pamiatky mesta: Slovenské technické múzeum, Seminárny kostol, sídlo Ústavného súdu Slovenskej republiky, Immaculata- Mariánsky stĺp, Univerzitný kostol sv. Trojice, Levočský dom, Divadlo Janka Borodáča, Urbanova veža, Kaplnka sv. Michala, Bývalý župný dom, Palác grófa Forgácha, Miklušova väznica, Dominikánsky kostol, Jakabov palác, Fontána pri Dóme Svätej Alžbety,. Symboly Košického samosprávneho kraja sú erb, vlajka a pečať.

Heraldický opis erbu:Štvrtený štít.V prvom delenom poli hore v červenom dve strieborné brvná, dole v modrom strieborný stojaci vzlietajúci vpravo otočený vták v zlatej zbroji.V druhom poli v červenom zlatý lev s rozdvojeným chvostom a v striebornej zbroji.V treťom delenom poli hore v zlatom z línie delenia vyrastajúci červený kolmo postavený strapec hrozna na zelenej dvojlistej stopke, dole trikrát delené strieborno červené pole.Vo štvrtom poli v modrom zo spodného okraja vyrastajúci strieborný hrad s cimburím ukončenou vežou a otvorenou hradnou bránou vo farbe poľa.V hornej časti deleného prvého poľa je prevzatý Abovský erb, v dolnej časti Turniansky erb. Po spojení žúp bol vytvorený spoločný erb Abovsko-turnianskej župy. V druhom poli je prevzaté heraldické znamenie z prvej štvrte Spišského erbu. V hornej časti deleného tretieho poľa je prevzatá figúra objavujúca sa na štíte aj na klenote Zemplínskeho erbu. V dolnej časti je prevzatá časť dolnej časti Užského erbu. Vo štvrtom poli je prevzatá figúra z Gemerského erbu.Všetky tieto erby boli panovníkmi udelené v druhej polovici 16. storočia na základe dekrétu Ferdinanda I. z roku 1550.KultúraPoslaním Košického samosprávneho kraja (KSK) v oblasti kultúry je vytvárať priaznivé podmienky na uspokojovanie kultúrnych potrieb a záujmov obyvateľov na území košického kraja.

V pôsobnosti kraja je 22 kultúrnych organizácií so sídlom v jednotlivých okresných mestách. Činnosť KSK je zameraná vo svojom obsahu na koordináciu, aktivizáciu a hospodárskoriadiace aktivity v oblasti:•uchovávania kultúrnych hodnôt a dokumentov kultúrneho dedičstva nášho národa prostredníctvom múzeí •prezentácie výtvarného a umeleckého života v minulosti i v súčasnosti prostredníctvom Galérie umelcov Spiša a galerijných úsekov múzeí •uchovávania a prezentácie ľudových tradícií, na rozvoji miestnej kultúry a záujmovo umeleckej činnosti v podmienkach miest a obcí samosprávneho kraja v podmienkach osvetových stredísk •rozvoja divadelnej činnosti a divadelnej kultúry s osobitným zreteľom na vytváranie podmienok pre rozvoj divadelnej kultúry národnostných menšín (Divadlo Thália v Košiciach, Divadlo Romathan v Košiciach) •rozvoja siete verejných knižníc so zreteľom na podporu zavádzania nových informačných zariadení a ich elektronizácie •vytvárania podmienok pre prehlbovanie vedecko-technických poznatkov a výskumnej činnosti v oblasti astronómieRegionálny rozvojV oblasti regionálneho rozvoja Košický samosprávny kraj koordinuje aktivity na území kraja, spolupracuje s Ministerstvom výstavby a regionálneho rozvoja, s obcami a ďalšími subjektami, pripravuje kraj na čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov EÚ, stará sa o prípravu projektov zameraných na modernizáciu, rekonštrukciu zariadení a zvýšenie kvality poskytovaných služieb v rámci školskej, zdravotnej, sociálnej a kultúrnej infraštruktúry v Košickom kraji.

Základným dokumentom regionálneho rozvoja v Košickom samosprávnom kraji je Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja.ŠkolstvoDo pôsobnosti KSK prešlo 111 stredných škôl, z toho 22 gymnázií, 15 stredných priemyselných škôl, 3 stredné umelecké školy, 4 dievčenské odborné školy, 6 združených stredných škôl, 6 stredných poľnohospodárskych škôl, 11 obchodných akadémií, 1 hotelová akadémia, 29 stredných odborných učilíšť, 2 strediská praktického vyučovania, 3 štátne jazykové školy, 6 škôl v prírode, 2 domovy mládeže a 1 centrum voľného času.Odbor školstva KSK má vo vzťahu k stredným školám kompetencie v oblasti hospodársko-riadiacej, t.j. tvorba a úprava rozpočtu, správa majetku, investičná výstavba v školstve, spracovanie personálnej agendy riaditeľov škôl, spracovanie výkonov škôl podľa počtu žiakov a tried, návrh siete stredných škôl, riešenie sťažností.

Samosprávny kraj vykonáva správu škôl a školských zariadení na uskutočňovanie výchovno vzdelávacieho procesu, vykonáva kontrolu hospodárenia s finančnými a materiálnymi prostriedkami, účelného hospodárenia s majetkom samosprávneho kraja v správe školy, prideľuje finančné prostriedky školám podľa osobitého predpisu a vykonáva kontrolu hospodárenia s týmito finančnými prostriedkami, schvaľuje návrh zmluvy o nájme školských budov škôl, ktorých je zriaďovateľom.ZdravotníctvoOdbor zdravotníctva Úradu KSK koordinuje výkon územnej samosprávy na úseku humánnej farmácie a zdravotníckej starostlivosti ako aj činnost štátnych a neštátnych zdravotníckych zariadení na území vyššieho územného celku.Samosprávny kraj vydáva povolenia na poskytovanie zdravotnej starostlivosti neštátnym zdravotníckym zariadeniam, verejným lekárňam a výdajniam zdravotníckych potrieb, vedie register zdravotníckych zariadení, zakladá a spravuje stredné zdravotnícke školy a prijíma podnety a sťažnosti na činnosť neštátnych zdravotníckych zariadení.